संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 9
Dashak 9 · Samāsa 10
36 ovis
देउळामधें जगन्नायेक । आणी देवळावरी बैसला काक ।
परी तो देवाहुन अधिक । म्हणों नये कीं
deuḷāmadhem jagannāyeka | āṇī devaḷāvarī baisalā kāka |
parī to devāhuna adhika | mhaṇom naye kīm
In the temple [sits] Jagannāyaka, and on the temple-top sits a crow. / Yet 'it is greater than the Deva' — should not be said.
सभा बैसली राजद्वारीं । आणी मर्कट गेलें स्तंभावरी ।
परी तें सभेहून श्रेष्ठ चतुरीं । कैसे मानावें
sabhā baisalī rājadvārīm | āṇī markaṭa gelem stambhāvarī |
parī tem sabhehūna śreṣṭha caturīm | kaise mānāvem
An assembly sits at the royal door; and a monkey climbs a pillar. / Yet 'it is superior to the assembly' — how could the discerning accept?
ब्रह्मण स्नान करून गेले । आणी बक तैसेचि बैसले ।
परी ते ब्रह्मणपरीस भले । कैसे मानावे ... ३ ॥
ब्रह्मणामधें कोणी नेमस्त । कोणी जाले अव्यावेस्त ।
आणी स्वान सदा ध्यानस्त । परी तें उत्तम नव्हे
brahmaṇa snāna karūna gele | āṇī baka taiseci baisale |
parī te brahmaṇaparīsa bhale | kaise mānāve ... 3 ||
brahmaṇāmadhem koṇī nemasta | koṇī jāle avyāvesta |
āṇī svāna sadā dhyānasta | parī tem uttama navhe
The Brahmin bathes and leaves; and the baka (heron) remains thus. / Yet 'it is better than the Brahmin' — how to accept? / Among Brahmins, some disciplined, some dissolute; / and a dog sits always in meditation — yet it is not excellent.
ब्राह्मण लक्षमुद्रा नेणें । मार्जर लक्षविषईं शाहाणें ।
परी ब्रह्मणापरीस विशेष कोणें । म्हणावें तयासी
brāhmaṇa lakṣamudrā neṇem | mārjara lakṣaviṣaīm śāhāṇem |
parī brahmaṇāparīsa viśeṣa koṇem | mhaṇāvem tayāsī
The Brahmin does not know lakṣa-mudrā; the cat is wise about lakṣa-viṣaya. / Yet 'more special than the Brahmin' — who should say?
ब्रह्मण पाहे भेदाभेद । मक्षिका सर्वांस अभेद ।
परी तीस जाला ज्ञानबोध । हें तों न घडे कीं
brahmaṇa pāhe bhedābheda | makṣikā sarvāmsa abheda |
parī tīsa jālā jñānabodha | hem tom na ghaḍe kīm
The Brahmin sees distinction; the fly is non-distinguishing toward all. / Yet 'jñāna-bodha has come to her' — this does not happen.
उंच वस्त्रें नीच ल्याला । आणी समर्थ उघडाच बैसला ।
परी तो आहे परिक्षिला । परीक्षवंतीं
umca vastrem nīca lyālā | āṇī samartha ughaḍāca baisalā |
parī to āhe parikṣilā | parīkṣavamtīm
High clothes worn by the low; and the powerful sits uncovered. / But he is examined — by the one who can examine.
बाह्याकार केला अधिक । परी तो अवघा लोकिक ।
येथें पाहिजे मुख्य येक । अंतरनिष्ठा
bāhyākāra kelā adhika | parī to avaghā lokika |
yethem pāhije mukhya yeka | amtaraniṣṭhā
External aspect made excessive — all that is just worldly. / Here the chief is one alone — antara-niṣṭhā (inner-steadfastness).
लोकिक बरा संपादिला । परी अंतरीं सावध नाहीं जाला ।
मुख्य देवास चुकला । तो आत्मघातकी
lokika barā sampādilā | parī amtarīm sāvadha nāhīm jālā |
mukhya devāsa cukalā | to ātmaghātakī
The worldly well-maintained, but within not attentive; / missed the chief Deva — he is ātma-ghātakī (self-killer).
देवास भजतां देवलोक । पित्रांस भजतां पित्रलोक ।
भूतांस भजतां भूतलोक । पाविजेतो
devāsa bhajatām devaloka | pitrāmsa bhajatām pitraloka |
bhūtāmsa bhajatām bhūtaloka | pāvijeto
Worshipping the Deva, one goes to deva-loka; worshipping ancestors, to pitṛ-loka; / worshipping bhūtas, to bhūta-loka — is attained.
जेणें जयास भजावें । तेणें त्या लोकासी जावें ।
निर्गुणीं भजतां व्हावें । निर्गुणचि स्वयें
jeṇem jayāsa bhajāvem | teṇem tyā lokāsī jāvem |
nirguṇīm bhajatām vhāvem | nirguṇaci svayem
Whoever is worshipped, one goes to that loka. / Worshipping nirguṇa — one should become nirguṇa itself.
निर्गुणाचें कैसें भजन । निर्गुणीं असावें अनन्य ।
अनन्य होतां होईजे धन्य । निश्चयेंसीं
nirguṇācem kaisem bhajana | nirguṇīm asāvem ananya |
ananya hotām hoīje dhanya | niścayemsīm
What is the bhajana of nirguṇa? In nirguṇa, one should be ananya. / Becoming ananya, one becomes dhanya (blessed) — with certainty.
सकळ केलियाचें सार्थक । देव वोळखावा येक ।
आपण कोण हा विवेक । पाहिला पाहिजे
sakaḷa keliyācem sārthaka | deva voḷakhāvā yeka |
āpaṇa koṇa hā viveka | pāhilā pāhije
The fruition of all doing — recognize the One Deva. / The vivek of 'who am I?' — this must be examined.
देव पाहातां निराकार । आपला तो माईक विचार ।
सोहं आत्मा हा निर्धार । बाणोन गेला
deva pāhātām nirākāra | āpalā to māīka vicāra |
soham ātmā hā nirdhāra | bāṇona gelā
Deva, on looking, is nirākāra; one's own [frame] is māyika. / 'So'ham Ātman' — this certainty — is impressed.
आतां अनुमान तो काई । वस्तु आहे वस्तुचा ठाईं ।
देहभाव कांहींच नाहीं । धांडोळितां
ātām anumāna to kāī | vastu āhe vastucā ṭhāīm |
dehabhāva kāmhīmca nāhīm | dhāmḍoḷitām
Now what inference is there? Vastu is in vastu's locus. / Body-sense is nothing at all — on searching.
सिद्धास आणी साधन । हा तों अवघाच अनुमान ।
मुक्तास आणी बंधन । आडळेना
siddhāsa āṇī sādhana | hā tom avaghāca anumāna |
muktāsa āṇī bamdhana | āḍaḷenā
Siddha and sādhana — all this is inference. / Mukta and bondage — do not come near each other.
साधनें जें कांहीं साधावें । तें तों आपणचि स्वभावें ।
आतां साधकाच्या नावें । सुन्याकार
sādhanem jem kāmhīm sādhāvem | tem tom āpaṇaci svabhāvem |
ātām sādhakācyā nāvem | sunyākāra
What sādhana accomplishes — that is oneself by svabhāva. / Now in the name of 'sādhaka' — is śūnyākāra.
कुल्लाळ पावला राजपदवी । आतां रासभें कासया राखावी ।
कुल्लाळपणाची उठाठेवी । कासया पाहिजे
kullāḷa pāvalā rājapadavī | ātām rāsabhem kāsayā rākhāvī |
kullāḷapaṇācī uṭhāṭhevī | kāsayā pāhije
A potter has reached royal-rank; now why tend donkeys? / The fuss of potter-hood — why is it needed?
तैसा अवघा वृत्तीभाव । नाना साधनांचा उपाव ।
साध्य जालियां कैंचा ठाव । साधनांसी
taisā avaghā vṛttībhāva | nānā sādhanāmcā upāva |
sādhya jāliyām kaimcā ṭhāva | sādhanāmsī
Likewise all vṛtti-bhāva, and the various sādhana-means — / once sādhya is achieved, what place — for sādhanas?
साधनें काये साधावें । नेमें काये फळ घ्यावें ।
आपण वस्तु भरंगळावें । कासयासी
sādhanem kāye sādhāvem | nemem kāye phaḷa ghyāvem |
āpaṇa vastu bharamgaḷāvem | kāsayāsī
What should sādhanas accomplish? What rule-bound fruit should be taken? / Oneself [being] vastu, why stumble about?
देह तरी पांचा भूतांचा । जीव तरी अंश ब्रह्मींचा ।
परमात्मा तरी अनन्याचा । ठाव पाहा
deha tarī pāmcā bhūtāmcā | jīva tarī amśa brahmīmcā |
paramātmā tarī ananyācā | ṭhāva pāhā
The body is of five elements; the jīva is a portion of Brahma; / paramātmā is the locus of the ananya — see.
उगेंचि पाहातां मीपण दिसे । शोध घेतां कांहींच नसे ।
तत्वें तत्व निरसे । पुढें निखळ आत्मा
ugemci pāhātām mīpaṇa dise | śodha ghetām kāmhīmca nase |
tatvem tatva nirase | puḍhem nikhaḷa ātmā
On simply looking, 'I-ness' appears; on searching, nothing is. / Tattva is negated by tattva; ahead — pure Ātman.
आत्मा आहे आत्मपणें । जीव आहे जीवपणें ।
माया आहे मायापणें । विस्तारली
ātmā āhe ātmapaṇem | jīva āhe jīvapaṇem |
māyā āhe māyāpaṇem | vistāralī
Ātman is as ātman; jīva is as jīva; / māyā is as māyā — expanded.
ऐसें अवघेंचि आहे । आणी आपण हि कोणीयेक आहे ।
हें सकळ शोधून पाहे । तोचि ज्ञानी
aisem avaghemci āhe | āṇī āpaṇa hi koṇīyeka āhe |
hem sakaḷa śodhūna pāhe | toci jñānī
Thus all is; and oneself too is something. / He who searches all this — he alone is jñānī.
शोधूं जाणें सकळांसी। परी पाहों नेणे आपणासी ।
ऐक ज्ञानी येकदेसी । वृत्तिरूपें
śodhūm jāṇem sakaḷāmsī | parī pāhom neṇe āpaṇāsī |
aika jñānī yekadesī | vṛttirūpem
Knowing-all searches are done; but he does not know to look at himself. / Hear — the jñānī is located in one region — in vṛtti-form.
तें वृत्तिरूप जरी पाहिलें । तरी मग कांहींच नाहीं राहिलें ।
प्रकृतिनिरासें अवघेंचि गेलें । विकारवंत
tem vṛttirūpa jarī pāhilem | tarī maga kāmhīmca nāhīm rāhilem |
prakṛtinirāsem avaghemci gelem | vikāravamta
If that vṛtti-form is examined — then nothing remains. / By prakṛti-nirāsa all is gone — the vikāra-bearing.
उरलें तें निखळ निर्गुण । विवंचितां तेंचि आपण ।
ऐसी हे परमार्थाची खूण । अगाध आहे
uralem tem nikhaḷa nirguṇa | vivamcitām temci āpaṇa |
aisī he paramārthācī khūṇa | agādha āhe
What remains is pure nirguṇa; on inquiry, it is oneself. / Such is the mark of paramārtha — profound.
फळ येक आपण येक । ऐसा नाहीं हा विवेक ।
फ्ळाचें फळ कोणीयेक । स्वयेंचि होईजे
phaḷa yeka āpaṇa yeka | aisā nāhīm hā viveka |
phḷācem phaḷa koṇīyeka | svayemci hoīje
Fruit is one, oneself another — this vivek does not exist. / The fruit-of-fruit — one alone — oneself becomes That.
रंक होता राजा जाला । वरें पाहातां प्रत्यय आला ।
रंकपणाचा गल्बला । रंकीं करावा
ramka hotā rājā jālā | varem pāhātām pratyaya ālā |
ramkapaṇācā galbalā | ramkīm karāvā
A beggar became a king; on looking above, pratyaya has come. / The fuss of beggar-hood — should be done by the beggar [only].
वेद शास्त्रें पुराणें । नाना साधनें निरूपणें ।
सिद्ध साधु ज्याकारणें । नाना सायास करिती
veda śāstrem purāṇem | nānā sādhanem nirūpaṇem |
siddha sādhu jyākāraṇem | nānā sāyāsa karitī
Vedas, śāstras, Purāṇas, various sādhanas and nirūpaṇa, / siddhas, sādhus — for whom various efforts are made —
तें ब्रह्मरूप आपणचि आंगें । सारासारविचारप्रसंगें ।
करणें न करणें वाउगें । कांहींच नाहीं
tem brahmarūpa āpaṇaci āmgem | sārāsāravicāraprasamgem |
karaṇem na karaṇem vāugem | kāmhīmca nāhīm
that Brahma-form is oneself; by the occasion of sāra-asāra-vicāra. / 'Doing' and 'not-doing' are hollow — nothing [remains].
रंक राजआज्ञासि भ्यालें । तेंचि पुढें राजा जालें ।
मग तें भयेचि उडालें । रंकपणासरिसें
ramka rājaājñāsi bhyālem | temci puḍhem rājā jālem |
maga tem bhayeci uḍālem | ramkapaṇāsarisem
A beggar feared the royal command; the same became the king later. / Then that fear itself flew off — along with beggarhood.
वेदें वेदाज्ञेनें चालावें सच्च्हास्त्रें शास्त्र अभ्यासावें ।
तीर्थें तीर्थास जावें । कोण्या प्रकारें
vedem vedājñenem cālāvem sacchāstrem śāstra abhyāsāvem |
tīrthem tīrthāsa jāvem | koṇyā prakārem
By Vedas, according to Veda's command, one should proceed; good-śāstras the śāstra should be practiced; / tīrthas — one should go to tīrthas — in what manner?
अमृतें सेवावें अमृत । अनंतें पाहावा अनंत ।
भगवंतें लक्षावा भगवंत । कोणा प्रकारें
amṛtem sevāvem amṛta | anamtem pāhāvā anamta |
bhagavamtem lakṣāvā bhagavamta | koṇā prakārem
Amṛta should be served by amṛta; Ananta should be seen by Ananta; / Bhagavant should be aimed at by Bhagavant — in what manner?
संत असंत त्यागावे । निर्गुणें निर्गुणासी भंगावें ।
स्वरूपें स्वरूपीं रंगावें । कोण्या प्रकारें
samta asamta tyāgāve | nirguṇem nirguṇāsī bhamgāvem |
svarūpem svarūpīm ramgāvem | koṇyā prakārem
Saints and non-saints should be renounced; nirguṇa should be broken by nirguṇa; / svarūpa should be dyed in svarūpa — in what manner?
अंजनें ल्यावें अंजन । धनें साधावें धन ।
निरंजनें निरंजन । कैसें अनुभवावें
amjanem lyāvem amjana | dhanem sādhāvem dhana |
niramjanem niramjana | kaisem anubhavāvem
Kohl should be worn by kohl; wealth should be accomplished by wealth; / nirañjana should be experienced by nirañjana — how?
साध्य करावें साधनासी । ध्येयें धरावें ध्यानासी ।
उन्मनें आवरावें मनासी । कोण्या प्रकारें
sādhya karāvem sādhanāsī | dhyeyem dharāvem dhyānāsī |
unmanem āvarāvem manāsī | koṇyā prakārem
Sādhya should be done by sādhana; dhyeya should be held by dhyāna; / unmana (no-mind) should tame the mind — in what manner?