संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 11
Dashak 11 · Samāsa 1
43 ovis
आकाशापासून वायो होतो । हा तों प्रत्यये येतो ।
वायोपासून अग्नी जो तो । सावध ऐका
ākāśāpāsūna vāyo hoto | hā tom pratyaye yeto |
vāyopāsūna agnī jo to | sāvadha aikā
From ākāśa arose vāyu — this comes to pratyaya. / From vāyu arose fire — alert, hear.
वायोची कठीण घिसणी । तेथें निर्माण जाला वन्ही ।
मंद वायो सीतळ पाणी । तेथुनि जालें
vāyocī kaṭhīṇa ghisaṇī | tethem nirmāṇa jālā vanhī |
mamda vāyo sītaḷa pāṇī | tethuni jālem
Vāyu's hard friction — there fire was created. / Mild vāyu, cool water — from there arose.
आपापासून जाली पृथ्वी । ते नाना बीजरूप जाणावी ।
बीजापासून उत्पत्ति व्हावी । हा स्वभावचि आहे
āpāpāsūna jālī pṛthvī | te nānā bījarūpa jāṇāvī |
bījāpāsūna utpatti vhāvī | hā svabhāvaci āhe
From water arose earth — know it as various seed-forms. / From seed, utpatti should occur — this is the svabhāva.
मुळीं सृष्टी कल्पनेची । कल्पना आहे मुळींची ।
जयेपासून देवत्रयाची । काया जाली
muḷīm sṛṣṭī kalpanecī | kalpanā āhe muḷīmcī |
jayepāsūna devatrayācī | kāyā jālī
At root, sṛṣṭi is of kalpanā; kalpanā is at the root. / From it, the three devas' body came.
निश्चळामधें चंचळ । ते चि कल्पना केवळ ।
अष्टधा प्रकृतीचें मूळ । कल्पनारूप
niścaḷāmadhem camcaḷa | te ci kalpanā kevaḷa |
aṣṭadhā prakṛtīcem mūḷa | kalpanārūpa
The moving within the unmoving — that alone is kalpanā. / The root of aṣṭadhā prakṛti — is kalpanā-form.
कल्पना तेचि अष्टधा प्रकृति । अष्टधा तेचि कल्पनामुर्ती ।
मुळाग्रापासून उत्पत्ति । अष्टधा जाणावी
kalpanā teci aṣṭadhā prakṛti | aṣṭadhā teci kalpanāmurtī |
muḷāgrāpāsūna utpatti | aṣṭadhā jāṇāvī
Kalpanā itself is aṣṭadhā-prakṛti; aṣṭadhā is the kalpanā-image. / From root to tip, utpatti is eightfold — know.
पांच भूतें तीन गुण । आठ जालीं दोनी मिळोन ।
म्हणौनि अष्टधा प्रकृति जाण । बोलिजेते
pāmca bhūtem tīna guṇa | āṭha jālīm donī miḷona |
mhaṇauni aṣṭadhā prakṛti jāṇa | bolijete
Five elements, three guṇas — eight became, joined two. / Therefore 'aṣṭadhā-prakṛti' — is said.
मुळीं कल्पनारूप जाली । पुढें तेचि फापावली ।
केवळ जडत्वास आली । सृष्टिरूपें
muḷīm kalpanārūpa jālī | puḍhem teci phāpāvalī |
kevaḷa jaḍatvāsa ālī | sṛṣṭirūpem
At root, it became kalpanā-form; ahead, it spread. / It attained pure jaḍatva — in sṛṣṭi-form.
मुळीं जाली ते मूळमाया । त्रिगुण जाले ते गुणमाया ।
जडत्व पावली ते अविद्या माया । सृष्टिरूपें
muḷīm jālī te mūḷamāyā | triguṇa jāle te guṇamāyā |
jaḍatva pāvalī te avidyā māyā | sṛṣṭirūpem
At root, what arose is mūla-māyā; tri-guṇas became guṇa-māyā. / Jaḍatva attained — is avidyā-māyā — in sṛṣṭi-form.
पुढें च्यारी खाणी जाल्या । च्यारी वाणी विस्तारल्या ।
नाना योनी प्रगटल्या । नाना वेक्ती
puḍhem cyārī khāṇī jālyā | cyārī vāṇī vistāralyā |
nānā yonī pragaṭalyā | nānā vektī
Ahead, the four wombs arose; the four speeches expanded; / various yonis manifested — various persons.
ऐसी जाली उभारणी । आतां ऐका संव्हारणी ।
मागील दशकीं विशद करूनि । बोलिलें असे
aisī jālī ubhāraṇī | ātām aikā samvhāraṇī |
māgīla daśakīm viśada karūni | bolilem ase
Such was the erection; now hear the destruction. / In the previous dashak, clearly — has been spoken.
परंतु आतां संकळित । बोलिजेल संव्हारसंकेत ।
श्रोते वक्ते येथें चित्त । देऊन ऐका
paramtu ātām samkaḷita | bolijela samvhārasamketa |
śrote vakte yethem citta | deūna aikā
But now in brief, the samhāra-signal will be spoken. / Listeners, speakers — placing citta here, hear.
शत वरुषें अनावृष्टि । तेथें आटेल जीवसृष्टि ।
ऐशा कल्पांताच्या गोष्टी । शास्त्रीं निरोपिल्या
śata varuṣem anāvṛṣṭi | tethem āṭela jīvasṛṣṭi |
aiśā kalpāmtācyā goṣṭī | śāstrīm niropilyā
A hundred-year drought — there jīva-sṛṣṭi dries up. / Such kalpānta-accounts — are expounded in śāstra.
बाराकळीं तपे सूर्य । तेणें पृथ्वीची रक्शा होये ।
मग ते रक्शा विरोन जाये । जळांतरीं
bārākaḷīm tape sūrya | teṇem pṛthvīcī rakśā hoye |
maga te rakśā virona jāye | jaḷāmtarīm
The sun burns twelvefold; by that, the earth's rakṣā (surface) becomes [ash]. / Then that rakṣā dissolves — within water.
तें जळ शोषी वैश्वानरु । वन्ही झडपी समीरु ।
समीर वितुळे निराकारु । जैसें तैसें
tem jaḷa śoṣī vaiśvānaru | vanhī jhaḍapī samīru |
samīra vituḷe nirākāru | jaisem taisem
That water Vaiśvānara absorbs; fire snatches the samīra (breeze). / The breeze dissolves into nirākāra — as-it-is.
ऐसी सृष्टिसंहारणी जाली । मागां विस्तारें बोलिली ।
मायानिरासें उरली । स्वरूपस्थिति
aisī sṛṣṭisamhāraṇī jālī | māgām vistārem bolilī |
māyānirāsem uralī | svarūpasthiti
Such sṛṣṭi-samhāraṇī has occurred — previously expounded. / By māyā-nirāsa remained — svarūpa-sthiti.
तेथें जीवशिव पिंडब्रह्मांड । अटोन गेलें थोतांड ।
मायेअविद्येचें बंड । वितळोन गेलें
tethem jīvaśiva pimḍabrahmāmḍa | aṭona gelem thotāmḍa |
māyeavidyecem bamḍa | vitaḷona gelem
There jīva-Śiva, piṇḍa-brahmāṇḍa — the whole apparatus dried up. / The uproar of māyā-avidyā — dissolved and gone.
विवेकेंचि बोलिला क्शये । म्हणोनि विवेकप्रळये ।
विवेकी जाणती काये । मूर्खास कळे
vivekemci bolilā kśaye | mhaṇoni vivekapraḷaye |
vivekī jāṇatī kāye | mūrkhāsa kaḷe
By vivek, the destruction is spoken; therefore 'vivek-pralaya.' / The vivekīs know what — the fool does not.
सृष्टि शोधितां सकळ । येक चंचळ येक निश्चळ ।
चंचळास कर्ता चंचळ । चंचळरूपी १९ ॥
जो सकळ शरीरीं वर्ते । सकल कर्तुत्वास प्रवर्ते ।
करून अकर्ता हा वर्ते । शब्द जया
sṛṣṭi śodhitām sakaḷa | yeka camcaḷa yeka niścaḷa |
camcaḷāsa kartā camcaḷa | camcaḷarūpī 19 ||
jo sakaḷa śarīrīm varte | sakala kartutvāsa pravarte |
karūna akartā hā varte | śabda jayā
Searching sṛṣṭi entirely — one is moving, one is unmoving. / The doer of the moving is moving — moving-form. / He who abides in all bodies, who moves all kartṛtva, / who being doer is akartā — whose word [this is].
राव रंक ब्रह्मादिक । सकळांमधें वर्ते येक ।
नाना शरीरें चाळक । इंद्रियेंद्वारें
rāva ramka brahmādika | sakaḷāmmadhem varte yeka |
nānā śarīrem cāḷaka | imdriyemdvārem
King, beggar, Brahmā-etc. — among all one operates. / The mover of various bodies — through the senses.
त्यास परमात्मा बोलती । सकळ कर्ता ऐसें जाणती ।
परि तो नासेल प्रचिती । विवेकें पाहावी
tyāsa paramātmā bolatī | sakaḷa kartā aisem jāṇatī |
pari to nāsela pracitī | vivekem pāhāvī
He is called paramātmā; [people] know him as the doer-of-all. / But on experience, he will perish — should be seen by vivek.
जो स्वानामधें गुरुगुरितो । जो सूकरांमधें कुरुकुरितो ।
गाढवीं भरोन भुंकतो । आटाहास्यें
jo svānāmadhem gurugurito | jo sūkarāmmadhem kurukurito |
gāḍhavīm bharona bhumkato | āṭāhāsyem
He who in dogs growls; he who in pigs grunts; / in donkeys filled, brays — with braying.
लोक नाना देह देखती । विवेकी देहांत पाहाती ।
पंडित समदर्शनें घेती । येणें प्रकारें
loka nānā deha dekhatī | vivekī dehāmta pāhātī |
pamḍita samadarśanem ghetī | yeṇem prakārem
People see various bodies; the vivekīs see the end-within. / Paṇḍitas take sama-darśana — in this manner.
॥ श्लोक ॥ विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि ।
शुनि चैव श्वपाके च पंडिताः समदर्शिनः ॥
देह पाहातां वेगळाले । परंतु अंतर येकचि जालें ।
प्राणीमात्र देखिलें । येकांतरें
|| śloka || vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini |
śuni caiva śvapāke ca pamḍitāḥ samadarśinaḥ ||
deha pāhātām vegaḷāle | paramtu amtara yekaci jālem |
prāṇīmātra dekhilem | yekāmtarem
[Śloka: vidyāvinaya-sampanne brāhmaṇe gavi hastini | śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ ||] / Bodies seen separate, but inner-being is one. / Every creature is seen — singly.
अनेक प्राणी निर्माण होती । परी येकचि कळा वर्तती ।
तये नांव जगज्जोती । जाणतीकळा
aneka prāṇī nirmāṇa hotī | parī yekaci kaḷā vartatī |
taye nāmva jagajjotī | jāṇatīkaḷā
Many creatures are born; yet one-single [power] operates. / Its name is jagaj-jyoti — the knowing-art.
श्रोत्रीं नाना शब्द जाणे । त्वचेमधें सीतोष्ण जाणे ।
चक्षुमधें पाहों जाणे । नाना पदार्थ
śrotrīm nānā śabda jāṇe | tvacemadhem sītoṣṇa jāṇe |
cakṣumadhem pāhom jāṇe | nānā padārtha
In ears, it knows various sounds; in skin, it knows hot-cold; / in eyes, it sees various objects.
रसनेमधें रस जाणे । घ्राणामधें वास तो जाणे ।
कर्मैंद्रियामधें जाणे । नाना विषयस्वाद
rasanemadhem rasa jāṇe | ghrāṇāmadhem vāsa to jāṇe |
karmaimdriyāmadhem jāṇe | nānā viṣayasvāda
In tongue it knows rasas; in nose it knows smells; / in karmendriyas it knows — various sense-tastes.
सूक्श्म रूपें स्थूळ रक्शी । नाना सुखदुःखें परीक्शी ।
त्यास म्हणती अंतरसाक्शी । अंतरात्मा
sūkśma rūpem sthūḷa rakśī | nānā sukhaduḥkhem parīkśī |
tyāsa mhaṇatī amtarasākśī | amtarātmā
In subtle form it protects sthūla; it examines various sukhas-duḥkhas. / It is called antara-sākṣī, Antarātmā.
आत्मा अंतरात्मा विश्वात्मा । चैतन्य सर्वात्मा सुक्श्मात्मा ।
जीवात्मा शिवात्मा परमात्मा । द्रष्टा साक्शी सत्तारूप
ātmā amtarātmā viśvātmā | caitanya sarvātmā sukśmātmā |
jīvātmā śivātmā paramātmā | draṣṭā sākśī sattārūpa
Ātmā, Antarātmā, Viśvātmā, Caitanya, Sarvātmā, Sūkṣmātmā, / Jīvātmā, Śivātmā, Paramātmā, Dṛṣṭā, Sākṣī, Sattārūpa.
विकारामधील विकारी । अखंड नाना विकार करी ।
तयास वस्तु म्हणती भिकारी । परम हीन
vikārāmadhīla vikārī | akhamḍa nānā vikāra karī |
tayāsa vastu mhaṇatī bhikārī | parama hīna
The vikārī within vikāras — always does various vikāras. / The vastu is called 'beggar' — extremely low.
सर्व येकचि दिसती । अवघा येकंकार करिती ।
ते अवघी माईक स्थिती । चंचळामधें
sarva yekaci disatī | avaghā yekamkāra karitī |
te avaghī māīka sthitī | camcaḷāmadhem
All seems one; all make a single appearance. / All are māyika states — within the moving.
चंचळ माया ते माईक । निश्चळ परब्रह्म येक ।
नित्यानित्यविवेक । याकारणे
camcaḷa māyā te māīka | niścaḷa parabrahma yeka |
nityānityaviveka | yākāraṇe
The moving māyā is māyika; the unmoving para-brahma is one. / Nitya-anitya-vivek — for this.
जातो जीव तो प्राण । नेणे जीव तो अज्ञान ।
जन्मतो जीव तो जाण । वासनात्मक
jāto jīva to prāṇa | neṇe jīva to ajñāna |
janmato jīva to jāṇa | vāsanātmaka
The jīva that goes is prāṇa; the jīva that does-not-know is ajñāna; / the jīva that is born — know — is vāsanātmaka.
ऐक्य जीव तो ब्रह्मांश । जेथें पिंडब्रह्मांडनिरास ।
येथें सांगितले विशेष । चत्वार जीव
aikya jīva to brahmāmśa | jethem pimḍabrahmāmḍanirāsa |
yethem sāmgitale viśeṣa | catvāra jīva
The unified jīva is brahmāmśa — where piṇḍa-brahmāṇḍa are negated. / Here, specially, the four jīvas have been told.
असो हें अवघें चंचळ । चंचळ जाईल सकळ ।
निश्चळ तें निश्चळ । आदिअंतीं
aso hem avaghem camcaḷa | camcaḷa jāīla sakaḷa |
niścaḷa tem niścaḷa | ādiamtīm
Let all this moving be; the moving will all go. / The unmoving is unmoving — from beginning to end.
आद्य मध्य अवसान । जे वस्तु समसमान ।
निर्विकारी निर्गुण निरंजन । निःसंग निःप्रपंच
ādya madhya avasāna | je vastu samasamāna |
nirvikārī nirguṇa niramjana | niḥsamga niḥprapamca
Beginning, middle, end — the vastu equal-in-all — / nirvikārī, nirguṇa, nirañjana, niḥsanga, niḥprapañca.
उपाधीनिरासें तत्वता । जीवशिवास ऐक्यता ।
विवंचून पाहों जातां । उपाधि कैंची
upādhīnirāsem tatvatā | jīvaśivāsa aikyatā |
vivamcūna pāhom jātām | upādhi kaimcī
By upādhi-nirāsa, truly — jīva-Śiva unity. / On examining — whence upādhi?
असो जाणणें तितुकें ज्ञान । परंतु होतें विज्ञान ।
मनें वोळखावें उन्मन । कोण्या प्रकारें
aso jāṇaṇem titukem jñāna | paramtu hotem vijñāna |
manem voḷakhāvem unmana | koṇyā prakārem
Knowing is called jñāna; yet vijñāna arises. / Recognize manas as unmana — in what manner?
वृत्तिस न कळे निवृत्ति । गुणास कैंची निर्गुणप्राप्ती ।
गुणातीत साधक संतीं । विवेकें केलें
vṛttisa na kaḷe nivṛtti | guṇāsa kaimcī nirguṇaprāptī |
guṇātīta sādhaka samtīm | vivekem kelem
Vṛtti does not know nivṛtti; guṇas — whence nirguṇa-attainment? / Guṇātīta has been made by saint-sādhakas — through vivek.
श्रवणापरीस मनन सार । मननें कळे सारासार ।
निजध्यासें साक्शात्कार । निःसंग वस्तु
śravaṇāparīsa manana sāra | mananem kaḷe sārāsāra |
nijadhyāsem sākśātkāra | niḥsamga vastu
More than śravaṇa, manana is essence; by manana, sāra-asāra is known; / by nijadhyās, sākṣātkāra — the niḥsanga-vastu.
निर्गुणीं जे अनन्यता । तेचि मुक्ति सायोज्यता ।
लक्श्यांश वाच्यांश आतां । पुरे जाला
nirguṇīm je ananyatā | teci mukti sāyojyatā |
lakśyāmśa vācyāmśa ātām | pure jālā
That ananyatā in nirguṇa — that alone is sāyujya-mukti. / Lakṣyāmśa-vācyāmśa — enough now.
अलक्शीं राहिलें लक्श । सिद्धांतीं कैंचा पूर्वपक्श ।
अप्रत्यक्शास कैंचें प्रत्यक्श । असोन नाहीं
alakśīm rāhilem lakśa | siddhāmtīm kaimcā pūrvapakśa |
apratyakśāsa kaimcem pratyakśa | asona nāhīm
In the alakṣya, lakṣa remained; in siddhānta, whence pūrva-pakṣa? / In the apratyakṣa, whence pratyakṣa — being, yet not.
असोन माईक उपाधी । तेचि सहजसमाधी ।
श्रवणें बळावी बुद्धी । निश्चयाची
asona māīka upādhī | teci sahajasamādhī |
śravaṇem baḷāvī buddhī | niścayācī
Being-māyika-upādhi — that itself is sahaja-samādhi. / By śravaṇa, buddhi grows strong — in certainty.