संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 9
Dashak 9 · Samāsa 6
53 ovis
आकाश जैसें निराकार । तैसा ब्रह्माचा विचार ।
तेथें वायोचा विकार । तैसी मूळमाया
ākāśa jaisem nirākāra | taisā brahmācā vicāra |
tethem vāyocā vikāra | taisī mūḷamāyā
As ākāśa is nirākāra, such is the Brahma-consideration. / There, the vikāra of vāyu — such is mūla-māyā.
हें दासबोधीं असे बोलिलें । ज्ञानदशकीं प्रांजळ केलें ।
मूळमायेंत दाखविलें । पंचभूतिक
hem dāsabodhīm ase bolilem | jñānadaśakīm prāmjaḷa kelem |
mūḷamāyemta dākhavilem | pamcabhūtika
This is spoken in Dasbodh; made clear in the jñāna-daśaka. / In mūla-māyā was shown — the pañca-bhūtika.
तेथें जाणीव तो सत्वगुण । मध्य तो रजोगुण ।
नेणीव तमोगुण । जाणिजे श्रोतीं
tethem jāṇīva to satvaguṇa | madhya to rajoguṇa |
neṇīva tamoguṇa | jāṇije śrotīm
There knowing is sattva-guṇa; middle is rajo-guṇa; / not-knowing is tamo-guṇa — let listeners know.
म्हणाल तेथें कैंची जाणीव । तरी ऐका याचा अभिप्राव ।
पिंडीं माहाकारण देहीं सर्व । साक्षिणी अवस्था
mhaṇāla tethem kaimcī jāṇīva | tarī aikā yācā abhiprāva |
pimḍīm māhākāraṇa dehīm sarva | sākṣiṇī avasthā
You may say: 'whence knowing there?' — then hear its purport. / In piṇḍa, mahā-kāraṇa-deha has sarva-sākṣiṇī (all-witnessing) state.
तैसी मूळप्रकृती ब्रह्मांडींचें । देह माहाकारण साचें ।
म्हणोन तेथेंजाणीवेचें । अधिष्ठान आलें
taisī mūḷaprakṛtī brahmāmḍīmcem | deha māhākāraṇa sācem |
mhaṇona tethemjāṇīvecem | adhiṣṭhāna ālem
Likewise, mūla-prakṛti of brahmāṇḍa — true mahā-kāraṇa-deha. / Therefore knowing has its foundation there.
असो मूळमायेभीतरीं । गुप्त त्रिगुण वास करी ।
पष्ट होती संधी चतुरीं । जाणावी गुणक्षोभिणी
aso mūḷamāyebhītarīm | gupta triguṇa vāsa karī |
paṣṭa hotī samdhī caturīm | jāṇāvī guṇakṣobhiṇī
So let it be — within mūla-māyā, the three guṇas reside hidden. / Clear at the junction — know as guṇa-kṣobhiṇī by the discerning.
जैस तृणाचा पोटराकळा । पुढें उकलोन होये मोकळा ।
तैसी मूळमाया अवलीळा । गुण प्रसवली
jaisa tṛṇācā poṭarākaḷā | puḍhem ukalona hoye mokaḷā |
taisī mūḷamāyā avalīḷā | guṇa prasavalī
As a grass-bundle, later untied, is released; / likewise mūla-māyā easily begets the guṇas.
मूळमाया वायोस्वरूप । ऐक गुणक्षोभिणीचें रूप ।
गुणविकार होतांचि अल्प । गुणक्षोभिणी बोलिजे
mūḷamāyā vāyosvarūpa | aika guṇakṣobhiṇīcem rūpa |
guṇavikāra hotāmci alpa | guṇakṣobhiṇī bolije
Mūla-māyā is vāyu-svarūpa; hear the form of guṇa-kṣobhiṇī. / When guṇa-vikāra becomes slight, [it] is called guṇa-kṣobhiṇī.
पुढें जाणीव मध्यस्त नेणीव । मिश्रित चालिला स्वभाव ।
तेथें मातृकास ठाव । शब्द जाला
puḍhem jāṇīva madhyasta neṇīva | miśrita cālilā svabhāva |
tethem mātṛkāsa ṭhāva | śabda jālā
Next, knowing is the central; not-knowing mixed — svabhāva proceeds. / There, mātṛkā finds a place; śabda arises.
तो शब्दगुण आकाशींचा । ऐसा अभिप्राव येथीचा ।
शब्देंचि वेदशास्त्रांचा । आकार जाला
to śabdaguṇa ākāśīmcā | aisā abhiprāva yethīcā |
śabdemci vedaśāstrāmcā | ākāra jālā
That śabda-guṇa is of ākāśa — such is the purport here. / By śabda alone, the form of Veda-śāstra arose.
पंचभूतें त्रिगुणाकार । अवघा वायोचा विकार ।
जाणीवनेणीवेचा विचार । वायोचि करितां
pamcabhūtem triguṇākāra | avaghā vāyocā vikāra |
jāṇīvaneṇīvecā vicāra | vāyoci karitām
The five elements are tri-guṇa-shaped; all is vāyu-vikāra. / The consideration of knowing/not-knowing is vāyu-doing.
वायो नस्तां कैंची जाणीव । जाणीव नस्तां कैंची नेणीव ।
जाणीवनेणीवेस ठाव । वायोगुणें
vāyo nastām kaimcī jāṇīva | jāṇīva nastām kaimcī neṇīva |
jāṇīvaneṇīvesa ṭhāva | vāyoguṇem
Without vāyu, whence knowing? Without knowing, whence not-knowing? / Knowing and not-knowing have their place — by vāyu's guṇa.
जेथें मुळीच नाही चळण । तेथें कैंचें जाणीवलक्षण ।
म्हणोनि वायोचा गुण । नेमस्त जाणावा
jethem muḷīca nāhī caḷaṇa | tethem kaimcem jāṇīvalakṣaṇa |
mhaṇoni vāyocā guṇa | nemasta jāṇāvā
Where there is no motion at the root, there whence the mark of knowing? / Therefore, the guṇa of vāyu — must be known rigorously.
येकापासून येक जालें । हें येक उगेंचि दिसोन आलें ।
स्वरूप मुळीच भासलें । त्रिगुणभूतांचें
yekāpāsūna yeka jālem | hem yeka ugemci disona ālem |
svarūpa muḷīca bhāsalem | triguṇabhūtāmcem
One thing arising from one — this appears uncovered. / Svarūpa was at root impressed — of tri-guṇa-bhūtas.
ऐसा हा मुळींचा कर्दमु । पुढें पष्टतेचा अनुक्रमु ।
सांगतां येकापासून येक उगमु । हें हि खरें
aisā hā muḷīmcā kardamu | puḍhem paṣṭatecā anukramu |
sāmgatām yekāpāsūna yeka ugamu | hem hi kharem
Such is the original mire (kardama); ahead is the sequence of clarification. / On telling — one from one, origin — this too is true.
वायोच कर्दम बोलिला । तयापासून अग्नि जाला ।
तोहि पाहातां देखिला । कर्दमुचि
vāyoca kardama bolilā | tayāpāsūna agni jālā |
tohi pāhātām dekhilā | kardamuci
Vāyu itself is called kardama; from it fire arose. / That too, on looking, is seen — kardama.
अग्निपासून जालें आप । तेंहि कर्दमस्वरूप ।
आपापासून पृथ्वीचें रूप । तेंहि कर्दमरूपी
agnipāsūna jālem āpa | temhi kardamasvarūpa |
āpāpāsūna pṛthvīcem rūpa | temhi kardamarūpī
From fire arose water — that too kardama-form; / from water, the form of earth — that too kardama-form.
येथें आशंका उठिली । भूतांस जाणीव कोठें देखिली ।
तरी भूतांत जाणीव हे ऐकिली । नाहीं वार्ता
yethem āśamkā uṭhilī | bhūtāmsa jāṇīva koṭhem dekhilī |
tarī bhūtāmta jāṇīva he aikilī | nāhīm vārtā
Here a doubt arose: 'where is knowing seen in elements?' / — 'knowing in elements' — this saying is unheard.
जाणीव म्हणिजे जाणतें चळण । तेंचि वायोचें लक्षण ।
वायोआंगीं सकळ गुण । मागां निरोपिलें
jāṇīva mhaṇije jāṇatem caḷaṇa | temci vāyocem lakṣaṇa |
vāyoāmgīm sakaḷa guṇa | māgām niropilem
Knowing means knowing-motion — that is the mark of vāyu. / In the body of vāyu all guṇas reside — said before.
म्हणोन जाणीवनेणीवमिश्रीत । अवघें चालिलें पंचभूत ।
म्हणोनियां भूतांत । जाणीव असे
mhaṇona jāṇīvaneṇīvamiśrīta | avaghem cālilem pamcabhūta |
mhaṇoniyām bhūtāmta | jāṇīva ase
Therefore knowing-and-not-knowing mixed, all the pañca-bhūtas proceed. / Therefore in elements, knowing exists.
कोठें दिसे कोठें न दिसे । परी तें भूतीं व्यापून असे ।
तिक्षण बुद्धी करितां भासे । स्थूळ सुक्ष्म
koṭhem dise koṭhem na dise | parī tem bhūtīm vyāpūna ase |
tikṣaṇa buddhī karitām bhāse | sthūḷa sukṣma
Somewhere seen, somewhere not — yet it pervades the elements. / Sharp buddhi reveals it — subtle and gross.
पंचभूतें आकारली । भूतीं भूतें कालवलीं ।
तरी पाहातं भासलीं । येक स्थूळ येक सूक्ष्म ॥ २२ । ।
निरोधवायो न भासे । तैसी जणीव न दिसे ।
न दिसे परी ते असे । भूतरूपें
pamcabhūtem ākāralī | bhūtīm bhūtem kālavalīm |
tarī pāhātam bhāsalīm | yeka sthūḷa yeka sūkṣma || 22 | |
nirodhavāyo na bhāse | taisī jaṇīva na dise |
na dise parī te ase | bhūtarūpem
Pañca-bhūtas took form; elements churned within elements. / Yet on looking they appear — some gross, some subtle. / Wind-stopped, vāyu does not appear; likewise knowing is not seen. / Not seen, yet it is — in element-form.
काष्ठीं अग्नी दिसेना । निरोधवायो भासेना ।
जणीव तैसी लक्षेना । येकायेकीं
kāṣṭhīm agnī disenā | nirodhavāyo bhāsenā |
jaṇīva taisī lakṣenā | yekāyekīm
In wood, fire is not seen; wind-in-restraint is not apparent; / knowing too is not targetted — at the instant.
भूतें वेगळालीं दिसती । पाहातां येकचि भासती ।
बहुत धूर्तपणें प्रचिती । वोळखावी
bhūtem vegaḷālīm disatī | pāhātām yekaci bhāsatī |
bahuta dhūrtapaṇem pracitī | voḷakhāvī
Elements appear separate; on looking they appear one. / With much astuteness, pratīti — should be recognized.
ब्रह्मापासुन मूळमाया । मूळमायेपासून गुणमाया ।
गुणमायेपासून तया । गुणास जन्म
brahmāpāsuna mūḷamāyā | mūḷamāyepāsūna guṇamāyā |
guṇamāyepāsūna tayā | guṇāsa janma
From Brahma, mūla-māyā; from mūla-māyā, guṇa-māyā. / From guṇa-māyā, the guṇas had their birth.
गुणापासूनियां भूतें पावली । पष्ट दशेतें ।
ऐसीयांचीं रूपें समस्तें । निरोपिलीं
guṇāpāsūniyām bhūtem pāvalī | paṣṭa daśetem |
aisīyāmcīm rūpem samastem | niropilīm
From guṇas, elements reached — the clear state. / Of these the forms, all — have been explained.
आकाश गुणापासून जालें । हें कदापी नाही घडलें ।
शब्दगुणास कल्पिलें । आकाश वायां
ākāśa guṇāpāsūna jālem | hem kadāpī nāhī ghaḍalem |
śabdaguṇāsa kalpilem | ākāśa vāyām
'Ākāśa arose from guṇa' — this has never happened. / Ākāśa was imagined vain — for the śabda-guṇa.
येक सांगतां येकचि भावी । उगीच करी गथागोवी ।
तया वेड्याची उगवी । कोणें करावी
yeka sāmgatām yekaci bhāvī | ugīca karī gathāgovī |
tayā veḍyācī ugavī | koṇem karāvī
Telling one, one imagines another; uselessly makes entanglement. / Of such a fool, the untangling — who should do?
सिकविल्यां हि कळेना । उमजविल्यां हि उमजेना ।
दृष्टांतेंहि तर्केना । मंदरूप
sikavilyām hi kaḷenā | umajavilyām hi umajenā |
dṛṣṭāmtemhi tarkenā | mamdarūpa
Taught, he does not grasp; made to understand, he does not understand; / even by analogy, he does not reason — the dull-formed.
भूतांहून भूत थोर । हा हि दाविला विचार ।
परी भूतांवडिल स्वतंत्र । कोण आहे
bhūtāmhūna bhūta thora | hā hi dāvilā vicāra |
parī bhūtāmvaḍila svatamtra | koṇa āhe
'Elements arise from elements' — this consideration too was shown. / But who is the elder-independent — of elements?
जेथें मूळमाया पंचभूतिक । तेथें काये राहिला विवेक ।
मूळमायेपरतें येक । निर्गुणब्रह्म
jethem mūḷamāyā pamcabhūtika | tethem kāye rāhilā viveka |
mūḷamāyeparatem yeka | nirguṇabrahma
Where mūla-māyā is pañca-bhūtika, there what vivek remains? / Beyond mūla-māyā is One — Nirguṇa Brahma.
ब्रह्मीं मूळमाया जाली । तिची लीळा परीक्षिली ।
तंव ने निखळ वोतली । भूतेंत्रिगुणांची
brahmīm mūḷamāyā jālī | ticī līḷā parīkṣilī |
tamva ne nikhaḷa votalī | bhūtemtriguṇāmcī
In Brahma, mūla-māyā arose; its play (līlā) was examined. / Then it spilled out purely — the tri-guṇas of elements.
भूतें विकारवंत चत्वार । आकाश पाहातां निर्विकार ।
आकाश भूत हा विचार । उपाधीकरितां
bhūtem vikāravamta catvāra | ākāśa pāhātām nirvikāra |
ākāśa bhūta hā vicāra | upādhīkaritām
The four elements are vikāra-bearing; ākāśa on looking is nirvikāra. / 'Ākāśa is a bhūta' — this consideration is due to upādhi.
पिंडीं व्यापक म्हणोन जीव । ब्रह्मांडीं व्यापक म्हणोन शिव ।
तैसाच हाहि अभिप्राव । आकाशाचा
pimḍīm vyāpaka mhaṇona jīva | brahmāmḍīm vyāpaka mhaṇona śiva |
taisāca hāhi abhiprāva | ākāśācā
Pervading piṇḍa, hence jīva; pervading brahmāṇḍa, hence Śiva. / Similarly is the purport — of ākāśa.
उपाधीमचें सापडलें । सूक्ष्म पाहातां भासलें ।
इतुक्यासाठीं आकाश जालें । भूतरूप
upādhīmacem sāpaḍalem | sūkṣma pāhātām bhāsalem |
itukyāsāṭhīm ākāśa jālem | bhūtarūpa
Caught within upādhi, on subtle looking it appeared. / By just this, ākāśa became element-form.
आकाश अवकाश तो भकास । परब्रह्म तें निराभास ।
उपाधीं नस्ता जें आकाश । तेंचि ब्रह्म
ākāśa avakāśa to bhakāsa | parabrahma tem nirābhāsa |
upādhīm nastā jem ākāśa | temci brahma
Ākāśa-avakāśa is merely space; para-brahma is nirābhāsa. / Without upādhi, the ākāśa — that itself is Brahma.
जाणीव नेणीव मध्यमान । हेंचि गुणाचें प्रमाण ।
येथें निरोपिलें त्रिगुण । रूपेंसहित
jāṇīva neṇīva madhyamāna | hemci guṇācem pramāṇa |
yethem niropilem triguṇa | rūpemsahita
Knowing, not-knowing, medium — that is the measure of guṇas. / Here the three guṇas have been expounded — along with their forms.
प्रकृती पावली विस्तारातें । पुढे येकाचें येकचि होतें ।
विकारवंतचि तयातें । नेम कैंचा
prakṛtī pāvalī vistārātem | puḍhe yekācem yekaci hotem |
vikāravamtaci tayātem | nema kaimcā
Prakṛti reached expansion; ahead, of one, one happens. / Vikāra-bearing alone — [where is] the rule?
काळें पांढरें मेळवितां । पारवें होतें तत्वता ।
काळें पिवळें मेळवितां । हिरवें होये
kāḷem pāmḍharem meḷavitām | pāravem hotem tatvatā |
kāḷem pivaḷem meḷavitām | hiravem hoye
Mixing black and white — it becomes truly gray. / Mixing black and yellow — it becomes green.
ऐसें रंग नानापरी । मेळवितां पालट धरी ।
तैसें दृश्य हें विकारी । विकारवंत
aisem ramga nānāparī | meḷavitām pālaṭa dharī |
taisem dṛśya hem vikārī | vikāravamta
Such colours, in various ways, on mixing produce change. / Likewise this dṛśya is vikāra-laden — vikāra-full.
येका जीवनें नाना रंग । उमटों लागती तरंग ।
पालटाचा लागवेग । किती म्हणोन पाहावा
yekā jīvanem nānā ramga | umaṭom lāgatī taramga |
pālaṭācā lāgavega | kitī mhaṇona pāhāvā
From one water, various colours — waves begin to appear. / The momentum of change — how much should be seen?
येका उदकाचे विकार । पाहातां दिसती अपार ।
पांचा भूतांचे विस्तार । चौर्यासी लक्ष योनी
yekā udakāce vikāra | pāhātām disatī apāra |
pāmcā bhūtāmce vistāra | cauryāsī lakṣa yonī
One water's vikāras — on looking appear endless. / The expansion of the five elements — 84-lakh yonis.
नाना देहाचें बीज उदक । उदकापसून सकळ लोक ।
किडा मुंगी स्वापदादिक । उदकेंचि होयें
nānā dehācem bīja udaka | udakāpasūna sakaḷa loka |
kiḍā mumgī svāpadādika | udakemci hoyem
Of various bodies, the seed is water; from water, all people. / Insects, ants, beasts etc. — arise from water.
शुक्लीत शोणीत म्हणिजे नीर । त्या नीराचें हें शरीर ।
नखें दंत अस्तिमात्र । उदकाच्या होती
śuklīta śoṇīta mhaṇije nīra | tyā nīrācem hem śarīra |
nakhem damta astimātra | udakācyā hotī
White-liquid, red-liquid means nīra (water); of that nīra is this body. / Nails, teeth, bones-matter — arise from water.
मुळ्यांचे बारीक पागोरे । तेणें पंथें उदक भरे ।
त्या उदकेंचि विस्तारे । वृक्षमात्र
muḷyāmce bārīka pāgore | teṇem pamthem udaka bhare |
tyā udakemci vistāre | vṛkṣamātra
The fine rootlets of roots — through which water fills; / by that water alone, trees expand.
अंबवृक्ष मोहरा आले । अवघे उदकाकरितां जाले ।
फळीं फुलीं लगडले । सावकास
ambavṛkṣa moharā āle | avaghe udakākaritām jāle |
phaḷīm phulīm lagaḍale | sāvakāsa
Mango-tree bears blossom — all due to water. / With fruits and flowers, it is laden — leisurely.
खोड फोडुन अंबे पाहातां । तेथें दिसेना सर्वथा ।
खांद्या फोडुन फळें पाहातां । वोलीं सालें
khoḍa phoḍuna ambe pāhātām | tethem disenā sarvathā |
khāmdyā phoḍuna phaḷem pāhātām | volīm sālem
Splitting the trunk, looking for mangoes — they are not seen at all. / Splitting the branches, [you find] only moist fibres.
मुळापासून सेवटवरी । फळ नाहीं तदनंतरीं ।
जळरूप फळ चतुरीं । विवेकें जाणावें
muḷāpāsūna sevaṭavarī | phaḷa nāhīm tadanamtarīm |
jaḷarūpa phaḷa caturīm | vivekem jāṇāvem
From root to tip, no fruit is [directly] there. / Water-form fruit — let the discerning know by vivek.
तेंचि जळ सेंड्या चढे । तेव्हां वृक्षमात्र लगडे ।
येकाचें येकचि घडे । येणें प्रकारें
temci jaḷa semḍyā caḍhe | tevhām vṛkṣamātra lagaḍe |
yekācem yekaci ghaḍe | yeṇem prakārem
That same water ascends to the top; then the tree is laden. / Of one, only one arises — in this way.
पत्रें पुष्पें फळें भेद । किती करावा अनुवाद ।
सूक्ष्म दृष्टीनें विशद । होत आहे
patrem puṣpem phaḷem bheda | kitī karāvā anuvāda |
sūkṣma dṛṣṭīnem viśada | hota āhe
Leaves, flowers, fruits, divisions — how much should be expounded? / By subtle vision, it is becoming clear.
भूतांचे विकार सांगों किती । क्षणक्षणा पालटती ।
येकाचे येकचि होती ॥ नाना वर्ण
bhūtāmce vikāra sāmgom kitī | kṣaṇakṣaṇā pālaṭatī |
yekāce yekaci hotī || nānā varṇa
The vikāras of elements — how much to tell? They change moment by moment. / Of one, one arises — in various colours.
त्रिगुणभूतांची लटपट । पाहों जातां हे खटपट ।
बहुरूप बहु पालट । किती म्हणोन सांगावा
triguṇabhūtāmcī laṭapaṭa | pāhom jātām he khaṭapaṭa |
bahurūpa bahu pālaṭa | kitī mhaṇona sāmgāvā
The patter-and-rattle of tri-guṇa-bhūtas — on examining is commotion. / Many forms, many changes — how much to tell?
ये प्रकृतीचा निरास । विवेकें वारावा सावकास ।
मग परमात्मा परेश । अनन्यभावें भजावा
ye prakṛtīcā nirāsa | vivekem vārāvā sāvakāsa |
maga paramātmā pareśa | ananyabhāvem bhajāvā
This prakṛti's nirāsa (negation) should be carefully countered by vivek. / Then paramātmā, Pareśa — should be worshipped with ananya-bhāva.