संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 5 · Samāsa 9

62 ovis

मागां मुमुक्षाचें लक्षण । संकेतें केलें कथन । आतां परिसा सावधान । साधक तो कैसा
māgām mumukṣācem lakṣaṇa | samketem kelem kathana | ātām parisā sāvadhāna | sādhaka to kaisā
Earlier the sign of mumukṣu was narrated by hints; now attentively hear — what is the sādhaka?
अवगुणाचा करूनि त्याग । जेणें धरिला संतसंग । तयासि बोलिजे मग । साधक ऐसा
avaguṇācā karūni tyāga | jeṇem dharilā samtasamga | tayāsi bolije maga | sādhaka aisā
One who, abandoning defects, has taken hold of sat-sanga — he is called *sādhaka*.
जो संतांसि शरण गेला । संतजनीं आश्वासिला । मग तो साधक बोलिला । ग्रन्थांतरीं
jo samtāmsi śaraṇa gelā | samtajanīm āśvāsilā | maga to sādhaka bolilā | granthāmtarīm
One who has gone in refuge to saints; been encouraged by saints; then he is called sādhaka in scriptures.
उपदेशिलें आत्मज्ञान । तुटलें संसारबंधन । दृढतेकारणें करी साधन । या नांव साधक
upadeśilem ātmajñāna | tuṭalem samsārabamdhana | dṛḍhatekāraṇem karī sādhana | yā nāmva sādhaka
*Ātma-jñāna* has been taught; samsāra-bondage broken; for firmness he does sādhana — this is called sādhaka.
धरी श्रवणाची आवडी । अद्वैतनिरूपणाची गोडी । मननें अर्थांतर काढी । या नांव साधक
dharī śravaṇācī āvaḍī | advaitanirūpaṇācī goḍī | mananem arthāmtara kāḍhī | yā nāmva sādhaka
Holds love for *śravaṇa*; sweetness for advaita-nirūpaṇa; extracts deeper meaning by manana — this is called sādhaka.
होतां सारासार विचार । ऐके होऊनि तत्पर । संदेह छेदूनि, दृढोत्तर- । आत्मज्ञान पाहे
hotām sārāsāra vicāra | aike hoūni tatpara | samdeha chedūni, dṛḍhottara- | ātmajñāna pāhe
When sārāsāra-vicāra happens, attentively listens; cutting doubt, firmly — looks into ātma-jñāna.
नाना संदेहनिवृत्ती- । व्हावया, धरी सत्संगती । आत्मशास्त्रगुरुप्रचीती । ऐक्यतेसी आणी
nānā samdehanivṛttī- | vhāvayā, dharī satsamgatī | ātmaśāstragurupracītī | aikyatesī āṇī
For the removal of many doubts, holds sat-sanga; brings unity with ātma-śāstra-guru-direct-evidence.
देहबुद्धि विवेकें वारी । आत्मबुद्धि सदृढ धरी । श्रवण मन केलेंचि करी । या नांव साधक
dehabuddhi vivekem vārī | ātmabuddhi sadṛḍha dharī | śravaṇa mana kelemci karī | yā nāmva sādhaka
Wards off body-intellect by discernment; holds ātma-intellect firmly; does *śravaṇa-manana* again and again — this is called sādhaka.
विसंचूनि दृश्यभान । दृढ धरी आत्मज्ञान । विचारें राखे समाधान । या नांव साधक
visamcūni dṛśyabhāna | dṛḍha dharī ātmajñāna | vicārem rākhe samādhāna | yā nāmva sādhaka
Eliminating visible-appearance, holds ātma-jñāna firm; keeps composure by vicāra — this is called sādhaka.
तोडूनि द्वैताची उपाधी । अद्वैत वस्तु साधनें साधी । लावी ऐक्यतेची समाधी । या नांव साधक
toḍūni dvaitācī upādhī | advaita vastu sādhanem sādhī | lāvī aikyatecī samādhī | yā nāmva sādhaka
Cutting the limiting-condition of duality, achieves advaita-substance by discipline; plants the samādhi of unity — this is called sādhaka.
आत्मज्ञान जीर्ण जर्जर । त्याचा करी जीर्णोद्धार । विवेकें पावे पैलपार । या नांव साधक
ātmajñāna jīrṇa jarjara | tyācā karī jīrṇoddhāra | vivekem pāve pailapāra | yā nāmva sādhaka
Ātma-jñāna decayed — he does its renewal; by viveka reaches the far-shore — this is called sādhaka.
उत्तमें साधूचीं लक्षणें । आंगिकारी निरूपणें । बळेंचि स्वरूपाकार होणें । या नांव साधक
uttamem sādhūcīm lakṣaṇem | āmgikārī nirūpaṇem | baḷemci svarūpākāra hoṇem | yā nāmva sādhaka
Adopts excellent sādhu-signs through nirūpaṇa; forcibly becomes svarūpa-form — this is called sādhaka.
असत्क्रिया ते सोडिली । आणी सत्क्रिया ते वाढविली । स्वरूपस्थिती बळावली । या नांव साधक
asatkriyā te soḍilī | āṇī satkriyā te vāḍhavilī | svarūpasthitī baḷāvalī | yā nāmva sādhaka
Abandoned bad-action, increased good-action; svarūpa-state strengthened — this is called sādhaka.
अवगुण त्यागी दिवसेंदिवस । करी उत्तम गुणाचा अभ्यास । स्वरूपीं लावी निजध्यास । या नांव साधक
avaguṇa tyāgī divasemdivasa | karī uttama guṇācā abhyāsa | svarūpīm lāvī nijadhyāsa | yā nāmva sādhaka
Renounces defects day by day; practices excellent virtues; places *nija-dhyāsa* (absorbed meditation) on svarūpa — this is called sādhaka.
दृढ निश्चयाचेनि बळें । दृश्य असतांच नाडळे । सदा स्वरूपीं मिसळे । या नांव साधक
dṛḍha niścayāceni baḷem | dṛśya asatāmca nāḍaḷe | sadā svarūpīm misaḷe | yā nāmva sādhaka
By firm resolve's strength, the visible is there yet is not encountered; always merges in svarūpa — this is called sādhaka.
प्रत्यक्ष माया अलक्ष करी । अलक्ष वस्तु लक्षी अंतरीं । आत्मस्थितीची धारणा धरी । या नांव साधक
pratyakṣa māyā alakṣa karī | alakṣa vastu lakṣī amtarīm | ātmasthitīcī dhāraṇā dharī | yā nāmva sādhaka
Makes manifest māyā unmarked; marks the un-markable substance within; holds the dhāraṇā of ātma-state — this is called sādhaka.
जें या जनासि चोरलें । मनास न वचे अनुमानलें । तेंचि जेणें दृढ केलें । या नांव साधक
jem yā janāsi coralem | manāsa na vace anumānalem | temci jeṇem dṛḍha kelem | yā nāmva sādhaka
What is stolen from the people; what the mind cannot conjecture; that very one firms — this is called sādhaka.
जें बोलतांचि वाचा धरी । जें पाहातांचि अंध करी । तें साधी नाना परी । या नांव साधक
jem bolatāmci vācā dharī | jem pāhātāmci amdha karī | tem sādhī nānā parī | yā nāmva sādhaka
What on speaking holds the speech; what on looking blinds; he achieves in many ways — this is called sādhaka.
जें साधूं जाता साधवेना । जें लक्षूं जातां लक्षवेना । तेंचि अनुभवें आणी मना । या नांव साधक
jem sādhūm jātā sādhavenā | jem lakṣūm jātām lakṣavenā | temci anubhavem āṇī manā | yā nāmva sādhaka
What when attempted cannot be achieved; what when targeted cannot be targeted; that itself he brings to experience in mind — this is called sādhaka.
जेथें मनचि मावळे । जेथे तर्कचि पांगुळे । तेंचि अनुभवा आणी बळें । या नांव साधक
jethem manaci māvaḷe | jethe tarkaci pāmguḷe | temci anubhavā āṇī baḷem | yā nāmva sādhaka
Where mind itself dissolves; where logic itself falters; that itself he forcefully brings to experience — this is called sādhaka.
स्वानुभवाचेनि योगें । वस्तु साधी लागवेगें । तेंचि वस्तु होये आंगें । या नांव साधक
svānubhavāceni yogem | vastu sādhī lāgavegem | temci vastu hoye āmgem | yā nāmva sādhaka
By sva-anubhava-yoga, quickly achieves the substance; becomes the substance in body itself — this is called sādhaka.
अनुभवाचीं आंगें जाणे । योगियांचे खुणे बाणे । कांहींच नहोन असणें । या नांव साधक
anubhavācīm āmgem jāṇe | yogiyāmce khuṇe bāṇe | kāmhīmca nahona asaṇem | yā nāmva sādhaka
Knows the limbs of anubhava; the yogi's signs are ingrained; becoming nothing yet remaining — this is called sādhaka.
परती सारून उपाधी । असाध्य वस्तु साधनें साधी । स्वरूपीं करी दृढ बुद्धी । या नांव साधक
paratī sārūna upādhī | asādhya vastu sādhanem sādhī | svarūpīm karī dṛḍha buddhī | yā nāmva sādhaka
Shunting aside limiting conditions, achieves the impossible-to-achieve substance; firms the intellect in svarūpa — this is called sādhaka.
देवाभक्ताचें मूळ । शोधून पाहे सकळ । साध्यचि होये तत्काळ । या नांव साधक
devābhaktācem mūḷa | śodhūna pāhe sakaḷa | sādhyaci hoye tatkāḷa | yā nāmva sādhaka
Investigates and sees the root of deva and bhakta; at once becomes the achievable — this is called sādhaka.
विवेकबळें गुप्त जाला । आपेंआप मावळला । दिसतो, परी देखिला । नाहींच कोणीं
vivekabaḷem gupta jālā | āpemāpa māvaḷalā | disato, parī dekhilā | nāhīmca koṇīm
By discernment's strength becomes hidden; on his own dissolves; he appears, but not seen by anyone.
मीपण मागें सांडिलें । स्वयें आपणास धुंडिलें । तुर्येसहि वोलांडिलें । या नांव साधक
mīpaṇa māgem sāmḍilem | svayem āpaṇāsa dhumḍilem | turyesahi volāmḍilem | yā nāmva sādhaka
'I-ness' left behind; sought oneself by oneself; went beyond even the fourth-state — this is called sādhaka.
पुढें उन्मनीचा सेवटीं । आपली आपण अखंड भेटी । अखंड अनुभवीं ज्याची दृष्टी । या नांव साधक
puḍhem unmanīcā sevaṭīm | āpalī āpaṇa akhamḍa bheṭī | akhamḍa anubhavīm jyācī dṛṣṭī | yā nāmva sādhaka
Forward to the end of *unmanī*; unbroken meeting with oneself; unbroken sight in anubhava — this is called sādhaka.
द्वैताचा तटका तोडिला । भासाचा भास मोडिला । देहीं असोनि विदेह जाला । या नांव साधक
dvaitācā taṭakā toḍilā | bhāsācā bhāsa moḍilā | dehīm asoni videha jālā | yā nāmva sādhaka
Cut the border of duality; broke the appearance of appearance; remained in body as videha — this is called sādhaka.
जयास अखंड स्वरूपस्थिती । नाहीं देहाची अहंकृती । सकळ संदेहनिवृत्ती । या नांव साधक
jayāsa akhamḍa svarūpasthitī | nāhīm dehācī ahamkṛtī | sakaḷa samdehanivṛttī | yā nāmva sādhaka
Whose svarūpa-state is unbroken; no body-ego; all doubts removed — this is called sādhaka.
पंचभूतांचा विस्तार । जयासि वाटे स्वप्नाकार । निर्गुणीं जयाचा निर्धार । या नांव साधक
pamcabhūtāmcā vistāra | jayāsi vāṭe svapnākāra | nirguṇīm jayācā nirdhāra | yā nāmva sādhaka
The extension of the five elements — to him feels dream-like; resolved in nirguṇa — this is called sādhaka.
स्वप्नीं भये जें वाटलें । तें जागृतास नाहीं आलें । सकळ मिथ्या निर्धारिलें । या नांव साधक
svapnīm bhaye jem vāṭalem | tem jāgṛtāsa nāhīm ālem | sakaḷa mithyā nirdhārilem | yā nāmva sādhaka
The fear felt in dream did not come to waking; all firmed as mithyā — this is called sādhaka.
मायेचें जें प्रत्यक्षपण । जनास वाटे हें प्रमाण । स्वानुभवें अप्रमाण । साधकें केलें
māyecem jem pratyakṣapaṇa | janāsa vāṭe hem pramāṇa | svānubhavem apramāṇa | sādhakem kelem
What people consider māyā's direct-ness as authoritative — by sva-anubhava the sādhaka has made un-authoritative.
निद्रा सांडूनि चेइरा जाला । तो स्वप्नभयापासून सुटला । माया सांडून तैसा गेला । साधक स्वरूपीं
nidrā sāmḍūni ceirā jālā | to svapnabhayāpāsūna suṭalā | māyā sāmḍūna taisā gelā | sādhaka svarūpīm
Abandoning sleep, became wakeful; freed from dream-fear; abandoning māyā, gone thus — the sādhaka in svarūpa.
ऐसि अंतरस्थिती बाणली । बाह्य निस्पृहता अवलंबिली । संसारौपाधी त्यागिली । या नांव साधक
aisi amtarasthitī bāṇalī | bāhya nispṛhatā avalambilī | samsāraupādhī tyāgilī | yā nāmva sādhaka
Such inner-state ingrained, outward non-expectation (niḥspṛhatā) adopted; samsāra-limiting-conditions renounced — this is called sādhaka.
कामापासूनि सुटला । क्रोधापासूनि पळाला । मद मत्सर सांडिला । येकीकडे
kāmāpāsūni suṭalā | krodhāpāsūni paḷālā | mada matsara sāmḍilā | yekīkaḍe
Freed from kāma; fled from krodha; renounced mada and matsara — aside.
कुळाभिमानासि सांडिलें । लोकलाजेस लाजविलें । परमार्थास माजविलें । विरक्तिबळें
kuḷābhimānāsi sāmḍilem | lokalājesa lājavilem | paramārthāsa mājavilem | viraktibaḷem
Abandoned lineage-pride; shamed public-shame; increased paramārtha — by vairāgya's strength.
अविद्येपासूनि फडकला । प्रपञ्चापासूनि निष्टला । लोभाचे हातींचा गेला । अकस्मात
avidyepāsūni phaḍakalā | prapañcāpāsūni niṣṭalā | lobhāce hātīmcā gelā | akasmāta
Escaped from avidyā; withdrew from prapañca; went beyond greed's hand — suddenly.
थोरपणासि पाडिलें । वैभवासि लाथाडिलें । महत्वासि झिंजाडिलें । विरक्तिबळें
thorapaṇāsi pāḍilem | vaibhavāsi lāthāḍilem | mahatvāsi jhimjāḍilem | viraktibaḷem
Threw down greatness; kicked splendour; shook away greatness — by vairāgya's strength.
भेदाचा मडगा मोडिला । अहंकार झोडूनि पाडिला । पाईं धरूनि आपटिला । संदेहशत्रू
bhedācā maḍagā moḍilā | ahamkāra jhoḍūni pāḍilā | pāīm dharūni āpaṭilā | samdehaśatrū
Broke the carcass of difference; struck down ego; holding the feet, smashed the enemy of doubt.
विकल्पाचा केला वधू । थापें मारिला भवसिंधू । सकळ भूतांचा विरोधू । तोडूनि टाकिला
vikalpācā kelā vadhū | thāpem mārilā bhavasimdhū | sakaḷa bhūtāmcā virodhū | toḍūni ṭākilā
Killed confusion; slapped the ocean-of-becoming; cut off the enmity of all beings — threw it away.
भवभयासि भडकाविलें । काळाचें टांगें मोडिलें । मस्तक हाणोनि फोडिलें । जन्ममृत्याचें
bhavabhayāsi bhaḍakāvilem | kāḷācem ṭāmgem moḍilem | mastaka hāṇoni phoḍilem | janmamṛtyācem
Set fire to birth-fear; broke Time's leg; struck and broke the head of birth-and-death.
देह समंधावरी लोटला । संकल्पावरी उठावला । कल्पनेचा घात केला । अकस्मात
deha samamdhāvarī loṭalā | samkalpāvarī uṭhāvalā | kalpanecā ghāta kelā | akasmāta
Rushed on body-attachment; attacked resolution (sankalpa); ruined imagination (kalpanā) — suddenly.
अपधाकासि ताडिलें । लिंगदेहासि विभांडिलें । पाषांडासि पछाडिलें । विवेकबळें
apadhākāsi tāḍilem | limgadehāsi vibhāmḍilem | pāṣāmḍāsi pachāḍilem | vivekabaḷem
Struck down bad-path; ruined linga-deha; crushed heretic-doctrine — by discernment's strength.
गर्वावरी गर्व केला । स्वार्थ अनर्थीं घातला । अनर्थ तोही निर्दाळिला । नीतिन्यायें
garvāvarī garva kelā | svārtha anarthīm ghātalā | anartha tohī nirdāḷilā | nītinyāyem
Applied pride against pride; threw self-interest into ruin; destroyed ruin itself — by ethics-justice.
मोहासि मध्येंचि तोडिलें । दुःखासि दुःधडचि केलें । शोकासि खंडून सांडिलें । एकीकडे
mohāsi madhyemci toḍilem | duḥkhāsi duḥdhaḍaci kelem | śokāsi khamḍūna sāmḍilem | ekīkaḍe
Cut delusion in the middle; made sorrow doubly sorrowful [i.e., overcome by itself]; cut grief and cast aside.
द्वेष केला देशधडी । अभावाची घेतली नरडी । धाकें उदर तडाडी । कुतर्काचे
dveṣa kelā deśadhaḍī | abhāvācī ghetalī naraḍī | dhākem udara taḍāḍī | kutarkāce
Banished hatred; grabbed the throat of non-feeling; by fear, the belly of bad-reasoning screamed.
ज्ञानें विवेक माजला । तेणें निश्चयो बळावला । अवगुणांचा संव्हार केला । वैराग्यबळें
jñānem viveka mājalā | teṇem niścayo baḷāvalā | avaguṇāmcā samvhāra kelā | vairāgyabaḷem
Intensified viveka by jñāna; by that, resolve strengthened; annihilated defects — by vairāgya's strength.
अधर्मास स्वधर्में लुटिलें । कुकर्मासि सत्कर्में झुगटिलें । लांटुन वाटा लाविलें । विचारें अविचारासी
adharmāsa svadharmem luṭilem | kukarmāsi satkarmem jhugaṭilem | lāmṭuna vāṭā lāvilem | vicārem avicārāsī
Robbed adharma with svadharma; hurled bad-karma with good-karma; by reasoning, drove off un-reasoning.
तिरस्कार तो चिरडिला । द्वेष खिरडूनि सांडिला । विषाद अविषादें घातला । पायांतळीं
tiraskāra to ciraḍilā | dveṣa khiraḍūni sāmḍilā | viṣāda aviṣādem ghātalā | pāyāmtaḷīm
Crushed contempt; wiped out hate; put despondency under the foot — with non-despondency.
कोपावरी घालणें घातलें । कापट्य अन्तरीं कुटिलें । सख्य आपुलें मानिलें । विश्वजनीं
kopāvarī ghālaṇem ghātalem | kāpaṭya antarīm kuṭilem | sakhya āpulem mānilem | viśvajanīm
Threw a noose over anger; pounded deceit within; considered friendship with all world-people his own.
प्रवृत्तीचा केला त्याग । सुहृदांचा सोडिला संग । निवृत्तिपंथें ज्ञानयोग । साधिता जाहला
pravṛttīcā kelā tyāga | suhṛdāmcā soḍilā samga | nivṛttipamthem jñānayoga | sādhitā jāhalā
Renounced pravṛtti; abandoned the company of beloved-ones; achieved jñāna-yoga — by the nivṛtti-path.
विषयमैंदासि सिंतरिलें । कुविद्येसी वेढा लाविलें । आपणास सोडविलें । आप्ततस्करांपासूनी
viṣayamaimdāsi simtarilem | kuvidyesī veḍhā lāvilem | āpaṇāsa soḍavilem | āptataskarāmpāsūnī
Swindled the swindler of sense-objects; siege around ku-vidyā; freed himself — from the thieves of friends.
पराधीनतेवरी कोपला । ममतेवरी संतापला । दुराशेचा त्याग केला । येकायेकीं
parādhīnatevarī kopalā | mamatevarī samtāpalā | durāśecā tyāga kelā | yekāyekīm
Angered at dependency; enraged at possessiveness; abandoned false-hope — all at once.
स्वरूपीं घातलें मना । यातनेसि केली यातना । साक्षेप आणि प्रेत्ना । प्रतिष्ठिलें
svarūpīm ghātalem manā | yātanesi kelī yātanā | sākṣepa āṇi pretnā | pratiṣṭhilem
Set mind on svarūpa; tormented torment itself; established earnestness and effort.
अभ्यासाचा संग धरिला । साक्षपासरिसा निघाला । प्रेत्न सांगातीं घेतला । साधनपंथें
abhyāsācā samga dharilā | sākṣapāsarisā nighālā | pretna sāmgātīm ghetalā | sādhanapamthem
Held company of practice; started out with earnest-attention; took effort as companion — on the sādhana-path.
सावध दक्ष तो साधक । पाहे नित्यानित्यविवेक । संग त्यागूनि एक । सत्संग धरी
sāvadha dakṣa to sādhaka | pāhe nityānityaviveka | samga tyāgūni eka | satsamga dharī
Attentive, alert — that sādhaka; sees nitya-anitya-viveka; renounces attachment, holds one sat-sanga.
बळेंचि सारिला संसार । विवेकें टाकिला जोजार । शुद्धाचारें अनाचार । भ्रष्टविला
baḷemci sārilā samsāra | vivekem ṭākilā jojāra | śuddhācārem anācāra | bhraṣṭavilā
Forcibly set samsāra aside; by viveka discarded burden; with pure conduct, made bad-conduct corrupt.
विसरास विसरला । आळसाचा आळस केला । सावध नाहीं दुश्चित्त झाला । दुश्चित्तपणासी
visarāsa visaralā | āḷasācā āḷasa kelā | sāvadha nāhīm duścitta jhālā | duścittapaṇāsī
Forgot forgetting; made laziness lazy; alert, absent-mindedness is lost to absent-mindedness.
आतां असो हें बोलणें । अवगुण सांडी निरूपणें । तो साधक ऐसा येणें- । प्रमाणें बुझावा
ātām aso hem bolaṇem | avaguṇa sāmḍī nirūpaṇem | to sādhaka aisā yeṇem- | pramāṇem bujhāvā
Enough this talk; renounces defects through nirūpaṇa; such a sādhaka by this rule should be recognized.
बळेंचि अवघा त्याग कीजे । म्हणोनि साधक बोलिजे । आतां सिद्ध तोचि जाणिजे । पुढिले समासीं
baḷemci avaghā tyāga kīje | mhaṇoni sādhaka bolije | ātām siddha toci jāṇije | puḍhile samāsīm
Forcibly renounces all — therefore called sādhaka; know *siddha* now — in the next samāsa.
येथें संशयो उठिला । निस्पृह तोचि साधक जाहला । त्याग न घडे संसारिकाला । तरि तो साधक नव्हे कीं
yethem samśayo uṭhilā | nispṛha toci sādhaka jāhalā | tyāga na ghaḍe samsārikālā | tari to sādhaka navhe kīm
Here a doubt arose: the *niḥspṛha* alone became sādhaka; if renunciation cannot happen for the worldly one — then he is not a sādhaka?
ऐसें श्रोतयाचें उत्तर । त्याचें कैसें प्रत्युत्तर । पुढिले समासीं तत्पर । होऊनि ऐका
aisem śrotayācem uttara | tyācem kaisem pratyuttara | puḍhile samāsīm tatpara | hoūni aikā
Such a listener's reply — its answer — listen attentively in the next samāsa.