संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 9
Dashak 9 · Samāsa 2
40 ovis
जें जें कांहीं साकार दिसे । तें तें कल्पांतीं नासे ।
स्वरूप तें असतचि असे । सर्वकाळ
jem jem kāmhīm sākāra dise | tem tem kalpāmtīm nāse |
svarūpa tem asataci ase | sarvakāḷa
Whatever is seen with form (sākāra), all that at kalpānta perishes. / Svarūpa — that exists-as-such, for all time.
जें सकळांमधें सार । मिथ्या नव्हे तें साचार ।
जें कां नित्य निरंतर । संचले असे
jem sakaḷāmmadhem sāra | mithyā navhe tem sācāra |
jem kām nitya niramtara | samcale ase
What is the essence among all, not false — the actual; / what is nitya, nirantara — always pervaded.
तें भगवंताचें निजरूप । त्यासि बोलिजे स्वरूप ।
याहि वेगळे अमूप । नामें तयाचीं
tem bhagavamtācem nijarūpa | tyāsi bolije svarūpa |
yāhi vegaḷe amūpa | nāmem tayācīm
That is Bhagavant's nija-rūpa (own-form); that is called svarūpa. / Besides this, its names are countless.
त्यास नामाचा संकेत । कळावया हा दृष्टांत ।
परी तें स्वरूप नामातीत । असतचि असे
tyāsa nāmācā samketa | kaḷāvayā hā dṛṣṭāmta |
parī tem svarūpa nāmātīta | asataci ase
For it, the convention of name — for it to be known is this dṛṣṭānta. / But that svarūpa is beyond name — it exists-as-such.
दृश्यसबाह्य संचलें । परी तें विश्वास चोरले ।
जवळिच नाहीसें जालें । असतचि कैसें
dṛśyasabāhya samcalem | parī tem viśvāsa corale |
javaḷica nāhīsem jālem | asataci kaisem
Pervading inside-and-outside the dṛśya, yet hidden to the world; / close-at-hand, yet not-being — how does it exist?
ऐसा ऐकोनियां देव । उठे दृष्टीचा भाव ।
पाहों जातां दिसे सर्व । दृश्यचि आवघें
aisā aikoniyām deva | uṭhe dṛṣṭīcā bhāva |
pāhom jātām dise sarva | dṛśyaci āvaghem
Hearing such about the Deva, the gaze-disposition arises. / Looking, one sees all — the whole is dṛśya.
दृष्टीचा विषयो दृश्य । तोचि जालिया सादृश्य ।
तेणें दृष्टी पावे संतोष । परी तें देखणें नव्हे
dṛṣṭīcā viṣayo dṛśya | toci jāliyā sādṛśya |
teṇem dṛṣṭī pāve samtoṣa | parī tem dekhaṇem navhe
The object of sight is the dṛśya; when it becomes a likeness, / by that, the eye attains satisfaction — but that is not [true] seeing.
दृष्टीस दिसे तें नासे । येतद्विषईं श्रुति असे ।
म्हणौन जें दृष्टीस दिसे । तें स्वरूप नव्हे
dṛṣṭīsa dise tem nāse | yetadviṣaīm śruti ase |
mhaṇauna jem dṛṣṭīsa dise | tem svarūpa navhe
What the eye sees, perishes — on this, there is Śruti. / Therefore what the eye sees is not svarūpa.
स्वरूप तें निराभास । आणी दृश्य भासलें साभास ।
भासास बोलिलें नास । वेदांतशास्त्रीं
svarūpa tem nirābhāsa | āṇī dṛśya bhāsalem sābhāsa |
bhāsāsa bolilem nāsa | vedāmtaśāstrīm
Svarūpa is nirābhāsa (non-appearance), and the dṛśya appears with appearance. / To appearance is ascribed destruction — in Vedānta-śāstra.
आणी पाहातां दृश्यचि भासे । वस्तु दृश्यावेगळी असे ।
स्वान्य्भवें पाहातां दिसे । तें दृश्यासबाह्य
āṇī pāhātām dṛśyaci bhāse | vastu dṛśyāvegaḷī ase |
svānybhavem pāhātām dise | tem dṛśyāsabāhya
Yet on looking, the dṛśya appears; vastu is separate from dṛśya. / On looking by svānubhava, it is seen — that is within-and-outside dṛśya.
जें निराभास निर्गुण । त्याची काये सांगावी खूण ।
परी तें स्वरूप जाण । सन्निधचि असें
jem nirābhāsa nirguṇa | tyācī kāye sāmgāvī khūṇa |
parī tem svarūpa jāṇa | sannidhaci asem
That which is nirābhāsa-nirguṇa — what sign of it can be told? / Yet know that svarūpa — it is close-at-hand.
जैसा आकाशीं भासला भास । आणी सकळांमध्यें आकाश ।
तैसा जाणिजे जगदीश । सबाह्य अभ्यांतरीं
jaisā ākāśīm bhāsalā bhāsa | āṇī sakaḷāmmadhyem ākāśa |
taisā jāṇije jagadīśa | sabāhya abhyāmtarīm
As in the sky an appearance appeared, yet in all, the sky is; / likewise know the jagad-īśa — within-and-outside, and in the interior.
उदकामधें परी भिजेना । पृथ्वीमधें परी झिजेना ।
वन्हीमधें परी सिजेना । स्वरूप देवाचें
udakāmadhem parī bhijenā | pṛthvīmadhem parī jhijenā |
vanhīmadhem parī sijenā | svarūpa devācem
In water, yet not wetted; in earth, yet not worn; / in fire, yet not cooked — [such is] the svarūpa of the Deva.
तें रेंद्यामधें परी बुडेना । तें वायोमधें परी उडेना ।
सुवर्णीं असे परी घडेना । सुवर्णासारिखें
tem remdyāmadhem parī buḍenā | tem vāyomadhem parī uḍenā |
suvarṇīm ase parī ghaḍenā | suvarṇāsārikhem
In mud, yet not sunk; in wind, yet not blown; / in gold-itself, yet not shaped — like gold [being fashioned].
ऐसें जें संचलें सर्वदा । परी ते आकळेना कदा ।
अभेदामाजीं वाढवी भेदा । ते हे अहंता
aisem jem samcalem sarvadā | parī te ākaḷenā kadā |
abhedāmājīm vāḍhavī bhedā | te he ahamtā
Such, pervading always, yet never grasped. / In the non-different, that which grows the different — this is ahamtā (I-ness).
तिच्या स्वरूपाची खूण । सांगों कांहीं वोळखण ।
अहंतेचें निरूपण । सावध ऐका
ticyā svarūpācī khūṇa | sāmgom kāmhīm voḷakhaṇa |
ahamtecem nirūpaṇa | sāvadha aikā
Of her (ahamtā's) svarūpa, the sign — let me tell some recognition. / The nirūpaṇa of ahamtā — attentively hear.
जे स्वरूपाकडे पावे । अनुभवासवें झेंपावे ।
अनुभवाचे शब्द आघवे । बोलोन दावी
je svarūpākaḍe pāve | anubhavāsavem jhempāve |
anubhavāce śabda āghave | bolona dāvī
She who goes toward svarūpa, leaps with anubhava; / the words of anubhava — all she speaks forth.
म्हणे आतां मीच स्वरूप । तेंचि अहंतेचें रूप ।
निराकारीं आपे ंआप । वेगळी पडे
mhaṇe ātām mīca svarūpa | temci ahamtecem rūpa |
nirākārīm āpe māpa | vegaḷī paḍe
Says, 'Now I myself am svarūpa' — that itself is the form of ahamtā. / In the Nirākāra, the I-form itself falls aside.
स्वयें मीच आहे ब्रह्म । ऐसा अहंतेचा भ्रम ।
ऐसियें सूक्ष्मीं सूक्ष्म । पाहातां दिसे
svayem mīca āhe brahma | aisā ahamtecā bhrama |
aisiyem sūkṣmīm sūkṣma | pāhātām dise
'I myself am Brahma' — such is the delusion of ahamtā. / In such subtle-within-subtle, on looking, it is seen.
कल्पना आकळी हेत । वस्तु कल्पनातीत ।
म्हणौन नाकळे अंत । अनंताचा
kalpanā ākaḷī heta | vastu kalpanātīta |
mhaṇauna nākaḷe amta | anamtācā
Kalpanā seizes a hetu (reason); vastu is beyond kalpanā. / Hence the end of the Endless is not grasped.
अन्वये आणि वीतरेक । हा शब्द कोणीयेक ।
निशब्दाच अंतरविवेक । शोधिला पाहिजे
anvaye āṇi vītareka | hā śabda koṇīyeka |
niśabdāca amtaraviveka | śodhilā pāhije
Anvaya and vyatireka — which word is this? / The inner-vivek of the wordless — it must be searched.
आधीं घेईजे वाच्यंश । मग वोळखिजे लक्ष्यांश ।
लक्ष्यांशीं पाहातां वाच्यांश । असेल कैंचा
ādhīm gheīje vācyamśa | maga voḷakhije lakṣyāmśa |
lakṣyāmśīm pāhātām vācyāmśa | asela kaimcā
First take the vācyāmśa (explicit-meaning); then recognize the lakṣyāmśa (implied-meaning). / On looking at lakṣyāmśa, whence would vācyāmśa be?
सर्वब्रह्म आणी विमळब्रह्म । हा वाच्यांशाचा अनुक्रम ।
शोधितां लक्ष्यांशाचें वर्म । वाच्यांश नसे
sarvabrahma āṇī vimaḷabrahma | hā vācyāmśācā anukrama |
śodhitām lakṣyāmśācem varma | vācyāmśa nase
Sarva-brahma and vimala-brahma — this is the sequence of vācyāmśa. / Searching the secret of lakṣyāmśa, there is no vācyāmśa.
सर्व विमळ दोनी पक्ष । वाच्यांशीं आटती प्रत्यक्ष ।
लक्ष्यांशी लावीता लक्ष । पक्षपात घडे
sarva vimaḷa donī pakṣa | vācyāmśīm āṭatī pratyakṣa |
lakṣyāmśī lāvītā lakṣa | pakṣapāta ghaḍe
Sarva and vimala — two sides; in vācyāmśa, both are actively present. / If you apply lakṣya by lakṣyāmśa, partisan-leaning occurs.
हें लक्ष्यांशें अनुभवणें । येथें नाहीं वाच्यांश बोलणे ।
मुख्य अनुभवाचे खुणे । वाचारंभ कैंचा
hem lakṣyāmśem anubhavaṇem | yethem nāhīm vācyāmśa bolaṇe |
mukhya anubhavāce khuṇe | vācārambha kaimcā
This lakṣyāmśa is to be experienced; here there is no vācyāmśa-speech. / At the chief mark of anubhava, whence the beginning of speech?
परा पश्यंती मधेमां वैखरी । जेथें वोसरती च्यारी ।
तेथें शब्द कळाकुंसरी । कोण काज
parā paśyamtī madhemām vaikharī | jethem vosaratī cyārī |
tethem śabda kaḷākumsarī | koṇa kāja
Parā, Paśyantī, Madhyamā, Vaikharī — where the four recede, / there, artifacts of word — what business?
शब्द बोलतां सवेंच नासे । तेथें शाश्वतता कोठें असे ।
प्रत्यक्षास प्रमाण नसे । बरें पाहा । २७ ॥
शब्द प्रत्यक्ष नासिवंत । म्हणोन घडे पक्षपात ।
सर्व विमळ ऐसा हेत । अनुभवीं नाहीं
śabda bolatām savemca nāse | tethem śāśvatatā koṭhem ase |
pratyakṣāsa pramāṇa nase | barem pāhā | 27 ||
śabda pratyakṣa nāsivamta | mhaṇona ghaḍe pakṣapāta |
sarva vimaḷa aisā heta | anubhavīm nāhīm
Word spoken, immediately perishes; there where is eternality? / Direct experience has no [need of] proof — see well. / Word directly is perishable; hence partiality arises. / 'Sarva or vimala' — such intent is not in anubhava.
ऐक अनुभवाचें लक्षण । अनुभव म्हणिजे अनन्य जाण ।
ऐक अनन्याचें लक्षण । ऐसें असे
aika anubhavācem lakṣaṇa | anubhava mhaṇije ananya jāṇa |
aika ananyācem lakṣaṇa | aisem ase
Hear the mark of anubhava — anubhava means know as ananya (non-other). / Hear the mark of ananya — it is thus.
अनन्य म्हणिजे अन्य नसे । आत्मनिवेदन जैसें ।
संगभंगें असतचि असे । आत्मा आत्मपणें
ananya mhaṇije anya nase | ātmanivedana jaisem |
samgabhamgem asataci ase | ātmā ātmapaṇem
Ananya means: another is not, like ātma-nivedana. / On snapping of association, existing-as-such — ātman as ātman-alone.
आत्म्यास नाहीं आत्मपण । हेंचि निःसंगाचें लक्षण ।
हें वाच्यांशें बोलिले जाण । कळावया कारणें
ātmyāsa nāhīm ātmapaṇa | hemci niḥsamgācem lakṣaṇa |
hem vācyāmśem bolile jāṇa | kaḷāvayā kāraṇem
For the Ātman, there is no ātman-ness — this itself is the mark of niḥsanga. / This was said in vācyāmśa — for the sake of knowing.
येरवीं लक्ष्यांश तो वाच्यांशें । सांगिजेल हें घडे कैसें ।
वाक्य विवरणें अपैसें । कळों लागे
yeravīm lakṣyāmśa to vācyāmśem | sāmgijela hem ghaḍe kaisem |
vākya vivaraṇem apaisem | kaḷom lāge
Otherwise, lakṣyāmśa — how is it told by vācyāmśa? / By exposition of sentence, it becomes known spontaneously.
करावें तत्वविवरण । शोधावें ब्रह्म निर्गुण ।
पाहावें आपणास आपण । म्हणिजे कळे
karāvem tatvavivaraṇa | śodhāvem brahma nirguṇa |
pāhāvem āpaṇāsa āpaṇa | mhaṇije kaḷe
Do tattva-vivaraṇa; search for Brahma-nirguṇa; / see oneself by oneself — then it becomes known.
हें न बोलतांच विवरिजे । विवरोन विरोन राहिजे ।
मग अबोलणेंचि साजे । माहापुरुषीं
hem na bolatāmca vivarije | vivarona virona rāhije |
maga abolaṇemci sāje | māhāpuruṣīm
Even unspoken, do the exposition; after exposition, remaining as That. / Then unspeaking itself is fitting — for the mahāpuruṣa.
शब्दचि निशब्द होती । श्रुति नेति नेति नेति म्हणती ।
हें तों आलें आत्मप्रचिती । प्रत्यक्ष आतां
śabdaci niśabda hotī | śruti neti neti neti mhaṇatī |
hem tom ālem ātmapracitī | pratyakṣa ātām
Words become wordless; Śruti says 'neti neti neti.' / This has come to ātma-pratīti — directly, now.
प्रचित आलियां अनुमान । हा तों प्रत्यक्ष दुराभिमान ।
तरी आतां मी अज्ञान । मज कांहींच न कळे
pracita āliyām anumāna | hā tom pratyakṣa durābhimāna |
tarī ātām mī ajñāna | maja kāmhīmca na kaḷe
When pratīti has come, [further] inference — that itself is direct self-conceit. / Therefore now I am ajñāna; to me nothing is known.
मी लटिका माझें बोलणें लटिकें । मी लटिका माझें चालणें लटिकें ।
मी माझें अवघेंचि लटिकें । काल्पनिक
mī laṭikā mājhem bolaṇem laṭikem | mī laṭikā mājhem cālaṇem laṭikem |
mī mājhem avaghemci laṭikem | kālpanika
I am false, my speech is false; I am false, my walking is false; / I-and-mine — entirely false, kalpanika.
मज मुळींच नाहीं ठाव । माझे बोलणें अवघेंचि वाव ।
हा प्रकृतीचा स्वभाव । प्रकृती लटिकी
maja muḷīmca nāhīm ṭhāva | mājhe bolaṇem avaghemci vāva |
hā prakṛtīcā svabhāva | prakṛtī laṭikī
I have no place at root; my speech is entirely void. / This is the svabhāva of prakṛti — prakṛti is false.
प्रकृती आणी पुरुष । यां दोहींस जेथें निरास ।
तें मीपण विशेष । हें केवि घडे
prakṛtī āṇī puruṣa | yām dohīmsa jethem nirāsa |
tem mīpaṇa viśeṣa | hem kevi ghaḍe
Prakṛti and puruṣa — where both are negated, / there 'I-ness' is special — how does it occur?
जेथें सर्व हि अशेष जालें । तेथें विशेष कैंचे आलें ।
मी मौनी म्हणतां भंगलें । मौन्य जैसें
jethem sarva hi aśeṣa jālem | tethem viśeṣa kaimce ālem |
mī maunī mhaṇatām bhamgalem | maunya jaisem
Where all is remaining-less, there whence comes 'special'? / 'I am silent' — on saying, silence is broken — likewise.
आतां मौन्य न भंगावें । करून कांहींच न करावें ।
असोन निशेष नसावें । विवेकबळें
ātām maunya na bhamgāvem | karūna kāmhīmca na karāvem |
asona niśeṣa nasāvem | vivekabaḷem
Now silence should not be broken; having done, doing nothing; / being, be without remainder — by the power of vivek.