संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 7
Dashak 7 · Samāsa 9
59 ovis
श्रीराम ॥
आतां श्रवण कैसें करावें । तेंही सांगिजेल स्वभावें ।
श्रोतीं अवधान द्यावें । एकचित्तें
śrīrāma ||
ātām śravaṇa kaisem karāvem | temhī sāmgijela svabhāvem |
śrotīm avadhāna dyāvem | ekacittem
Śrīrāma. Now how should śravaṇa be done? This too will be told naturally; listeners, give attention with one-pointed mind.
एक वक्तृत्व श्रवणीं पडे । तेणें झालें समाधान मोडे ।
केला निश्चयो विघडे । अकस्मात
eka vaktṛtva śravaṇīm paḍe | teṇem jhālem samādhāna moḍe |
kelā niścayo vighaḍe | akasmāta
Some verbal-eloquence falls to hearing; by it, composure attained breaks; resolution made is distorted — suddenly.
तें वक्तृत्व त्यागावें । जें मायिक स्वभावें ।
तेथें निश्चयाच्या नांवें । शून्याकार
tem vaktṛtva tyāgāvem | jem māyika svabhāvem |
tethem niścayācyā nāmvem | śūnyākāra
That eloquence should be renounced — which is illusory in nature; there in the name of resolution — void-form [remains].
एक्या ग्रंथें निश्चयो केला । तो दुजयानें उडविला ।
तेणें संशयचि वाढला । जन्मवरी
ekyā gramthem niścayo kelā | to dujayānem uḍavilā |
teṇem samśayaci vāḍhalā | janmavarī
By one book, resolution is made; by another, it is uprooted; by that, doubt itself grows — lifelong.
जेथें संशय तुटती । होय आशंकानिवृत्ती ।
अद्वैतग्रंथ परमार्थीं । श्रवण करावे
jethem samśaya tuṭatī | hoya āśamkānivṛttī |
advaitagramtha paramārthīm | śravaṇa karāve
Where doubts are cut, apprehensions dissolved — advaita-books should be heard — in paramārtha.
जो मोक्षाचा अधिकारी । तो परमार्थपंथ धरी ।
प्रीति लागली अंतरीं । अद्वैतग्रंथाची
jo mokṣācā adhikārī | to paramārthapamtha dharī |
prīti lāgalī amtarīm | advaitagramthācī
One who is qualified for mokṣa holds the paramārtha-path; love clings inwardly — for advaita-books.
जेणें सांडिला इहलोक । जो परलोकींचा साधक ।
तेणें पाहावा विवेक । अद्वैतशास्त्रीं
jeṇem sāmḍilā ihaloka | jo paralokīmcā sādhaka |
teṇem pāhāvā viveka | advaitaśāstrīm
One who has given up this-world, who is a seeker of the other-world — should see the discernment — in advaita-śāstra.
जयास पाहिजे अद्वैत । तयापुढें ठेवितां द्वैत ।
तेणें क्षोभलें उठे चित्त । तया श्रोतयांचें
jayāsa pāhije advaita | tayāpuḍhem ṭhevitām dvaita |
teṇem kṣobhalem uṭhe citta | tayā śrotayāmcem
To one who wants advaita, placing duality before him distresses his heart — that listener's.
आवडीसारिखें मिळे । तेणें सुखचि उचंबळे ।
नाहीं तरी कंटाळे । मानस ऐकतां
āvaḍīsārikhem miḷe | teṇem sukhaci ucambaḷe |
nāhīm tarī kamṭāḷe | mānasa aikatām
When one meets one's preference, happiness wells up; otherwise the mind is bored — on listening.
ज्याची उपासना जैसी । त्यासि प्रीति वाढे तैसी ।
तेथें वर्णितां दुजयासी । प्रशस्त न वाटे
jyācī upāsanā jaisī | tyāsi prīti vāḍhe taisī |
tethem varṇitām dujayāsī | praśasta na vāṭe
As is one's upāsanā, so his love grows; describing a second [deity] does not feel proper there.
प्रीतीचें लक्षण ऐसें । अंतरीं उठे अनायासें ।
पाणी पाणवाटें जैसें । आपणचि धांवे
prītīcem lakṣaṇa aisem | amtarīm uṭhe anāyāsem |
pāṇī pāṇavāṭem jaisem | āpaṇaci dhāmve
The mark of love is such: arises effortlessly within — as water flows to its own channel naturally.
तैसा जो आत्मज्ञानी नर । तयास नावडे इतर ।
तेथें पाहिजे सारासार- । विचारणा ते
taisā jo ātmajñānī nara | tayāsa nāvaḍe itara |
tethem pāhije sārāsāra- | vicāraṇā te
So for the ātma-jñāna-man, others are not liked; there the sārāsāra-reasoning is needed.
जेथें कुळदेवी भगवती । तेथें पाहिजे सप्तशती ।
इतर देवांची स्तुती । कामा न ये सर्वथा
jethem kuḷadevī bhagavatī | tethem pāhije saptaśatī |
itara devāmcī stutī | kāmā na ye sarvathā
Where the family-goddess is Bhagavatī, there *Saptaśatī* is needed; praise of other devas — is of no use at all.
घेतां अनंताच्या व्रता । तेथें नलगे भगवद्गीता ।
साधुजनांसि वार्ता । फळाशेचि नाहीं
ghetām anamtācyā vratā | tethem nalage bhagavadgītā |
sādhujanāmsi vārtā | phaḷāśeci nāhīm
Taking Ananta's vrata, the Bhagavad-gītā is not needed there; for sādhu-folk, there is no talk — of fruit-expectation.
वीरकंकण घालितां नाकीं । परी तें शोभा पावेना कीं ।
जेथील तेथें आणिकीं । कामा न ये सर्वथा
vīrakamkaṇa ghālitām nākīm | parī tem śobhā pāvenā kīm |
jethīla tethem āṇikīm | kāmā na ye sarvathā
Wearing a hero-bracelet on the nose — but it does not gain beauty; things of one place in another — are of no use at all.
नाना माहात्म्यें बोलिलीं । जेथील तेथें वंद्य झालीं ।
विपरीत करून वाचिलीं । तरी तें विलक्षण
nānā māhātmyem bolilīm | jethīla tethem vamdya jhālīm |
viparīta karūna vācilīm | tarī tem vilakṣaṇa
Many glory-stories have been spoken; they are respectable in their own place; if read inappropriately — they are odd.
मल्हारीमाहात्म्य द्वारकेसी । द्वारकामाहात्म्य नेलें काशीसी ।
काशीमाहात्म्य व्यंकटेशीं । शोभा न पावे
malhārīmāhātmya dvārakesī | dvārakāmāhātmya nelem kāśīsī |
kāśīmāhātmya vyamkaṭeśīm | śobhā na pāve
Mallāri's glory in Dvārakā; Dvārakā's glory taken to Kāśī; Kāśī's glory at Venkaṭeśa — do not gain beauty.
ऐसें सांगतां असे वाड । परी जेथील तेथेंचि गोड ।
तैसी ज्ञानियांस चाड । अद्वैतग्रंथाची
aisem sāmgatām ase vāḍa | parī jethīla tethemci goḍa |
taisī jñāniyāmsa cāḍa | advaitagramthācī
Such is vast to tell; but each place is sweet in its own place; similarly, jñānīs have the inclination — for advaita-books.
योगियांपुढे राहाण । परीक्षावंतापुढें पाषाण ।
पंडितापुढें डफगाण । शोभा न पावे
yogiyāmpuḍhe rāhāṇa | parīkṣāvamtāpuḍhem pāṣāṇa |
pamḍitāpuḍhem ḍaphagāṇa | śobhā na pāve
A horse before yogis, a stone before an examiner, a ḍaphagāṇa before a pandit — do not gain beauty.
वेदज्ञापुढें जती । निस्पृहापुढें फळश्रुति ।
ज्ञानियापुढें पोथी । कोकशास्त्राच्ची
vedajñāpuḍhem jatī | nispṛhāpuḍhem phaḷaśruti |
jñāniyāpuḍhem pothī | kokaśāstrāccī
A [singer] before a Veda-knower; *phala-śruti* before the desireless; *koka-śāstra* (erotic-scripture) before a jñānī — [do not fit].
ब्रह्मचर्यापुढें नाचणी । रासक्रीडा निरूपणीं ।
राजहंसापुढें पाणी । ठेविलें जैसें
brahmacaryāpuḍhem nācaṇī | rāsakrīḍā nirūpaṇīm |
rājahamsāpuḍhem pāṇī | ṭhevilem jaisem
A dancer before a brahmacārī; rāsa-līlā expositions; water placed before a royal-swan — [thus inappropriate].
तैसें अंतर्निष्ठापुढें । ठेविलें शृंगारी टीपडें ।
तेणें त्याचें कैसें घडे । समाधान । २२॥
रायास रंकाची आशा । तक्र सांगणें पीयूषा ।
संन्याशास वोवसा । उच्छिष्टचांडाळीचा
taisem amtarniṣṭhāpuḍhem | ṭhevilem śṛmgārī ṭīpaḍem |
teṇem tyācem kaisem ghaḍe | samādhāna | 22 ||
rāyāsa ramkācī āśā | takra sāmgaṇem pīyūṣā |
samnyāśāsa vovasā | ucchiṣṭacāmḍāḷīcā
So before the inner-fixed one, an ornamented dandy is placed; how can his composure happen? A beggar's hope to a king; buttermilk offered to one [who has] nectar; a low-caste's gift offered to a sannyāsī.
कर्मनिष्ठा वशीकरण । पंचाक्षरीया निरूपण ।
तेथें भंगे अंतःकरण । सहजचि त्याचें
karmaniṣṭhā vaśīkaraṇa | pamcākṣarīyā nirūpaṇa |
tethem bhamge amtaḥkaraṇa | sahajaci tyācem
To a karma-disciplined one, vaśīkaraṇa [magic]; to a pañcākṣarī, nirūpaṇa — there the heart breaks — naturally for him.
तैसे पारमार्थिक जन । तयांस नसतां आत्मज्ञान ।
ग्रंथ वाचितां समाधान । होणार नाहीं
taise pāramārthika jana | tayāmsa nasatām ātmajñāna |
gramtha vācitām samādhāna | hoṇāra nāhīm
So paramārthic people — if they have no ātma-jñāna, reading books does not produce composure.
आतां असो हें बोलणें । जयास स्वहित करणें ।
तेणें सदा विवरणें । अद्वैतग्रंथीं
ātām aso hem bolaṇem | jayāsa svahita karaṇem |
teṇem sadā vivaraṇem | advaitagramthīm
Enough this talk; one who wants to do his own good — should always investigate — in advaita-books.
आत्मज्ञानी एकचित्त । तेणें पाहणें अद्वैत ।
एकांत स्थळीं निवांत । समाधान
ātmajñānī ekacitta | teṇem pāhaṇem advaita |
ekāmta sthaḷīm nivāmta | samādhāna
The ātma-jñānī with one-pointed mind — should look at advaita; in a solitary place, peaceful — composure.
बहुत प्रकारें पाहतां । ग्रंथ नाहीं अद्वैतापरता ।
परमार्थास तत्वतां । तारूंच कीं
bahuta prakārem pāhatām | gramtha nāhīm advaitāparatā |
paramārthāsa tatvatām | tārūmca kīm
Looking in many ways, no book is beyond advaita; for paramārtha in truth — it alone is the boat.
इतर जे प्रापंचिक । हास्य विनोद नवरसिक ।
हित नव्हे तें पुस्तक । परमार्थासी
itara je prāpamcika | hāsya vinoda navarasika |
hita navhe tem pustaka | paramārthāsī
Other [books], worldly; jokes, humor, the nine rasas — such books are not beneficial — to paramārtha.
जेणें परमार्थ वाढे । अंगीं अनुताप चढे ।
भक्तिसाधन आवडे । त्या नांव ग्रंथ
jeṇem paramārtha vāḍhe | amgīm anutāpa caḍhe |
bhaktisādhana āvaḍe | tyā nāmva gramtha
By which paramārtha increases; repentance rises in the body; the sādhana of bhakti is liked — that is called a *book*.
जो ऐकतांच गर्व गळे । कां ते भ्रांतीच मावळे ।
नातरी एकसरी वोळे । मन भगवंतीं
jo aikatāmca garva gaḷe | kām te bhrāmtīca māvaḷe |
nātarī ekasarī voḷe | mana bhagavamtīm
By hearing which, pride dissolves; or delusion itself sets; or the mind one-pointedly bends toward Bhagavān.
जेणें होय उपरती । अवगुण अवघे पालटती ।
जेणें चुके अधोगती । त्या नांव ग्रंथ
jeṇem hoya uparatī | avaguṇa avaghe pālaṭatī |
jeṇem cuke adhogatī | tyā nāmva gramtha
By which turning-away occurs; all defects are changed; by which downward-state is averted — that is called a book.
जेणें धारिष्ट चढे । जेणें परोपकार घडे ।
जेणें विषयवासना मोडे । त्या नांव ग्रंथ
jeṇem dhāriṣṭa caḍhe | jeṇem paropakāra ghaḍe |
jeṇem viṣayavāsanā moḍe | tyā nāmva gramtha
By which steadfastness rises; by which benefaction happens; by which sense-tendency breaks — that is called a book.
जेणें ग्रंथ परत्र साधन । जेणें ग्रंथें होय ज्ञान ।
जेणें होइजे पावन । त्या नांव ग्रंथ
jeṇem gramtha paratra sādhana | jeṇem gramthem hoya jñāna |
jeṇem hoije pāvana | tyā nāmva gramtha
By which book the sādhana of the other-world [happens]; by which jñāna; by which one is purified — that is called a book.
ग्रंथ बहुत असती । नाना विधानें फळश्रुती ।
जेथें नुपजे विरक्ती भक्ति । तो ग्रंथचि नव्हे
gramtha bahuta asatī | nānā vidhānem phaḷaśrutī |
jethem nupaje viraktī bhakti | to gramthaci navhe
Many books exist — with many rules, fruit-declarations; where vairāgya and bhakti do not arise — that is not a book.
मोक्षेंविण फळश्रुती । ते दुराशेची पोथी ।
ऐकतां ऐकतां पुढती । दुराशाच वाढे
mokṣemviṇa phaḷaśrutī | te durāśecī pothī |
aikatām aikatām puḍhatī | durāśāca vāḍhe
Fruit-declaration without mokṣa — is a book of false-hope; on hearing, further — only false-hope grows.
श्रवणीं लोभ उपजेल जेथें । विवेक कैंचा असेल तेथें ।
बैसलीं दुराशेचीं भूतें । तयां अधोगती
śravaṇīm lobha upajela jethem | viveka kaimcā asela tethem |
baisalīm durāśecīm bhūtem | tayām adhogatī
Where greed arises in hearing — where is discernment there? The ghosts of false-hope sit; they [lead to] adhogati.
ऐकोनीच फळश्रुती । पुढें तरी पावों म्हणती ।
तयां जन्म अधोगती । सहजचि जाहली
aikonīca phaḷaśrutī | puḍhem tarī pāvom mhaṇatī |
tayām janma adhogatī | sahajaci jāhalī
Hearing only the fruit-declaration, 'I will then attain' — such ones, birth-adhogati happens spontaneously.
नाना फळें पक्षी खाती । तेणेंचि तयां होय तृप्ती ।
परी त्या चकोराचे चित्तीं । अमृत वसे
nānā phaḷem pakṣī khātī | teṇemci tayām hoya tṛptī |
parī tyā cakorāce cittīm | amṛta vase
Many fruits the birds eat; by that their satisfaction comes; but in the heart of the *cakora* — nectar (amṛta) dwells.
तैसें संसारी मनुष्य । पाहे संसाराची वास ।
परी जे भगवंताचे अंश । ते भगवंत इच्छिती
taisem samsārī manuṣya | pāhe samsārācī vāsa |
parī je bhagavamtāce amśa | te bhagavamta icchitī
So the samsārik person looks at samsāra's direction; but those who are Bhagavān's parts — desire Bhagavān.
ज्ञानियास पाहिजे ज्ञन । भजकास पाहिजे भजन ।
साधकास पाहिजे साधन । इच्छेसारिखें
jñāniyāsa pāhije jñana | bhajakāsa pāhije bhajana |
sādhakāsa pāhije sādhana | icchesārikhem
The jñānī wants jñāna; the devotee wants bhajana; the sādhaka wants sādhana — as per his wish.
परमार्थ्यास पाहिजे परमार्थ । स्वार्थ्यास पाहिजे स्वार्थ ।
कृपणास पाहिजे अर्थ । मनापासूनी
paramārthyāsa pāhije paramārtha | svārthyāsa pāhije svārtha |
kṛpaṇāsa pāhije artha | manāpāsūnī
The paramārthi wants paramārtha; the selfish one wants self-interest; the miser wants wealth — from the heart.
योगियास पाहिजे योग । भोगियास पाहिजे भोग ।
रोगियास पाहिजे रोग- । हरती मात्रा
yogiyāsa pāhije yoga | bhogiyāsa pāhije bhoga |
rogiyāsa pāhije roga- | haratī mātrā
The yogi wants yoga; the enjoyer wants enjoyment; the sick wants disease-removing medicine.
कवीस पाहिजे प्रबंध । तार्किकास पाहिजे तर्कवाद ।
भाविकास संवाद । गोड वाटे
kavīsa pāhije prabamdha | tārkikāsa pāhije tarkavāda |
bhāvikāsa samvāda | goḍa vāṭe
The poet wants prabandha; the logician wants debate; to the devotee, samvāda feels sweet.
पंडितास पाहिजे व्युत्पत्ती । विद्वानास अध्ययनप्रीती ।
कलावंतास आवडती । नाना कळा
pamḍitāsa pāhije vyutpattī | vidvānāsa adhyayanaprītī |
kalāvamtāsa āvaḍatī | nānā kaḷā
The pandit wants learning; the learned love adhyāyana (study); artists love many arts.
हरिदासांस आवडे कीर्तन । शुचिर्भूतांस संध्यास्नान ।
कर्मनिष्ठांस विधिविधान । पाहिजे तें
haridāsāmsa āvaḍe kīrtana | śucirbhūtāmsa samdhyāsnāna |
karmaniṣṭhāmsa vidhividhāna | pāhije tem
Haridāsas love kīrtana; the pure ones love sandhyā-bath.
प्रेमळास पाहिजे करुणा । दक्षता पाहिजे विचक्षणा ।
चातुर्य पाहे शहाणा । आदरेंसीं
premaḷāsa pāhije karuṇā | dakṣatā pāhije vicakṣaṇā |
cāturya pāhe śahāṇā | ādaremsīm
The virtuous love dharma; the renunciant loves sannyāsa; the tapasvī loves tapas.
भक्त पाहे मूर्तिध्यान । संगीत पाहे तालज्ञान ।
रागज्ञानी तानमान । मूर्च्छना पाहे
bhakta pāhe mūrtidhyāna | samgīta pāhe tālajñāna |
rāgajñānī tānamāna | mūrcchanā pāhe
The vaktā loves vāg-vilāsa; the śrotṛ loves kathā; the yogi loves yoga-discussion.
योगाभ्यासी पिंडज्ञान । तत्त्वज्ञानी तत्त्वज्ञान ।
नाडीज्ञानी मात्राज्ञान । पाहतसे
yogābhyāsī pimḍajñāna | tattvajñānī tattvajñāna |
nāḍījñānī mātrājñāna | pāhatase
The renunciant-loving loves *virakti*; the enjoyment-loving loves *sukha*; each according to his inclination.
कामिक पाहे कोकशास्त्र । चेटकी पाहे चेटकीमंत्र ।
यंत्री पाहे नाना यंत्र । आदरेंसी
kāmika pāhe kokaśāstra | ceṭakī pāhe ceṭakīmamtra |
yamtrī pāhe nānā yamtra | ādaremsī
The intellectual loves debate; the miser loves stories of wealth; each inclines to his own.
टवाळासि आवडे विनोद । उन्मतास नाना छंद ।
तामसास प्रमाद । गोड वाटे
ṭavāḷāsi āvaḍe vinoda | unmatāsa nānā chamda |
tāmasāsa pramāda | goḍa vāṭe
The warrior loves war-stories; the seeker loves hidden-knowledge; the king loves statecraft.
मूर्ख होय नादलुब्धी । निंदक पाहे उणी संधी ।
पापी पाहे पापबुद्धी । लावून अंगीं
mūrkha hoya nādalubdhī | nimdaka pāhe uṇī samdhī |
pāpī pāhe pāpabuddhī | lāvūna amgīm
The fool becomes enamored with sound; the slanderer looks for an opening to criticize; the sinner looks for sin-intellect — to attach to the body.
एकां पाहिजे रसाळ । एकां पाहिजे पाल्हाळ ।
एकां पाहिजे केवळ । साबडी भक्ती
ekām pāhije rasāḷa | ekām pāhije pālhāḷa |
ekām pāhije kevaḷa | sābaḍī bhaktī
Some want the rasa-filled; some want the expansive; some want purely — simple bhakti.
आगमी पाहे आगम । शूर पाहे संग्राम ।
एक पाहती नाना धर्म । इच्छेसारिखे
āgamī pāhe āgama | śūra pāhe samgrāma |
eka pāhatī nānā dharma | icchesārikhe
The āgama-knower seeks āgama; the hero seeks combat; some seek many dharmas — as they wish.
मुक्त पाहे मुक्तलीला । सर्वज्ञ पाहे सर्वज्ञकळा ।
ज्योतिषी भविष्य पिंगळा । वर्णूं पाहे
mukta pāhe muktalīlā | sarvajña pāhe sarvajñakaḷā |
jyotiṣī bhaviṣya pimgaḷā | varṇūm pāhe
The mukta seeks mukta-līlā; the all-knower seeks all-knowing-art; the jyotiṣī — as Pingala — seeks to describe the future.
ऐसें सांगावें तें किती । आवडीसारिखें ऐकती ।
नाना पुस्तकें वाचिती । सर्वकाळ
aisem sāmgāvem tem kitī | āvaḍīsārikhem aikatī |
nānā pustakem vācitī | sarvakāḷa
Such — how much to tell — each hears what he likes; many books he reads — always.
परी परत्रसाधनेंविण । म्हणों नये तें श्रवण ।
जेथें नाहीं आत्मज्ञान । तया नांव करमणूक
parī paratrasādhanemviṇa | mhaṇom naye tem śravaṇa |
jethem nāhīm ātmajñāna | tayā nāmva karamaṇūka
But without other-world-sādhana, that should not be called śravaṇa; where there is no ātma-jñāna, that is called entertainment (*karmaṇūka*).
गोडीविण गोडपण । नाकेंविण सुलक्षण ।
ज्ञानेंविण निरूपण । बोलोंचि नये
goḍīviṇa goḍapaṇa | nākemviṇa sulakṣaṇa |
jñānemviṇa nirūpaṇa | bolomci naye
Sweetness without sweetness; well-marked without nose; exposition without jñāna — should not be spoken.
आतां असो हें बहुत । ऐकावा परमार्थ ग्रंथ ।
परमार्थग्रंथेंविण व्यर्थ । गाथागोवी
ātām aso hem bahuta | aikāvā paramārtha gramtha |
paramārthagramthemviṇa vyartha | gāthāgovī
Enough — paramārtha-books should be heard; without paramārtha-books, [they are] vain confusion.
म्हणोनि नित्यानित्यविचार । जेथें बोलिला सारासार ।
तोचि ग्रंथ पैलपार । पाववी विवेकें
mhaṇoni nityānityavicāra | jethem bolilā sārāsāra |
toci gramtha pailapāra | pāvavī vivekem
Therefore where *nitya-anitya-vicāra* is spoken, where *sārāsāra* — that book alone takes to the far-shore — by viveka.