संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 7 · Samāsa 6

68 ovis

श्रीराम ॥ अद्वैतब्रह्म निरूपिलें । जें कल्पनेरहित संचलें । क्षणएक तदाकार केलें । मज या निरूपणें
śrīrāma || advaitabrahma nirūpilem | jem kalpanerahita samcalem | kṣaṇaeka tadākāra kelem | maja yā nirūpaṇem
Śrīrāma. Advaita-brahma has been expounded; which exists devoid of imagination; for one moment it was made *tadākāra* — by this exposition.
परी म्यां तदाकार व्हावें । ब्रह्मचि होऊन असावें । पुनः संसारास न यावें । चंचळपणें सर्वथा
parī myām tadākāra vhāvem | brahmaci hoūna asāvem | punaḥ samsārāsa na yāvem | camcaḷapaṇem sarvathā
But — 'I should become tadākāra; should remain as Brahman itself; should not return to samsāra — by fickleness — at all.'
कल्पनारहित जें सुख । तेथें नाहीं संसारदुःख । म्हणोनि तेंचि एक । होऊन असावें
kalpanārahita jem sukha | tethem nāhīm samsāraduḥkha | mhaṇoni temci eka | hoūna asāvem
The happiness devoid of imagination — there is no samsāra-sorrow; therefore that alone should be — should become and be.
ब्रह्मचि होइजे श्रवणें । पुन्हां वृत्तिवरी लागे येणें । ऐसें सदा येणें जाणें । चुकेना कीं
brahmaci hoije śravaṇem | punhām vṛttivarī lāge yeṇem | aisem sadā yeṇem jāṇem | cukenā kīm
[During] listening one becomes Brahman; again must come to the disposition; thus coming-and-going always — cannot be escaped.
मनें अंतरिक्षीं जावें । क्षणएक ब्रह्मचि व्हावें । पुन्हां तेथून कोसळावें । वृत्तिवरी मागुती
manem amtarikṣīm jāvem | kṣaṇaeka brahmaci vhāvem | punhām tethūna kosaḷāvem | vṛttivarī māgutī
The mind should go to the inner-sky; for one moment should be Brahman itself; then from there fall back onto the disposition.
प्रत्यावृत्ति सैरावैरा । किती करूं येरज़ारा । पायीं लावूनियां दोरा । कीटक जैसा
pratyāvṛtti sairāvairā | kitī karūm yerajārā | pāyīm lāvūniyām dorā | kīṭaka jaisā
Such recurrent motion in all directions — how long to make rounds? Like an insect tied with a thread to the foot.
उपदेशकाळीं तदाकार । होतां पडे हें शरीर । अथवा नेणें आपपर । ऐसें झालें पाहिजे
upadeśakāḷīm tadākāra | hotām paḍe hem śarīra | athavā neṇem āpapara | aisem jhālem pāhije
During upadeśa-time if one becomes tadākāra, this body should fall; or should not know self-and-other — such should happen.
ऐसें नसतां जें बोलणें । तेंचि वाटे लाजिरवाणें । ब्रह्म होऊन संसार करणें । हेंही विपरीत दिसे
aisem nasatām jem bolaṇem | temci vāṭe lājiravāṇem | brahma hoūna samsāra karaṇem | hemhī viparīta dise
Without this happening, the mere speech feels shameful; becoming Brahman and carrying on samsāra — this too seems contradictory.
जो स्वयें ब्रह्मचि झाला । तो मागुता कैसा आला । ऐसें ज्ञान माझें मजला । प्रशस्त न वाटे
jo svayem brahmaci jhālā | to māgutā kaisā ālā | aisem jñāna mājhem majalā | praśasta na vāṭe
He who himself became Brahman — how did he come back? Such jñāna of mine does not feel proper to me.
ब्रह्मचि होऊन जावें । कां तें संसारीच असावें । दोहींकडे भरंगळावें । किती म्हणोनि
brahmaci hoūna jāvem | kām tem samsārīca asāvem | dohīmkaḍe bharamgaḷāvem | kitī mhaṇoni
Should become Brahman and go, or should remain in samsāra? How long to waver between the two?
निरूपणीं ज्ञान प्रबळे । उठोन जातां तें मावळे । मागुता काम क्रोध खवळे । ब्रह्मरूपासी
nirūpaṇīm jñāna prabaḷe | uṭhona jātām tem māvaḷe | māgutā kāma krodha khavaḷe | brahmarūpāsī
In the exposition, jñāna strengthens; when one gets up and goes, it sets; again kāma-krodha flare up — at the Brahma-form.
ऐसा कैसा ब्रह्म झाला । दोहींकडे अंतरला । वोडगस्तपणेंचि गेला । संसार त्याचा
aisā kaisā brahma jhālā | dohīmkaḍe amtaralā | voḍagastapaṇemci gelā | samsāra tyācā
How has such a one become Brahman? Fallen between two sides; went by sheer arrogance; his samsāra [remains].
घेतां ब्रह्मसुखाची गोडी । संसारिक मागें वोढी । संसार करितां आवडी । ब्रह्मीं उपजे मागुती
ghetām brahmasukhācī goḍī | samsārika māgem voḍhī | samsāra karitām āvaḍī | brahmīm upaje māgutī
Taking the sweetness of Brahma-happiness, the worldly pulls back; while doing samsāra, [love] arises in Brahman again.
ब्रह्मसुख नेलें संसारें । संसार गेला ज्ञानद्वारें । दोहीं अपुरीं पुरें । एकही नाहीं
brahmasukha nelem samsārem | samsāra gelā jñānadvārem | dohīm apurīm purem | ekahī nāhīm
Brahma-happiness was taken by samsāra; samsāra went by jñāna-door; both incomplete — neither of them complete.
याकारणें माझें चित्त । चंचळ झालें दुश्चित । काय करणें निश्चितार्थ । एकही नाहीं
yākāraṇem mājhem citta | camcaḷa jhālem duścita | kāya karaṇem niścitārtha | ekahī nāhīm
Therefore my mind has become fickle, distracted; what is to be done with definite meaning — not even one.
ऐसा श्रोता करी विनंती । आतां रहावें कोणे रीतीं । म्हणे अखंड माझी मती । ब्रह्माकार नाहीं
aisā śrotā karī vinamtī | ātām rahāvem koṇe rītīm | mhaṇe akhamḍa mājhī matī | brahmākāra nāhīm
Such the listener requests: in what manner should I remain now? Says 'my intellect is continuously not Brahman-form.'
आतां याचें प्रत्युत्तर । वक्ता देईल सुंदर । श्रोतीं व्हावें निरुत्तर । क्षण एक आतां
ātām yācem pratyuttara | vaktā deīla sumdara | śrotīm vhāvem niruttara | kṣaṇa eka ātām
Now the reply — the speaker gives beautifully; listeners should become questionless — for one moment.
ब्रह्मचि होऊन जे पडले । तेचि मुक्तिपदास गेले । येर ते काय बुडाले । व्यासादिक
brahmaci hoūna je paḍale | teci muktipadāsa gele | yera te kāya buḍāle | vyāsādika
Those who became Brahman and fell — they went to the mukti-pada; were the others — Vyāsa and others — also drowned?
श्रोता विनंती करी पुढती । शुक मुक्तो वामदेवो वा हे श्रुती । दोघेचि मुक्त आदिअंतीं । बोलत असे
śrotā vinamtī karī puḍhatī | śuka mukto vāmadevo vā he śrutī | dogheci mukta ādiamtīm | bolata ase
The listener again requests: 'Śuka-muktaḥ Vāmadevaḥ vā' — this śruti; says only two are mukta — at beginning-and-end.
वेदें बद्ध केले सर्व । मुक्त शुक वामदेव । वेदवचनीं अभाव । कैसा धरावा
vedem baddha kele sarva | mukta śuka vāmadeva | vedavacanīm abhāva | kaisā dharāvā
'The Veda bound all; Śuka and Vāmadeva are mukta; non-belief in Veda-word — how can one hold?'
ऐसा श्रोता वेदाधारें । देता झाला प्रत्युत्तरें । दोघेचि मुक्त अत्यादरें । प्रतिपाद्य केले
aisā śrotā vedādhārem | detā jhālā pratyuttarem | dogheci mukta atyādarem | pratipādya kele
Thus the listener, with Veda-support, gave reply; by extreme regard only two are established as mukta.
वक्ता बोले याउपरी । दोघेचि मुक्त सृष्टीवरी । ऐसें बोलतां उरी । कोणास आहे
vaktā bole yāuparī | dogheci mukta sṛṣṭīvarī | aisem bolatām urī | koṇāsa āhe
The speaker says next: only two mukta on the sṛṣṭi? Who could be left — speaking thus?
बहु ऋषि बहु मुनी । सिद्ध योगी आत्मज्ञानी । झाले पुरुष समाधानी । असंख्यात
bahu ṛṣi bahu munī | siddha yogī ātmajñānī | jhāle puruṣa samādhānī | asamkhyāta
Many ṛṣis, many munis; siddhas, yogis, ātma-jñānīs; men of composure became countless.
प्रऱ्हादनारदपराशरपुंडरीक- व्यासांबरीषशुकशौनकभीष्मदाल्भ्यान् । रुक्मांगदार्जुनवसिष्ठविभीषणादीन् पुण्यानिमान्परमभागवतान्स्मरामि
praṟhādanāradaparāśarapumḍarīka- vyāsāmbarīṣaśukaśaunakabhīṣmadālbhyān | rukmāmgadārjunavasiṣṭhavibhīṣaṇādīn puṇyānimānparamabhāgavatānsmarāmi
[Sanskrit śloka] 'prahrāda-nārada-parāśara-puṇḍarīka-vyāsāmbarīṣa-śuka-śaunaka-bhīṣma-dālbhyān | rukmāngadārjuna-vasiṣṭha-vibhīṣaṇādīn puṇyān imān parama-bhāgavatān smarāmi'.
कविऱरिरंतरिक्षः प्रबुद्धः पिप्पलायनः । आविऱोत्रो । अथ द्रुमिलश्चमसः करभाजनः
kaviṟariramtarikṣaḥ prabuddhaḥ pippalāyanaḥ | āviṟotro | atha drumilaścamasaḥ karabhājanaḥ
[Sanskrit] 'kavir hariḥ antarikṣaḥ prabuddhaḥ pippalāyanaḥ | āvirhotraḥ atha drumilaś camasaḥ karabhājanaḥ'.
यांहीवेगळे थोर थोर । ब्रह्मा विष्णु महेश्वर । आदिकरून दिगंबर । विदेहादिक
yāmhīvegaḷe thora thora | brahmā viṣṇu maheśvara | ādikarūna digambara | videhādika
And apart from these, great ones — Brahmā, Viṣṇu, Maheśvara, starting with the naked [renunciants], Videha and others.
शुक वामदेव मुक्त झाले । येर हे अवघेच बुडाले । या वचनें विश्वासले । ते पढतमूर्ख
śuka vāmadeva mukta jhāle | yera he avagheca buḍāle | yā vacanem viśvāsale | te paḍhatamūrkha
'Only Śuka and Vāmadeva became mukta; all others drowned' — those who trust in this utterance are paḍhat-mūrkhas.
तरी वेद कैसा बोलिला । तो काय तुम्हीं मिथ्या केला । ऐकोन वक्ता देता झाला । प्रत्युत्तर
tarī veda kaisā bolilā | to kāya tumhīm mithyā kelā | aikona vaktā detā jhālā | pratyuttara
'Then how did the Veda speak? Did you falsify it?' — hearing, the speaker gave reply.
वेद बोलिला पूर्वपक्ष । मूर्ख तेथेंचि लावी लक्ष । साधु आणि व्युत्पन्न दक्ष । त्यांस हें न माने
veda bolilā pūrvapakṣa | mūrkha tethemci lāvī lakṣa | sādhu āṇi vyutpanna dakṣa | tyāmsa hem na māne
Veda speaks *pūrva-pakṣa*; the fool fixes attention only there; sādhus and learned-discerning ones do not accept this.
तथापि हें जरी मानलें । तरी वेदसामर्थ्य बुडालें । वेदाचेनि उद्धरिलें । न वचे कोणा
tathāpi hem jarī mānalem | tarī vedasāmarthya buḍālem | vedāceni uddharilem | na vace koṇā
Even if this is accepted, then the Veda's authority has drowned; no one could be uplifted by Veda.
वेदाअंगीं सामर्थ्य नसे । तरी या वेदासि कोण पुसे । म्हणोनि वेदीं सामर्थ्य असे । जन उद्धरावया
vedāamgīm sāmarthya nase | tarī yā vedāsi koṇa puse | mhaṇoni vedīm sāmarthya ase | jana uddharāvayā
If Veda has no capability, who would listen to this Veda? Therefore in Veda — capability is there — to uplift people.
वेदाक्षर घडे ज्यासी । तो बोलिजे पुण्यराशी । म्हणोनि वेदीं सामर्थ्यासी । काय उणें
vedākṣara ghaḍe jyāsī | to bolije puṇyarāśī | mhaṇoni vedīm sāmarthyāsī | kāya uṇem
One who gets to receive a Veda-syllable is called a merit-heap; therefore, is there any deficiency in Veda's capability?
वेद शास्त्र पुराण । भाग्यें झालिया श्रवण । तेणें होइजे पावन । हें बोलती साधु
veda śāstra purāṇa | bhāgyem jhāliyā śravaṇa | teṇem hoije pāvana | hem bolatī sādhu
Veda, śāstra, purāṇa — if by fortune they are heard, by that one is purified — so say the sādhus.
श्लोक अथवा श्लोकार्ध । नाहीं तरी श्लोकपाद । श्रवण होतां एक शब्द । नाना दोष जाती
śloka athavā ślokārdha | nāhīm tarī ślokapāda | śravaṇa hotām eka śabda | nānā doṣa jātī
A śloka, or half-śloka; or else a śloka-quarter; on hearing one word — many sins depart.
वेद शास्त्रीं पुराणीं । ऐशा वाक्यांच्या आयणी । अगाध महिमा व्यासवाणी । वदोनि गेली
veda śāstrīm purāṇīm | aiśā vākyāmcyā āyaṇī | agādha mahimā vyāsavāṇī | vadoni gelī
In the Veda, śāstras, Purāṇas — such utterances are arranged; Vyāsa's voice — with unfathomable greatness — has spoken.
एकाक्षर होतां श्रवण । तात्काळचि होइजे पावन । ऐसें ग्रंथाचें महिमान । ठायीं ठायीं बोलिलें
ekākṣara hotām śravaṇa | tātkāḷaci hoije pāvana | aisem gramthācem mahimāna | ṭhāyīm ṭhāyīm bolilem
On hearing one syllable, one is immediately purified; such glory of the books — is spoken in many places.
दोहींवेगळा तिजा नुद्धरे । तरी महिमा कैंचा उरे । असो हें जाणिजे चतुरें । येरां गाथागोवी
dohīmvegaḷā tijā nuddhare | tarī mahimā kaimcā ure | aso hem jāṇije caturem | yerām gāthāgovī
If apart from these two, a third is not uplifted, then what glory remains? Enough — let the wise know; to others [it is] confusion.
वेद शास्त्रें पुराणें । कैशीं होती अप्रमाणें । दोघावांचूनि तिसरा कोणें । उद्धरावा
veda śāstrem purāṇem | kaiśīm hotī apramāṇem | doghāvāmcūni tisarā koṇem | uddharāvā
Vedas, śāstras, purāṇas — how can they become unauthoritative? Apart from the two, who can uplift a third?
म्हणसी काष्ठ होऊनि पडिला । तोचि एक मुक्त झाला । शुक तोही अनुवादला । नाना निरूपणें
mhaṇasī kāṣṭha hoūni paḍilā | toci eka mukta jhālā | śuka tohī anuvādalā | nānā nirūpaṇem
'If you say — fallen like wood — only he became mukta', then Śuka spoke — many expositions.
शुक मुक्त ऐसें वचन । वेद बोलिला हें प्रमाण । परी तो नव्हता अचेतन । ब्रह्माकार
śuka mukta aisem vacana | veda bolilā hem pramāṇa | parī to navhatā acetana | brahmākāra
'Śuka is mukta' — such utterance; the Veda spoke this as authoritative; but he was not unconscious in Brahman-form.
अचेतन ब्रह्माकार । असता शुक योगीश्वर । तरी सारासार विचार । बोलणें न घडे
acetana brahmākāra | asatā śuka yogīśvara | tarī sārāsāra vicāra | bolaṇem na ghaḍe
If the yogīśvara Śuka were unconscious in Brahman-form, then sārāsāra-vicāra — could not have been spoken.
जो ब्रह्माकार झाला । तो काष्ठ होऊन पडिला । शुक भागवत बोलिला । परीक्षितीपुढें
jo brahmākāra jhālā | to kāṣṭha hoūna paḍilā | śuka bhāgavata bolilā | parīkṣitīpuḍhem
He who has become Brahman-form — has fallen as wood — but Śuka spoke the Bhāgavata — before Parīkṣit.
निरूपण हें सारासार । बोलिला पाहिजे विचार । धांडोळावें चराचर । दृष्टांताकारणें
nirūpaṇa hem sārāsāra | bolilā pāhije vicāra | dhāmḍoḷāvem carācara | dṛṣṭāmtākāraṇem
The exposition of essence-non-essence — reasoning must be spoken; the moving-and-unmoving must be searched — for examples.
क्षण एक ब्रह्मचि व्हावें । क्षण एक दृश्य धांडोळावें । नाना दृष्टांतीं संपादावें । वक्तृत्वासी
kṣaṇa eka brahmaci vhāvem | kṣaṇa eka dṛśya dhāmḍoḷāvem | nānā dṛṣṭāmtīm sampādāvem | vaktṛtvāsī
For a moment should become Brahman itself; for a moment should search the visible; should accomplish — for vaktṛtva by many examples.
असो भागवतनिरूपण । शुक बोलिला आपण । तया अंगीं बद्धपण । लावूं नये कीं
aso bhāgavatanirūpaṇa | śuka bolilā āpaṇa | tayā amgīm baddhapaṇa | lāvūm naye kīm
So the Bhāgavata-exposition — Śuka spoke himself; to him bondage should not be attributed.
म्हणोनि बोलतां चालतां । निचेष्टित पडिलें नसतां । मुक्ति लाभे सायुज्यता । सद्गुरुबोधें
mhaṇoni bolatām cālatām | niceṣṭita paḍilem nasatām | mukti lābhe sāyujyatā | sadgurubodhem
Therefore, while speaking and walking, without being laid motionless, mukti is gained — sāyujyatā — by Sadguru-bodha.
येक मुक्त एक नित्यमुक्त । एक जाणावे जीवन्मुक्त । येक योगी विदेहमुक्त । समाधानी
yeka mukta eka nityamukta | eka jāṇāve jīvanmukta | yeka yogī videhamukta | samādhānī
One is *mukta*, one is *nitya-mukta*; one is to be known as *jīvan-mukta*; one yogi is *videha-mukta* — the composed.
सचेतन ते जीवन्मुक्त । अचेतन ते विदेहमुक्त । दोहीवेगळे नित्यमुक्त । योगेश्वर जाणावे
sacetana te jīvanmukta | acetana te videhamukta | dohīvegaḷe nityamukta | yogeśvara jāṇāve
The conscious is *jīvan-mukta*; the unconscious is *videha-mukta*; different from both is *nitya-mukta* — know the yogeśvara.
स्वरूपबोधें स्तब्धता । ते जाणावी तटस्थता । तटस्थता आणि स्तब्धता । हा देहसंबंध
svarūpabodhem stabdhatā | te jāṇāvī taṭasthatā | taṭasthatā āṇi stabdhatā | hā dehasambamdha
By svarūpa-bodha, stillness — know as *taṭasthatā*; *taṭasthatā* and stillness — these are body-connections.
येथें अनुभवासीच कारण । येर सर्व निष्कारण । तृप्ति पावावी आपण । आपुल्या स्वानुभवें
yethem anubhavāsīca kāraṇa | yera sarva niṣkāraṇa | tṛpti pāvāvī āpaṇa | āpulyā svānubhavem
Here only anubhava is the cause; all the rest is purposeless; satisfaction should come to oneself — by one's own sva-anubhava.
कंठमर्याद जेविला । त्यास म्हणती भुकेला । तेणें शब्दें जाजावला । हें तों घडेना
kamṭhamaryāda jevilā | tyāsa mhaṇatī bhukelā | teṇem śabdem jājāvalā | hem tom ghaḍenā
One who has eaten to the throat-limit — they say he is hungry; by that word [he is] tormented — this does not fit.
स्वरूपीं नाहीं देह । तेथें कायसा संदेह । बद्ध मुक्त ऐसा भाव । विदेहाचकडे
svarūpīm nāhīm deha | tethem kāyasā samdeha | baddha mukta aisā bhāva | videhācakaḍe
In svarūpa there is no body; there what doubt [can be]? 'Bound-mukta' — such feeling — is toward videha.
देहबुद्धी धरून चिंतीं । मुक्त ब्रह्मादिक नव्हेती । तेथें शुकाची कोण गती । मुक्तपणाची
dehabuddhī dharūna cimtīm | mukta brahmādika navhetī | tethem śukācī koṇa gatī | muktapaṇācī
Holding body-intellect and contemplating — Brahmā and the others would not be mukta; there what is Śuka's state — of mukta-ness?
मुक्तपण हेंचि बद्ध । मुक्त बद्ध हें अबद्ध । स्वस्वरूप स्वतःसिद्ध । बद्ध ना मुक्त
muktapaṇa hemci baddha | mukta baddha hem abaddha | svasvarūpa svataḥsiddha | baddha nā mukta
Mukta-ness itself is bondage; mukta-bound is 'un-bound'; sva-svarūpa is self-evident — neither bound nor mukta.
मुक्तपणाची पोटीं शिळा । बांधतां जाइजे पाताळा । देहबुद्धीची अर्गळा । स्वरूपीं न संटे
muktapaṇācī poṭīm śiḷā | bāmdhatām jāije pātāḷā | dehabuddhīcī argaḷā | svarūpīm na samṭe
With a stone of mukta-ness tied to the belly, one sinks to pātāla; the bolt of body-intellect does not fit in svarūpa.
मीपणापासून सुटला । तोचि एक मुक्त जाहला । मुका अथवा बोलिला । तरी तो मुक्त
mīpaṇāpāsūna suṭalā | toci eka mukta jāhalā | mukā athavā bolilā | tarī to mukta
One who has freed himself from I-ness — he alone is one mukta; mute or speaking — he is mukta.
जयास बांधावें तें वाव । तेथें कैंचा मुक्तभाव । पाहों जातां सकळ वाव । गुणवार्ता
jayāsa bāmdhāvem tem vāva | tethem kaimcā muktabhāva | pāhom jātām sakaḷa vāva | guṇavārtā
What is to be bound — is void; there, where is the feeling of mukta? On examining, all talk of qualities is void.
बद्धो मुक्त इति व्याख्या गुणतो न मे वस्तुतः । गुणस्य मायामूलत्वान्न मे मोक्षो न बंधनम्
baddho mukta iti vyākhyā guṇato na me vastutaḥ | guṇasya māyāmūlatvānna me mokṣo na bamdhanam
[Śloka] 'baddho mukta iti vyākhyā guṇato na me vastutaḥ | guṇasya māyā-mūlatvān na me mokṣo na bandhanam'.
तत्त्वज्ञाता परमशुद्ध । तयासि नाहीं मुक्त बद्ध । मुक्त बद्ध हा विनोद । मायागुणें
tattvajñātā paramaśuddha | tayāsi nāhīm mukta baddha | mukta baddha hā vinoda | māyāguṇem
The *tattva-jñātā* is supremely pure; to him there is no mukta-bound; mukta-bound is sport — by māyā-quality.
जेथें नाम रूप हें सरे । तेथें मुक्तपण कैंचें उरे । मुक्त बद्ध हें विसरे । विसरपणेंशीं
jethem nāma rūpa hem sare | tethem muktapaṇa kaimcem ure | mukta baddha hem visare | visarapaṇemśīm
Where name-and-form ceases, there where does mukta-ness remain? Mukta-bound is forgotten — along with forgetting.
बद्ध मुक्त झाला कोण । ऐसा श्रोता करी प्रश्न । बाधक जाणावें मीपण । धर्त्यास बाधी
baddha mukta jhālā koṇa | aisā śrotā karī praśna | bādhaka jāṇāvem mīpaṇa | dhartyāsa bādhī
'Who became bound-mukta?' — thus the listener asks; know that the afflictor — is 'I-ness' — afflicts its holder.
एवं हा अवघा श्रम । अहंतेचा जाण भ्रम । मायातीत जो विश्राम । सेविला नाहीं
evam hā avaghā śrama | ahamtecā jāṇa bhrama | māyātīta jo viśrāma | sevilā nāhīm
Thus all this effort is the delusion of ahamtā — know; the māyā-transcendent rest has not been enjoyed.
असो बद्धता आणि मुक्तता । आली कल्पनेच्या माथां । ते कल्पना तरी तत्त्वतां । साच आहे
aso baddhatā āṇi muktatā | ālī kalpanecyā māthām | te kalpanā tarī tattvatām | sāca āhe
Enough — bondage and mukta-ness fell on the head of imagination; that imagination then, in truth — is true.
म्हणोनि हें मृगजळ । माया नाथिलें आभाळ । स्वप्न मिथ्या तात्काळ । जागृतीस होय
mhaṇoni hem mṛgajaḷa | māyā nāthilem ābhāḷa | svapna mithyā tātkāḷa | jāgṛtīsa hoya
Therefore this is the mirage; māyā is the baseless cloud; dream is false immediately — on waking.
स्वप्नीं बद्ध मुक्त झाला । तो जागृतीस नाहीं आला । कैंचा कोण काय झाला । कांहीं कळेना
svapnīm baddha mukta jhālā | to jāgṛtīsa nāhīm ālā | kaimcā koṇa kāya jhālā | kāmhīm kaḷenā
He who became bound-mukta in the dream did not come to waking; what became of whom — is not known at all.
म्हणोन मुक्त विश्वजन । जयांस झालें आत्मज्ञान । शुद्धज्ञानें मुक्तपण । समूळ वाव
mhaṇona mukta viśvajana | jayāmsa jhālem ātmajñāna | śuddhajñānem muktapaṇa | samūḷa vāva
Therefore all world-people who attained ātma-jñāna are mukta; by pure jñāna, mukta-ness [reveals] — as void at root.
बद्ध मुक्त हा संदेह । धरी कल्पनेचा देह । साधु सदा निःसंदेह । देहातीत वस्तु
baddha mukta hā samdeha | dharī kalpanecā deha | sādhu sadā niḥsamdeha | dehātīta vastu
Mukta-bound is a doubt; it holds the body of imagination; the sādhu is always doubt-free — body-transcended substance.
आतां असो हें पुढती । पुढें रहावें कोणें रीतीं । तेंचि निरूपण श्रोतीं । सावध परिसावें
ātām aso hem puḍhatī | puḍhem rahāvem koṇem rītīm | temci nirūpaṇa śrotīm | sāvadha parisāvem
Enough now; next — in what manner should one remain? That very exposition — listen attentively.