संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 8
Dashak 8 · Samāsa 6
54 ovis
श्रोता विनवी वक्तयासी । सत्संगाची महिमा कैसी ।
मोक्ष लाभे कितां दिवसीं । हें मज निरोपावें
śrotā vinavī vaktayāsī | satsamgācī mahimā kaisī |
mokṣa lābhe kitām divasīm | hem maja niropāvem
The listener asks the speaker: what is the glory of sat-sanga? In how many days is mokṣa gained? — expound this.
धरितां साधूची संगती । कितां दिवसां होते मुक्ती ।
हा निश्चय कृपामुर्ती । मज दिनास करावा
dharitām sādhūcī samgatī | kitām divasām hote muktī |
hā niścaya kṛpāmurtī | maja dināsa karāvā
Holding the sādhu's company, in how many days does mukti come? O compassion-form, make this definite for me, the lowly.
मुक्ती लाभे तत्क्षणीं । विश्वासतां निरूपणीं ।
दुश्चितपणीं हानी । होतसे
muktī lābhe tatkṣaṇīm | viśvāsatām nirūpaṇīm |
duścitapaṇīm hānī | hotase
Mukti is gained at that very moment — when one trusts in the exposition; in distraction, loss occurs.
सुचितपणें दुश्चीत । मन होतें अकस्मात ।
त्यास करावें निवांत । कोणे परीं
sucitapaṇem duścīta | mana hotem akasmāta |
tyāsa karāvem nivāmta | koṇe parīm
From attentive, the mind suddenly becomes distracted; how should that be made peaceful?
मनाच्या तोडून वोढी । श्रवणीं बैसावें आवडीं ।
सावधपणें घडीनें घडी । काळ सार्थक करावा
manācyā toḍūna voḍhī | śravaṇīm baisāvem āvaḍīm |
sāvadhapaṇem ghaḍīnem ghaḍī | kāḷa sārthaka karāvā
Cutting the mind's pull, one should sit in śravaṇa with love; attentively moment by moment — time should be made fruitful.
अर्थ प्रमेय ग्रंथांतरीं । शोधून घ्यावें अभ्यांतरीं ।
दुश्चीतपण आलें तरी । पुन्हां श्रवण करावें
artha prameya gramthāmtarīm | śodhūna ghyāvem abhyāmtarīm |
duścītapaṇa ālem tarī | punhām śravaṇa karāvem
Meaning-proof in book-inside should be examined inwardly; if distraction came — one should again do śravaṇa.
अर्थांतर पाहिल्यावीण । उगेंचि करी जो श्रवण ।
तो श्रोता नव्हे पाषण । मनुष्यवेषें
arthāmtara pāhilyāvīṇa | ugemci karī jo śravaṇa |
to śrotā navhe pāṣaṇa | manuṣyaveṣem
One who does śravaṇa without examining the deep meaning — that listener is not; [he is] a stone in human guise.
येथें श्रोते मानितील सीण । आम्हांस केलें पाषाण ।
तरी पाषाणाचें लक्षण । सावध ऐका
yethem śrote mānitīla sīṇa | āmhāmsa kelem pāṣāṇa |
tarī pāṣāṇācem lakṣaṇa | sāvadha aikā
Here the listeners feel hurt: 'he called us stones'; then hear the sign of a stone.
वांकुडा तिकडा फोडिला । पाषाण घडून नीट केला ।
दुसरे वेळेसी पाहिला । तरी तो तैसाचि असे
vāmkuḍā tikaḍā phoḍilā | pāṣāṇa ghaḍūna nīṭa kelā |
dusare veḷesī pāhilā | tarī to taisāci ase
A crooked stone was broken; shaped and made straight; looking a second time — it is still as it is.
टांकीनें खपली फोडिली । ते मागुती नाहीं जडली ।
मनुष्याची कुबुद्धि झाडिली । तरी ते पुन्हा लागे
ṭāmkīnem khapalī phoḍilī | te māgutī nāhīm jaḍalī |
manuṣyācī kubuddhi jhāḍilī | tarī te punhā lāge
A chisel broke the chip; it did not stick again; a person's bad-intellect is cleared — yet it clings again.
सांगतां अवगुण गेला । पुन्हा मागुतां जडला ।
याकरणें माहांभला । पाषाणगोटा
sāmgatām avaguṇa gelā | punhā māgutām jaḍalā |
yākaraṇem māhāmbhalā | pāṣāṇagoṭā
Telling, the defect went; again it stuck; therefore the great one — is the stone-pebble.
ज्याचा अवगुण झडेना । तो पाषाणाहून उणा ।
पाषाण आगळा जाणा । कोटिगुणें
jyācā avaguṇa jhaḍenā | to pāṣāṇāhūna uṇā |
pāṣāṇa āgaḷā jāṇā | koṭiguṇem
He whose defect does not come off is lower than a stone; know stone superior — by crores.
कोटिगुणें कैसा पाषाण । त्याचेंहि ऐका लक्षण ।
श्रोतीं करावें श्रवण । सावध होऊनी
koṭiguṇem kaisā pāṣāṇa | tyācemhi aikā lakṣaṇa |
śrotīm karāvem śravaṇa | sāvadha hoūnī
How is a stone crore-fold superior? Hear its sign too; listeners, listen — attentively.
माणीक मोतीं प्रवाळ । पाचि वैडुर्य वज्रनीळ ।
गोमेदमणी परिस केवळ । पाषाण बोलिजे
māṇīka motīm pravāḷa | pāci vaiḍurya vajranīḷa |
gomedamaṇī parisa kevaḷa | pāṣāṇa bolije
Ruby, pearl, coral; emerald, cat's-eye, sapphire; gomeda-gem, parīsa purely — are called stones.
याहि वेगळे बहुत । सूर्यकांत सोमकांत ।
नाना मोहरे सप्रचित । औषधाकारणें
yāhi vegaḷe bahuta | sūryakāmta somakāmta |
nānā mohare sapracita | auṣadhākāraṇem
Besides these, many — sūrya-kānta, soma-kānta; many pre-tested stones — for medicine-purposes.
याहि वेगळे पाषाण भले । नाना तिर्थीं जे लागले ।
वापी कूप सेखीं जाले । हरिहरमुर्ती
yāhi vegaḷe pāṣāṇa bhale | nānā tirthīm je lāgale |
vāpī kūpa sekhīm jāle | hariharamurtī
Besides these, good stones — which reside in many tīrthas; finally become Hari-Hara forms at wells and step-wells.
याचा पाहातं विचार । पाषाणा ऐसें नाहीं सार ।
मनुष्य तें काये पामर । पाषाणापुढें
yācā pāhātam vicāra | pāṣāṇā aisem nāhīm sāra |
manuṣya tem kāye pāmara | pāṣāṇāpuḍhem
Examining its reasoning, nothing is as essential as stone; man — what a low creature before stone?
तरी तो ऐसा नव्हे तो पाषाण। जो अपवित्र निःकारण ।
तयासातिखा देह जाण । दुश्चीत अभक्तांचा
tarī to aisā navhe to pāṣāṇa | jo apavitra niḥkāraṇa |
tayāsātikhā deha jāṇa | duścīta abhaktāmcā
But not such is that stone — which is impure, purposeless; know as such the body of the distracted non-devotee.
आतां असो हें बोलणें । घात होतो दुश्चीतपणें ।
दुश्चीतपणाचेनि गुणें । प्रपंच ना परमार्थ
ātām aso hem bolaṇem | ghāta hoto duścītapaṇem |
duścītapaṇāceni guṇem | prapamca nā paramārtha
Enough this talk; loss happens by distraction; by the quality of distraction, neither prapañca nor paramārtha.
दुश्चीतपणें कार्य नासे । दुश्चीतपणें चिंता वसे ।
दुश्चीतपणें स्मरण नसे । क्षण येक पाहातां
duścītapaṇem kārya nāse | duścītapaṇem cimtā vase |
duścītapaṇem smaraṇa nase | kṣaṇa yeka pāhātām
By distraction, task fails; by distraction, anxiety dwells; by distraction, no remembrance — even for a moment.
दुश्चीतपणें शत्रुजिणें । दुश्चीतपणें जन्ममरणें ।
दुश्चीतपणाचेनि गुणें । हानी होय
duścītapaṇem śatrujiṇem | duścītapaṇem janmamaraṇem |
duścītapaṇāceni guṇem | hānī hoya
By distraction, enemy conquers; by distraction, birth-death; by the quality of distraction, loss happens.
दुश्चीतपणें नव्हे साधन । दुश्चीतपणें न घडे भजन ।
दुश्चीतपणें नव्हे ज्ञान । साधकांसी
duścītapaṇem navhe sādhana | duścītapaṇem na ghaḍe bhajana |
duścītapaṇem navhe jñāna | sādhakāmsī
By distraction, no sādhana; by distraction, no bhajana; by distraction, no jñāna — for seekers.
दुश्चीतपणें नये निश्चयो । दुश्चीतपणें न घडे जयो ।
दुश्चीतपणें होये क्षयो । आपुल्या स्वहिताचा
duścītapaṇem naye niścayo | duścītapaṇem na ghaḍe jayo |
duścītapaṇem hoye kṣayo | āpulyā svahitācā
By distraction, no resolve comes; by distraction, no victory happens; by distraction, decay happens — of one's own welfare.
दुश्चीतपणें न घडे श्रवण । दुश्चीतपणें न घडे विवरण ।
दुश्चीतपणें निरूपण । हातींचे जाये
duścītapaṇem na ghaḍe śravaṇa | duścītapaṇem na ghaḍe vivaraṇa |
duścītapaṇem nirūpaṇa | hātīmce jāye
By distraction, no śravaṇa; by distraction, no reflection; by distraction, the exposition goes out of hand.
दुश्चीत बैसलाचि दिसे । परी तो असतचि नसे ।
चंचळ चक्रीं पडिलें असे । मानस तयाचें
duścīta baisalāci dise | parī to asataci nase |
camcaḷa cakrīm paḍilem ase | mānasa tayācem
The distracted-one sits and appears [present], but he is not present; he has fallen in the fickle wheel — his mind.
वेडें पिशाच्य निरंतर । अंध मुके आणी बधिर ।
तैसा जाणावा संसार । दुश्चीत प्राणियांचा
veḍem piśācya niramtara | amdha muke āṇī badhira |
taisā jāṇāvā samsāra | duścīta prāṇiyāmcā
Mad, ghost-possessed continuously; blind, mute, and deaf — know such samsāra of the distracted creatures.
सावध असोन उमजेना । श्रवण असोन ऐकेना ।
ज्ञान असोन कळेना । सारासारविचार
sāvadha asona umajenā | śravaṇa asona aikenā |
jñāna asona kaḷenā | sārāsāravicāra
Being alert, does not understand; having śravaṇa, does not listen; having jñāna, does not grasp — sārāsāra-vicāra.
ऐसा जो दुश्चीत आळसी । परलोक कैंचा त्यासी ।
जयाचे जिवीं अहर्निशीं । आळस वसे
aisā jo duścīta āḷasī | paraloka kaimcā tyāsī |
jayāce jivīm aharniśīm | āḷasa vase
Such a distracted, lazy one — where is para-loka for him? In whose heart day-and-night — laziness dwells.
दुश्चीतपणापासुनि सुटला । तरी तो सवेंच आळस आला ।
आळसाहातीं प्राणीयांला । उसंतचि नाहीं
duścītapaṇāpāsuni suṭalā | tarī to savemca āḷasa ālā |
āḷasāhātīm prāṇīyāmlā | usamtaci nāhīm
Freed from distraction, laziness immediately comes; the creature in laziness's hand — has no rest.
आळसें राहिला विचार । आळसें बुडाला आचार ।
आळसे नव्हे पाठांतर । कांहीं केल्यां
āḷasem rāhilā vicāra | āḷasem buḍālā ācāra |
āḷase navhe pāṭhāmtara | kāmhīm kelyām
By laziness, reasoning stopped; by laziness, conduct drowned; by laziness, no memorization — howsoever attempted.
आळसें घडेना श्रवण । आळसें नव्हें निरूपण ।
आळसें परमार्थाची खूण । मळिण जाली
āḷasem ghaḍenā śravaṇa | āḷasem navhem nirūpaṇa |
āḷasem paramārthācī khūṇa | maḷiṇa jālī
By laziness, no śravaṇa; by laziness, no exposition; by laziness, the mark of paramārtha — has become soiled.
आळसें नित्यनेम राहिला । आळसें अभ्यास बुडाला ।
आळसें आळस वाढला । असंभाव्य
āḷasem nityanema rāhilā | āḷasem abhyāsa buḍālā |
āḷasem āḷasa vāḍhalā | asambhāvya
By laziness, daily observance stopped; by laziness, practice drowned; by laziness, laziness grew — immeasurably.
आळसें गेली धारणा धृती । आळसें मळिण जाली वृत्ती ।
आळसें विवेकाची गती । मंद जाली
āḷasem gelī dhāraṇā dhṛtī | āḷasem maḷiṇa jālī vṛttī |
āḷasem vivekācī gatī | mamda jālī
By laziness, *dhāraṇā*, *dhṛti* went; by laziness, disposition became impure; by laziness, the motion of viveka — became slow.
आळसें निद्रा वाढली । आळसें वासना विस्तारली ।
आळसें सुन्याकार जाली । सद्बुद्धि निश्चयाची
āḷasem nidrā vāḍhalī | āḷasem vāsanā vistāralī |
āḷasem sunyākāra jālī | sadbuddhi niścayācī
By laziness, sleep grew; by laziness, tendency extended; by laziness, became void-form — the good-intellect of resolve.
दुश्चीतपणासवें आळस । आळसें निद्राविळास ।
निद्राविळासें केवळ नास । आयुष्याचा
duścītapaṇāsavem āḷasa | āḷasem nidrāviḷāsa |
nidrāviḷāsem kevaḷa nāsa | āyuṣyācā
With distraction goes laziness; by laziness, sleep-play; by sleep-play purely — destruction of life-span.
निद्रा आळस दुश्चीतपण । हेंचि मूर्खाचें लक्षण ।
येणेंकरिता निरूपण । उमजेचिना
nidrā āḷasa duścītapaṇa | hemci mūrkhācem lakṣaṇa |
yeṇemkaritā nirūpaṇa | umajecinā
Sleep, laziness, distraction — these are the fool's signs; by these, exposition — is not understood.
हें तिन्ही लक्षणें जेथें । विवेक कैंचा असेल तेथें ।
अज्ञानास यापरतें । सुखचि नाहीं
hem tinhī lakṣaṇem jethem | viveka kaimcā asela tethem |
ajñānāsa yāparatem | sukhaci nāhīm
Where these three signs are — where is viveka there? For ignorance, beyond this — there is no happiness.
क्षुधां लागतांच जेविला । जेऊन उठतां आळस आला ।
आळस येतां निजेला । सावकास
kṣudhām lāgatāmca jevilā | jeūna uṭhatām āḷasa ālā |
āḷasa yetām nijelā | sāvakāsa
On hunger, he ate; on getting up from eating, laziness came; laziness coming, he slept — leisurely.
निजोन उठतांच दुश्चीत । कदा नाहीं सावचित ।
तेथें कैचें आत्महित । निरूपणीं
nijona uṭhatāmca duścīta | kadā nāhīm sāvacita |
tethem kaicem ātmahita | nirūpaṇīm
On waking, immediately distracted; never alert; there, where is self-welfare — in exposition?
मर्कटापासीं दिल्हें रत्न । पिशाच्याहातीं निधान ।
दुश्चीतापुढें निरूपण । तयापरी होये
markaṭāpāsīm dilhem ratna | piśācyāhātīm nidhāna |
duścītāpuḍhem nirūpaṇa | tayāparī hoye
A gem given to a monkey; a treasure in a ghost's hand; exposition before a distracted-one — is like that.
आतां असो हे उपपत्ती । आशंकेची कोण गती ।
कितां दिवसाइं होते मुक्ती । सज्जनाचेनि संगें
ātām aso he upapattī | āśamkecī koṇa gatī |
kitām divasāim hote muktī | sajjanāceni samgem
Enough this argument; what is the fate of the objection? In how many days mukti — by the company of the noble?
ऐका याचें प्रत्योत्तर । कथेंसि व्हावें निरोत्तर ।
संतसंगाचा विचार । ऐसा असे
aikā yācem pratyottara | kathemsi vhāvem nirottara |
samtasamgācā vicāra | aisā ase
Hear its reply; the narrative should be question-less; the reasoning of sat-sanga — is such.
लोहो परियेसी लागला । थेंबुटा सागरीं मिळाला ।
गंगे सरिते संगम जाला । तत्क्षणीं
loho pariyesī lāgalā | thembuṭā sāgarīm miḷālā |
gamge sarite samgama jālā | tatkṣaṇīm
Iron touched parīsa; a drop joined the ocean; the Ganges met a river — at that very moment.
सावध साक्षपी आणी दक्ष । तयास तत्काळचि मोक्ष ।
इतरांस तें अलक्ष । लक्षिलें नवचे
sāvadha sākṣapī āṇī dakṣa | tayāsa tatkāḷaci mokṣa |
itarāmsa tem alakṣa | lakṣilem navace
The alert, the earnest, the clever — to him mokṣa at once; to others it is un-targeted — cannot be targeted.
येथें शिष्यप्रज्ञाच केवळ । प्रज्ञावंतां नलगे वेळे ।
अनन्यास तत्काळ । मोक्ष लाभे
yethem śiṣyaprajñāca kevaḷa | prajñāvamtām nalage veḷe |
ananyāsa tatkāḷa | mokṣa lābhe
Here only the disciple's *prajñā* is purely [the means]; the *prajñāvanta* needs no time; to the *ananya*, mokṣa instantly.
प्रज्ञावंत आणी अनन्य । तयास नलगे येक क्षण ।
अनन्य भावार्थेंविण । प्रज्ञा खोटी
prajñāvamta āṇī ananya | tayāsa nalage yeka kṣaṇa |
ananya bhāvārthemviṇa | prajñā khoṭī
*Prajñāvanta* and *ananya* — to him not one moment; without *ananya bhāvārtha*, prajñā is false.
प्रज्ञेविण अर्थ न कळे । विश्वासेंविण वस्तु ना कळे ।
प्रज्ञाविश्वासें गळे । देहाभिमान
prajñeviṇa artha na kaḷe | viśvāsemviṇa vastu nā kaḷe |
prajñāviśvāsem gaḷe | dehābhimāna
Without prajñā, meaning is not understood; without faith, substance not understood; prajñā-faith — dehābhimāna falls.
देहाभिमानाचे अंतीं । सहजचि वस्तुप्राप्ती ।
सत्संगें सद्गती । विलंबचि नाही
dehābhimānāce amtīm | sahajaci vastuprāptī |
satsamgem sadgatī | vilambaci nāhī
At the end of dehābhimāna, substance-attainment naturally; by sat-sanga, sadgati — no delay at all.
सावध साक्षपी विशेष । प्रज्ञावंत आणी विश्वास ।
तयास साधनीं सायास । करणेंचि नलगे
sāvadha sākṣapī viśeṣa | prajñāvamta āṇī viśvāsa |
tayāsa sādhanīm sāyāsa | karaṇemci nalage
Alert, earnest, specially *prajñāvanta* and with faith — to him in sādhanas, effort — is not needed.
इतर भाविक साबडे । तयांसहि साधनें मोक्ष जोडे ।
साधुसंगें तत्काळ उडे । विवेकदृष्टी
itara bhāvika sābaḍe | tayāmsahi sādhanem mokṣa joḍe |
sādhusamgem tatkāḷa uḍe | vivekadṛṣṭī
To the other faithful simple ones, mokṣa too comes by sādhanas; by sādhu-sanga, at once — viveka-sight opens.
परी तें साधन मोडुं नये । निरूपणाचा उपाये ।
निरूपणें लागे सोय । सर्वत्रांसी
parī tem sādhana moḍum naye | nirūpaṇācā upāye |
nirūpaṇem lāge soya | sarvatrāmsī
But that sādhana should not be abandoned; it is the upāya of exposition; by exposition, the path is found — for all.
आतां मोक्ष आहे कैसा । कैसी स्वरूपाची दशा ।
त्याचे प्राप्तीचा भर्वसा । सत्संगें केवी
ātām mokṣa āhe kaisā | kaisī svarūpācī daśā |
tyāce prāptīcā bharvasā | satsamgem kevī
Now how is mokṣa? What is the state of svarūpa? What is the confidence of its attainment — by sat-sanga?
ऐसें निरूपण प्रांजळ । पुढें बोलिलें असे सकळ ।
श्रोतीं होऊनियां निश्चळ । अवधान द्यावें
aisem nirūpaṇa prāmjaḷa | puḍhem bolilem ase sakaḷa |
śrotīm hoūniyām niścaḷa | avadhāna dyāvem
Such clear exposition ahead — all has been spoken; listeners, becoming unwavering — give attention.
अवगुण त्यागावयाकारणें । न्यायनिष्ठुर लागे बोलणें ।
श्रोतीं कोप न धरणें । ऐसिया वचनाचा
avaguṇa tyāgāvayākāraṇem | nyāyaniṣṭhura lāge bolaṇem |
śrotīm kopa na dharaṇem | aisiyā vacanācā
For the sake of renouncing defects, just-and-harsh speech is required; listeners should not be angry — at such utterance.