संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 12
Dashak 12 · Samāsa 3
33 ovis
पृथ्वीमधें बहुत लोक । तेंहि पाहावा विवेक ।
इहलोक आणि परलोक । बरा पाहावा
pṛthvīmadhem bahuta loka | temhi pāhāvā viveka |
ihaloka āṇi paraloka | barā pāhāvā
On earth, many people; their vivek too should be seen. / This-world and the other-world — should be seen well.
इहलोक साधायाकारणें । जाणत्याची संगती धरणें ।
परलोक साधायाकारणें । सद्गुरु पाहिजे
ihaloka sādhāyākāraṇem | jāṇatyācī samgatī dharaṇem |
paraloka sādhāyākāraṇem | sadguru pāhije
For accomplishing this-world, hold the company of the knowing. / For accomplishing the other-world, a sadguru is needed.
सद्गुरुसी पाय पुसावें । हेंहि कळेना स्वभावें ।
अनन्यभावें येकभावें । दोनी गोष्टी पुसाव्या
sadgurusī pāya pusāvem | hemhi kaḷenā svabhāvem |
ananyabhāvem yekabhāvem | donī goṣṭī pusāvyā
Questioning the sadguru — this too is not known by svabhāva. / With ananya-bhāva, with one-bhāva — two questions should be asked.
दोनी गोष्टी त्या कोण । देव कोण आपण कोण ।
या गोष्टींचे विवरण । केलेंचि करावें
donī goṣṭī tyā koṇa | deva koṇa āpaṇa koṇa |
yā goṣṭīmce vivaraṇa | kelemci karāvem
Those two questions — Who is Deva? Who am I? / The examination of these — should be done-and-redone.
आधीं मुख्य देव तो कोण । मग आपण भक्त तो कोण ।
पंचीकर्ण माहावाक्यविवरण । केलेंचि करावें
ādhīm mukhya deva to koṇa | maga āpaṇa bhakta to koṇa |
pamcīkarṇa māhāvākyavivaraṇa | kelemci karāvem
First, the main Deva — who? Then, I the bhakta — who? / Pañcīkaraṇa-Mahāvākya-expounding — should be done-and-redone.
सकळ केलियाचें फळ । शाश्वत वोळखावें निश्चळ ।
आपण कोण का केवळ । शोध घ्यावा
sakaḷa keliyācem phaḷa | śāśvata voḷakhāvem niścaḷa |
āpaṇa koṇa kā kevaḷa | śodha ghyāvā
The fruit of all doing — should be recognized as the eternal, unmoving. / Who am I, exactly — should be searched.
सारासार विचार घेतां । पदास नाहीं शाश्वतता ।
आधी कारण भगवंता । वोळखिलें पाहिजे
sārāsāra vicāra ghetām | padāsa nāhīm śāśvatatā |
ādhī kāraṇa bhagavamtā | voḷakhilem pāhije
On taking sāra-asāra-vicāra, [worldly] positions have no eternality. / Bhagavant must first be recognized.
निश्चळ चंचळ आणि जड । अवघा मायेचा पवाड ।
यामधें वस्तु जाड । जाणार नाहीं
niścaḷa camcaḷa āṇi jaḍa | avaghā māyecā pavāḍa |
yāmadhem vastu jāḍa | jāṇāra nāhīm
Niścala, cañcala, and inert — all is the play of māyā. / Among these, the vastu is heavy — will not go away.
तें परब्रह्म धुंडावें । विवेकें त्रैलोक्य हिंडावें ।
माईक विचार खंडावें । परीक्षवंतीं
tem parabrahma dhumḍāvem | vivekem trailokya himḍāvem |
māīka vicāra khamḍāvem | parīkṣavamtīm
Let that para-brahma be sought; let the three worlds be roamed by vivek. / Māyika considerations — should be broken by the examiner.
खोटें सांडून खरें घ्यावें । परीक्षवंतीं परीक्षावें ।
मायेचें अवघेचि जाणावें । रूप माईक
khoṭem sāmḍūna kharem ghyāvem | parīkṣavamtīm parīkṣāvem |
māyecem avagheci jāṇāvem | rūpa māīka
Leave the false, take the true; the examiner should examine. / All of māyā — should be known — its form is māyika.
पंचभूतिक हे माया । माईक जाये विलया ।
पिंडब्रह्मांड अष्टकाया । नसिवंत
pamcabhūtika he māyā | māīka jāye vilayā |
pimḍabrahmāmḍa aṣṭakāyā | nasivamta
Pañca-bhūtika is this māyā; the māyika dissolves. / Piṇḍa-brahmāṇḍa, the eight bodies — are perishable.
दिसेल तितुकें नासेल । उपजेल तितुकें मरेल ।
रचेल तितुकें खचेल । रूप मायेचें
disela titukem nāsela | upajela titukem marela |
racela titukem khacela | rūpa māyecem
Whatever is seen will perish; whatever is born will die; / whatever is built will fall — the form of māyā.
वाढेल तितुकें मोडेल । येईल तितुलें जाईल ।
भूतांस भूत खाईल । कल्पांतकाळीं
vāḍhela titukem moḍela | yeīla titulem jāīla |
bhūtāmsa bhūta khāīla | kalpāmtakāḷīm
Whatever grows will break; whatever comes will go. / Bhūta will eat bhūta — at kalpānta-time.
देहधारक तितुके नासती । हे तों रोकडी प्रचिती ।
मनुष्येंविण उत्पत्ति । रेत कैंचें
dehadhāraka tituke nāsatī | he tom rokaḍī pracitī |
manuṣyemviṇa utpatti | reta kaimcem
All body-bearers perish — this is cash-in-hand pratīti. / Without humans, utpatti — whence sperm?
अन्न नस्तां रेत कैंचें । वोषधी नस्तां अन्न कैंचें ।
वोषधीस जिणें कैंचें । पृथ्वी नस्तां
anna nastām reta kaimcem | voṣadhī nastām anna kaimcem |
voṣadhīsa jiṇem kaimcem | pṛthvī nastām
Without food, whence sperm? Without herbs, whence food? / Without earth — whence life for herbs?
आप नस्तां पृथ्वी नाहीं । तेज नस्तां आप नाहीं ।
वायो नस्तां तेज नाहीं । ऐसें जाणावें
āpa nastām pṛthvī nāhīm | teja nastām āpa nāhīm |
vāyo nastām teja nāhīm | aisem jāṇāvem
Without water, no earth; without fire, no water; / without vāyu, no fire — know thus.
अंतरात्मा नस्तां वायो कैंचा । विकार नस्तां अंतरात्मा कैंचा ।
निर्विकारीं विकार कैंचा । बरें पाहा
amtarātmā nastām vāyo kaimcā | vikāra nastām amtarātmā kaimcā |
nirvikārīm vikāra kaimcā | barem pāhā
Without Antarātmā, whence vāyu? Without vikāra, whence Antarātmā? / In the nirvikāra, whence vikāra? — see well.
पृथ्वी नाहीं आप नाहीं । तेज नाहीं वायो नाहीं ।
अंतरात्मा विकार नाहीं । निर्विकारीं
pṛthvī nāhīm āpa nāhīm | teja nāhīm vāyo nāhīm |
amtarātmā vikāra nāhīm | nirvikārīm
No earth, no water, no fire, no wind, / no Antarātmā, no vikāra — in the nirvikāra.
निर्विकार जें निर्गुण । तेचि शाश्वताची खूण ।
अष्टधा प्रकृति संपूर्ण । नासिवंत
nirvikāra jem nirguṇa | teci śāśvatācī khūṇa |
aṣṭadhā prakṛti sampūrṇa | nāsivamta
The nirvikāra, which is nirguṇa — that alone is the mark of the eternal. / The complete aṣṭadhā-prakṛti — is perishable.
नासिवंत समजोन पाहिलें । तों तें अस्तांचि नस्तें जालें ।
सारासारें कळों आलें । समाधान
nāsivamta samajona pāhilem | tom tem astāmci nastem jālem |
sārāsārem kaḷom ālem | samādhāna
Seeing as perishable — it was seen as-being-yet-not. / By sāra-asāra, it is known — samādhāna.
विवेकें पाहिला विचार । मनास आलें सारासार ।
येणेंकरितां विचार । सदृढ जाला
vivekem pāhilā vicāra | manāsa ālem sārāsāra |
yeṇemkaritām vicāra | sadṛḍha jālā
By vivek the consideration was seen; sāra-asāra came to mind. / By this, the consideration — grew firm.
शाश्वत देव तो निर्गुण । ऐसीं अंतरीं बाणली खूण ।
देव कळला मी कोण । कळलें पाहिजे
śāśvata deva to nirguṇa | aisīm amtarīm bāṇalī khūṇa |
deva kaḷalā mī koṇa | kaḷalem pāhije
The eternal Deva is nirguṇa — this mark is impressed within. / Deva is known; 'I am — who?' — must be known.
मी कोण पाहिजे कळलें । देहतत्व तितुकें शोधिलें ।
मनोवृत्तीचा ठाईं आलें । मीतूंपण
mī koṇa pāhije kaḷalem | dehatatva titukem śodhilem |
manovṛttīcā ṭhāīm ālem | mītūmpaṇa
'I — who?' must be known; every body-tattva is searched. / On the locus of mental-vṛtti — I-you-ness has come.
सकळ देहाचा शोध घेतां । मीपण दिसेना पाहातां ।
मीतूंपण हें तत्वता । तत्वीं मावळलें
sakaḷa dehācā śodha ghetām | mīpaṇa disenā pāhātām |
mītūmpaṇa hem tatvatā | tatvīm māvaḷalem
On searching all bodies, I-ness does not appear. / I-you-ness in truth — has set in the tattvas.
दृश्य पदार्थचि वोसरे । तत्वें तत्व तेव्हां सरे ।
मीतूंपण हें कैंचें उरे । तत्वता वस्तु
dṛśya padārthaci vosare | tatvem tatva tevhām sare |
mītūmpaṇa hem kaimcem ure | tatvatā vastu
Visible objects recede; tattva is ended by tattva. / Whence does I-you-ness remain — when vastu is truth?
पंचीकर्ण तत्वविवर्ण । माहावाक्यें वस्तु आपण ।
निसंगपणें निवेदन । केले पाहिजे
pamcīkarṇa tatvavivarṇa | māhāvākyem vastu āpaṇa |
nisamgapaṇem nivedana | kele pāhije
Pañcīkaraṇa, tattva-exposition, Mahāvākya — vastu is oneself. / Niḥsanga-self-offering — should be done.
देवाभक्तांचे मूळ । शोधून पाहातां सकळ ।
उपाधिवेगला केवळ । निरोपाधी आत्मा
devābhaktāmce mūḷa | śodhūna pāhātām sakaḷa |
upādhivegalā kevaḷa | niropādhī ātmā
Deva-bhaktas' root, on searching all, / is clearly upādhi-less — the nirupādhi Ātman.
मीपण तें बुडालें । विवेकें वेगळेपण गेलें ।
निवृत्तिपदास प्राप्त जालें । उन्मनीपद
mīpaṇa tem buḍālem | vivekem vegaḷepaṇa gelem |
nivṛttipadāsa prāpta jālem | unmanīpada
I-ness has sunk; by vivek, separateness is gone. / To the station of nivṛtti — attained — the unmanī-pada.
विज्ञानीं राहिलें ज्ञान । ध्येये राहिलें ध्यान ।
सकळ कांहीं कार्याकारण । पाहोन सांडिलें
vijñānīm rāhilem jñāna | dhyeye rāhilem dhyāna |
sakaḷa kāmhīm kāryākāraṇa | pāhona sāmḍilem
Jñāna remained in vijñāna; dhyāna remained in dhyeya. / All causes-and-effects — seen and renounced.
जन्ममरणाचें चुकलें । पाप अवघेंचि बुडालें ।
येमयातनेचें जालें । निसंतान
janmamaraṇācem cukalem | pāpa avaghemci buḍālem |
yemayātanecem jālem | nisamtāna
Birth-death was escaped; all pāpa sank. / The childless-state (no further seed) — of Yama-torment came.
निर्बंद अवघाचि तुटला । विचारें मोक्ष प्राप्त जाला ।
जन्म सार्थकचि वाटला । सकळ कांहीं
nirbamda avaghāci tuṭalā | vicārem mokṣa prāpta jālā |
janma sārthakaci vāṭalā | sakaḷa kāmhīm
All bondage snapped; by vicāra, mokṣa came. / Birth seemed fruitful — in every way.
नाना किंत निवारले । धोके अवघेचि तुटले ।
ज्ञानविवेकें पावन जालें । बहुत लोक
nānā kimta nivārale | dhoke avagheci tuṭale |
jñānavivekem pāvana jālem | bahuta loka
Various trials were dispelled; all dangers were severed. / By jñāna-vivek, purified became — many people.
पतितपावनाचे दास । तेहि पावन करिती जगास ।
ऐसी हे प्रचित मनास । बहुतांच्या आली
patitapāvanāce dāsa | tehi pāvana karitī jagāsa |
aisī he pracita manāsa | bahutāmcyā ālī
The servants of the patita-pāvana (purifier-of-the-fallen) — they too purify the world. / Such pratīti to the mind — has come to many.