संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 2
Dashak 2 · Samāsa 9
43 ovis
ऐका विरक्तांची लक्षणें । विरक्तें असावें कोण्या गुणें ।
जेणें आंगीं सामर्थ्य बाणें । योगियाचें
aikā viraktāmcī lakṣaṇem | viraktem asāvem koṇyā guṇem |
jeṇem āmgīm sāmarthya bāṇem | yogiyācem
Hear the signs of the dispassionate (virakta): by what qualities should the dispassionate one be — by which the capacity of the yogi may become ingrained in him?
जेणें सत्कीर्ति वाढे । जेणें सार्थकता घडे ।
जेणेंकरितां महिमा चढे । विरक्तांसी
jeṇem satkīrti vāḍhe | jeṇem sārthakatā ghaḍe |
jeṇemkaritām mahimā caḍhe | viraktāmsī
By which good-fame (sat-kīrti) increases; by which fulfillment (sārthakatā) occurs; by which greatness ascends to the dispassionate.
जेणें परमार्थ फावे । जेणें आनंद हेलावे ।
जेणें विरक्ति दुणावे । विवेकेंसहित
jeṇem paramārtha phāve | jeṇem ānamda helāve |
jeṇem virakti duṇāve | vivekemsahita
By which paramārtha is obtained; by which bliss wells up; by which dispassion is doubled, with discernment.
जेणें सुख उचंबळे । जेणें सद्विद्या वोळे ।
जेणें भाग्यश्री प्रबळे । मोक्षेंसहित
jeṇem sukha ucambaḷe | jeṇem sadvidyā voḷe |
jeṇem bhāgyaśrī prabaḷe | mokṣemsahita
By which joy swells; by which sad-vidyā comes; by which the fortune-glory (bhāgya-śrī) strengthens, along with mokṣa.
मनोरथ पूर्ण होती । सकळ कामना पुरती ।
मुखीं राहे सरस्वती । मधुर बोलावया
manoratha pūrṇa hotī | sakaḷa kāmanā puratī |
mukhīm rāhe sarasvatī | madhura bolāvayā
Desires (manoratha) are fulfilled; all longings (kāmanā) met; Sarasvatī dwells on the mouth to speak sweetly.
हे लक्षणें श्रवण कीजे । आणी सदृढ जीवीं धरिजे ।
तरी मग विख्यात होईजे । भूमंडळीं
he lakṣaṇem śravaṇa kīje | āṇī sadṛḍha jīvīm dharije |
tarī maga vikhyāta hoīje | bhūmamḍaḷīm
These signs, hear them; hold them firmly in the life; then one becomes renowned in the world.
विरक्तें विवेकें असावें । विरक्तें अध्यात्म वाढवावें ।
विरक्तें धारिष्ट धरावें । दमनविषईं
viraktem vivekem asāvem | viraktem adhyātma vāḍhavāvem |
viraktem dhāriṣṭa dharāvem | damanaviṣaīm
The virakta should be with discernment (viveka); should cultivate spiritual-knowledge (adhyātma); should hold steadfastness (dhāriṣṭa) in self-restraint (damana).
विरक्तें राखावें साधन । विरक्तें लावावें भजन ।
विरक्तें विशेष ब्रह्मज्ञान । प्रगटवावें
viraktem rākhāvem sādhana | viraktem lāvāvem bhajana |
viraktem viśeṣa brahmajñāna | pragaṭavāvem
The virakta should preserve practice (sādhana); should engage in bhajana; should manifest special knowledge of Brahman.
विरक्तें भक्ती वाढवावी । विरक्ते शांती दाखवावी ।
विरक्तें येत्नें करावी । विरक्ती आपुली
viraktem bhaktī vāḍhavāvī | virakte śāmtī dākhavāvī |
viraktem yetnem karāvī | viraktī āpulī
The virakta should increase devotion; should show peace (śānti); should with effort [earn] his own dispassion (virakti).
विरक्तें सद्क्रिया प्रतिष्ठावी । विरक्तें निवृत्ति विस्तारावी ।
विरक्तें नैराशता धरावी । सदृढ जिवेंसीं
viraktem sadkriyā pratiṣṭhāvī | viraktem nivṛtti vistārāvī |
viraktem nairāśatā dharāvī | sadṛḍha jivemsīm
The virakta should establish right action (sat-kriyā); should expand non-engagement (nivṛtti); should hold non-expectation (nairāśya) firmly in life.
विरक्तें धर्मस्थापना करावी । विरक्तें नीति आवलंबावी ।
विरक्तें क्ष्मा सांभाळावी । अत्यादरेंसी
viraktem dharmasthāpanā karāvī | viraktem nīti āvalambāvī |
viraktem kṣmā sāmbhāḷāvī | atyādaremsī
The virakta should establish dharma; should follow ethics; should maintain forgiveness — with utmost regard.
विरक्तें परमार्थ उजळावा । विरक्तें विचार शोधावा ।
विरक्तें सन्निध ठेवावा । सन्मार्ग सत्वगुण
viraktem paramārtha ujaḷāvā | viraktem vicāra śodhāvā |
viraktem sannidha ṭhevāvā | sanmārga satvaguṇa
The virakta should illuminate paramārtha; should investigate reasoning; should keep near the good path and sattva-guṇa.
विरक्तें भाविकें सांभाळावीं । विरक्तें प्रेमळें निववावीं ।
विरक्तें साबडीं नुपेक्षावीं । शरणागतें
viraktem bhāvikem sāmbhāḷāvīm | viraktem premaḷem nivavāvīm |
viraktem sābaḍīm nupekṣāvīm | śaraṇāgatem
The virakta should cherish the devoted; should comfort the loving; should not neglect the simple — those who take refuge (śaraṇāgata).
विरक्तें असावें परम दक्ष । विरक्तें असावें अंतरसाक्ष ।
विरक्तें वोढावा कैपक्ष । परमार्थाचा
viraktem asāvem parama dakṣa | viraktem asāvem amtarasākṣa |
viraktem voḍhāvā kaipakṣa | paramārthācā
The virakta should be supremely alert; should be an inner-witness (antara-sākṣa); should uphold the cause (kai-pakṣa) of paramārtha.
विरक्तें अभ्यास करावा । विरक्तें साक्षेप धरावा ।
विरक्तें वग्त्रृत्वें उभारावा । मोडला परमार्थ
viraktem abhyāsa karāvā | viraktem sākṣepa dharāvā |
viraktem vagtrṛtvem ubhārāvā | moḍalā paramārtha
The virakta should practice; should be earnestly attentive; should lift up — by eloquence — a broken paramārtha.
विरक्तें विमळज्ञान बोलावें । विरक्तें वैराग्य स्तवीत जावें ।
विरक्तें निश्चयाचें करावें । समाधान
viraktem vimaḷajñāna bolāvem | viraktem vairāgya stavīta jāvem |
viraktem niścayācem karāvem | samādhāna
The virakta should speak pure knowledge; should praise dispassion; should resolve things into composure (samādhāna).
पर्वें करावीं अचाटें । चालवावी भक्तांची थाटे ।
नाना वैभवें कचाटें । उपासनामार्ग
parvem karāvīm acāṭem | cālavāvī bhaktāmcī thāṭe |
nānā vaibhavem kacāṭem | upāsanāmārga
Should carry out great festivals (parva); conduct the fold of devotees; by many splendors, lead the way of worship.
हरिकीर्तनें करावीं । निरूपणें माजवावीं ।
भक्तिमार्गे लाजवावीं । निंदक दुर्जनें
harikīrtanem karāvīm | nirūpaṇem mājavāvīm |
bhaktimārge lājavāvīm | nimdaka durjanem
Should perform Hari-kīrtanas; stimulate expositions; bring shame upon slanderers and the evil-doers through the path of devotion.
बहुतांस करावे परोपकार । भलेपणाचा जीर्णोद्धार ।
पुण्यमार्गाचा विस्तार । बळेंचि करावा
bahutāmsa karāve paropakāra | bhalepaṇācā jīrṇoddhāra |
puṇyamārgācā vistāra | baḷemci karāvā
Should perform many benefactions; should forcefully restore goodness (bhalepaṇā jīrṇoddhāra) and spread the way of merit (puṇya-mārga).
स्नान संध्या जप ध्यान । तीर्थयात्रा भगवद्भजन ।
नित्यनेम पवित्रपण । अंतरशुद्ध असावें
snāna samdhyā japa dhyāna | tīrthayātrā bhagavadbhajana |
nityanema pavitrapaṇa | amtaraśuddha asāvem
Bath, sandhyā, japa, dhyāna; tīrtha-yātrā, Bhagavad-bhajana; daily observance, purity; should be inwardly clean.
दृढ निश्चयो धरावा । संसार सुखाचा करावा ।
विश्वजन उद्धरावा । संसर्गमात्रें
dṛḍha niścayo dharāvā | samsāra sukhācā karāvā |
viśvajana uddharāvā | samsargamātrem
Should hold firm resolution; should make samsāra a place of happiness (samsāra sukhācā karāvā); should uplift the world's people — by mere contact (samsarga-mātra).
विरक्तें असावें धीर । विरक्तें असावें उदार ।
विरक्तें असावें तत्पर । निरूपणविषईं
viraktem asāvem dhīra | viraktem asāvem udāra |
viraktem asāvem tatpara | nirūpaṇaviṣaīm
The virakta should be steady (dhīra); should be generous; should be intent on exposition.
विरक्तें सावध असावें । विरक्तें शुद्ध मार्गें जावें ।
विरक्तें झिजोन उरवावें । सद्कीर्तीसी
viraktem sāvadha asāvem | viraktem śuddha mārgem jāvem |
viraktem jhijona uravāvem | sadkīrtīsī
The virakta should be watchful; should take the pure path; should, wearing down [the body], leave behind good-fame (sat-kīrti).
विरक्तें विरक्त धुंडावे । विरक्तें साधु वोळखावे ।
विरक्तें मित्र करावे । संत योगी सज्जन
viraktem virakta dhumḍāve | viraktem sādhu voḷakhāve |
viraktem mitra karāve | samta yogī sajjana
The virakta should seek the dispassionate; should recognize sādhus; should make friends — saints, yogis, the noble.
विरक्तें करावीं पुरश्चरणें । विरक्तें फिरावीं तीर्थाटणें ।
विरक्तें करावीं नानास्थानें । परम रमणीय
viraktem karāvīm puraścaraṇem | viraktem phirāvīm tīrthāṭaṇem |
viraktem karāvīm nānāsthānem | parama ramaṇīya
The virakta should perform puraścaraṇas; should travel pilgrimages (tīrthāṭaṇa); should go to many places supremely delightful.
विरक्तें उपाधी करावी । आणि उदासवृत्ति न संडावी ।
दुराशा जडो नेदावी । कोणयेकविषईं
viraktem upādhī karāvī | āṇi udāsavṛtti na samḍāvī |
durāśā jaḍo nedāvī | koṇayekaviṣaīm
The virakta should do upādhi (organized work) yet not abandon the indifferent disposition (udāsa-vṛtti); should not let false-hope (durāśā) attach to any object.
विरक्तें असावें अंतरनिष्ठ । विरक्तें नसावें क्रियाभ्रष्ट ।
विरक्तें न व्हावें कनिष्ठ । पराधेनपणें
viraktem asāvem amtaraniṣṭha | viraktem nasāvem kriyābhraṣṭa |
viraktem na vhāvem kaniṣṭha | parādhenapaṇem
The virakta should be inward-fixed (antara-niṣṭha); should not be fallen in action (kriyā-bhraṣṭa); should not become low by dependency on another (parādhīna-paṇā).
विरक्तें समय जाणावा । विरक्तें प्रसंग वोळखावा ।
विरक्त चतुर असाअवा । सर्वप्रकारें
viraktem samaya jāṇāvā | viraktem prasamga voḷakhāvā |
virakta catura asāavā | sarvaprakārem
The virakta should know the right moment; recognize the occasion; be clever in every way.
विरक्तें येकदेसी नसावें । विरक्तें सर्व अभ्यासावें ।
विरक्तें अवघें जाणावें । ज्याचें त्यापरी
viraktem yekadesī nasāvem | viraktem sarva abhyāsāvem |
viraktem avaghem jāṇāvem | jyācem tyāparī
The virakta should not be one-sided; should study all; should know each thing according to its kind.
हरिकथा निरूपण । सगुणभजन ब्रह्मज्ञान ।
पिंडज्ञान तत्वज्ञान । सर्व जाणावें
harikathā nirūpaṇa | saguṇabhajana brahmajñāna |
pimḍajñāna tatvajñāna | sarva jāṇāvem
Hari-kathā, exposition; saguṇa-bhajana, Brahma-knowledge; body-knowledge (piṇḍa-jñāna), tattva-knowledge — all should be known.
कर्ममार्ग उपासनामार्ग । ज्ञानमार्ग सिद्धांतमार्ग ।
प्रवृत्तिमार्ग निवृत्तिमार्ग । सकळ जाणावें
karmamārga upāsanāmārga | jñānamārga siddhāmtamārga |
pravṛttimārga nivṛttimārga | sakaḷa jāṇāvem
Karma-mārga, upāsanā-mārga; jñāna-mārga, siddhānta-mārga; pravṛtti-mārga, nivṛtti-mārga — all should be known.
प्रेमळ स्थिती उदास स्थिती । योगस्थिती ध्यानस्थिती ।
विदेह स्थिती सहज स्थिती । सकळ जाणावें
premaḷa sthitī udāsa sthitī | yogasthitī dhyānasthitī |
videha sthitī sahaja sthitī | sakaḷa jāṇāvem
Loving state, dispassionate state; yoga-state, dhyāna-state; videha state, sahaja state — all should be known.
ध्वनी लक्ष मुद्रा आसनें । मंत्र यंत्र विधी विधानें ।
नाना मतांचें देखणें । पाहोन सांडावें
dhvanī lakṣa mudrā āsanem | mamtra yamtra vidhī vidhānem |
nānā matāmcem dekhaṇem | pāhona sāmḍāvem
Sounds, goals, seals, postures; mantra, yantra, rites and rules; the seeing of many doctrines — having seen, should be set aside.
विरक्तें असावें जगमित्र । विरक्तें असावें स्वतंत्र ।
विरक्तें असावें विचित्र । बहुगुणी
viraktem asāvem jagamitra | viraktem asāvem svatamtra |
viraktem asāvem vicitra | bahuguṇī
The virakta should be friend of the world (jaga-mitra); should be free (sva-tantra); should be marvelous (vicitra), with many qualities.
विरक्तें असावें विरक्त । विरक्तें असावें हरिभक्त ।
विरक्तें असावें नित्यमुक्त । अलिप्तपणें
viraktem asāvem virakta | viraktem asāvem haribhakta |
viraktem asāvem nityamukta | aliptapaṇem
The virakta should be virakta; should be a Hari-devotee; should be ever-liberated (nitya-mukta), by non-attachment (aliptatā).
विरक्तें शास्त्रें धांडोळावीं । विरक्तें मतें विभांडावीं ।
विरक्तें मुमुक्षें लावावीं । शुद्धमार्गें
viraktem śāstrem dhāmḍoḷāvīm | viraktem matem vibhāmḍāvīm |
viraktem mumukṣem lāvāvīm | śuddhamārgem
The virakta should delve into śāstras; should refute [false] doctrines; should set seekers on the pure path.
विरक्तें शुद्धमार्ग सांगावा । विरक्तें संशय छेदावा ।
विरक्तें आपला म्हणावा । विश्वजन
viraktem śuddhamārga sāmgāvā | viraktem samśaya chedāvā |
viraktem āpalā mhaṇāvā | viśvajana
The virakta should teach the pure path; should sever doubts; should call the world's people his own (āpalā).
विरक्तें निंदक वंदावें । विरक्तें साधक बोधावे ।
विरक्तें बद्ध चेववावे- । मुमुक्षनिरूपणें
viraktem nimdaka vamdāvem | viraktem sādhaka bodhāve |
viraktem baddha cevavāve- | mumukṣanirūpaṇem
The virakta should honor the slanderer; should instruct the seeker; should awaken the bound (baddha) by exposition for the liberation-seeker (mumukṣu-nirūpaṇa).
विरक्तें उत्तम गुण घ्यावे । विरक्तें अवगुण त्यागावे ।
नाना अपाय भंगावे । विवेकबळें
viraktem uttama guṇa ghyāve | viraktem avaguṇa tyāgāve |
nānā apāya bhamgāve | vivekabaḷem
The virakta should take up excellent qualities; should renounce defects; should break the many obstructions by the force of discernment (viveka-bala).
ऐसीं हे उत्तम लक्षणें । ऐकावीं येकाग्र मनें ।
याचा अव्हेर न करणें । विरक्त पुरुषें
aisīm he uttama lakṣaṇem | aikāvīm yekāgra manem |
yācā avhera na karaṇem | virakta puruṣem
Such are these excellent signs; listen with one-pointed mind; the dispassionate man should not reject them.
इतुकें बोलिलें स्वभावें । त्यांत मानेल तितुकें घ्यावें ।
श्रोतीं उदास न करावें । बहु बोलिलें म्हणौनी
itukem bolilem svabhāvem | tyāmta mānela titukem ghyāvem |
śrotīm udāsa na karāvem | bahu bolilem mhaṇaunī
This much has been spoken spontaneously; take from it whatever pleases; let the listeners not be disheartened just because much has been said.
परंतु लक्षणें ने घेतां । अवलक्षणें बाष्कळता ।
तेणें त्यास पढतमूर्खता । येवों पाहे
paramtu lakṣaṇem ne ghetām | avalakṣaṇem bāṣkaḷatā |
teṇem tyāsa paḍhatamūrkhatā | yevom pāhe
But not accepting the signs, [one falls into] inauspicious marks and foolishness (bāṣkalatā); by this, paḍhat-mūrkhatā (book-learned foolishness) enters.
त्या पढतमूर्खाचें लक्षण । पुढिले समासीं निरूपण ।
बोलिलें असे सावधान- । होऊन आइका
tyā paḍhatamūrkhācem lakṣaṇa | puḍhile samāsīm nirūpaṇa |
bolilem ase sāvadhāna- | hoūna āikā
The signs of that paḍhat-mūrkha will be expounded in the next samāsa; spoken here — [so] be attentive and hear.