संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 10 · Samāsa 1

31 ovis

सकळांचे अंतःकरण येक । किंवा येक नव्हे अनेक । ऐसें हे निश्चयात्मक । मज निरोपावें
sakaḷāmce amtaḥkaraṇa yeka | kimvā yeka navhe aneka | aisem he niścayātmaka | maja niropāvem
Is the antaḥkaraṇa of all one, or not one — many? / Such a determination — explain to me.
ऐसें श्रोतयानें पुसिलें । अंतःकरण येक किं वेगळालें । याचे उत्तर ऐकिलें पाहिजे श्रोतीं
aisem śrotayānem pusilem | amtaḥkaraṇa yeka kim vegaḷālem | yāce uttara aikilem pāhije śrotīm
Thus the listener asked: 'Is antaḥkaraṇa one or separate?' / The answer — listeners should hear.
समस्तांचे अंतःकर्ण येक निश्चयो जाणावा नेमक । हा प्रत्ययाचा विवेक । तुज निरोपिला
samastāmce amtaḥkarṇa yeka niścayo jāṇāvā nemaka | hā pratyayācā viveka | tuja niropilā
The antaḥkaraṇa of all is one — know as final determination. / This vivek of direct-experience — I have explained.
श्रोता म्हणे वक्तयासी । अंतःकरण येक समस्तांसी । तरी मिळेना येकायेकासी । काये निमित्य
śrotā mhaṇe vaktayāsī | amtaḥkaraṇa yeka samastāmsī | tarī miḷenā yekāyekāsī | kāye nimitya
The listener says to the vaktā: 'If antaḥkaraṇa is one for all, / why do they not unite one-to-one — for what reason?'
येक जेवितां अवघे धाले । येक निवतां अवघे निवाले । येक मरतां अवघे मेले । पाहिजेत कीं
yeka jevitām avaghe dhāle | yeka nivatām avaghe nivāle | yeka maratām avaghe mele | pāhijeta kīm
'If one eats, all should be sated; if one cools, all should cool; / if one dies, all should die — [should not that follow]?'
येक सुखी येक दुःखी । ऐसें वर्ततें लोकिकीं । येका अंतःकरणाची वोळखी । कैसी जाणावी
yeka sukhī yeka duḥkhī | aisem vartatem lokikīm | yekā amtaḥkaraṇācī voḷakhī | kaisī jāṇāvī
'One happy, one sad — such is the world-course. / The recognition of one antaḥkaraṇa — how is it to be known?'
जनीं वेगळाली भावना । कोणास कोणीच मिळेना । म्हणौन हें अनुमाना । येत नाही
janīm vegaḷālī bhāvanā | koṇāsa koṇīca miḷenā | mhaṇauna hem anumānā | yeta nāhī
'In people, various feelings; no one matches another. / Therefore this does not come to inference.'
अंतःकरण येक असतें । तरी येकाचें येकास कळों येतें । कांहीं चोरितांच न येतें । गौप्य गुह्य
amtaḥkaraṇa yeka asatem | tarī yekācem yekāsa kaḷom yetem | kāmhīm coritāmca na yetem | gaupya guhya
'If antaḥkaraṇa were one, then one's thing would be known to another. / Nothing could be stolen; no secret.'
याकरणें अनुमानेना । अंतःकरण येक हें घडेना । विरोध लागला जना । काये निमित्य
yākaraṇem anumānenā | amtaḥkaraṇa yeka hem ghaḍenā | virodha lāgalā janā | kāye nimitya
'Therefore this is not inferred: antaḥkaraṇa being one does not happen. / Enmity has arisen among people — for what reason?'
सर्प डसाया येतो । प्राणी भेऊन पळतो । येक अंतःकरण तेरी तो । विरोध नसावा
sarpa ḍasāyā yeto | prāṇī bheūna paḷato | yeka amtaḥkaraṇa terī to | virodha nasāvā
'A serpent comes to bite; the creature, afraid, flees. / If one antaḥkaraṇa, such enmity should not be.'
ऐसी श्रोतयांची आशंका । वक्ता म्हणे चळों नका । सावध होऊन ऐका । निरूपण
aisī śrotayāmcī āśamkā | vaktā mhaṇe caḷom nakā | sāvadha hoūna aikā | nirūpaṇa
Such is the listeners' doubt. The vaktā says: 'Do not shake. / Alert, listen — the nirūpaṇa.'
अंतःकर्ण म्हणिजे जाणीव । जाणिव जाणता स्वभाव । देहरक्षणाचा उपाव । जाणती कळा
amtaḥkarṇa mhaṇije jāṇīva | jāṇiva jāṇatā svabhāva | deharakṣaṇācā upāva | jāṇatī kaḷā
Antaḥkaraṇa means knowing; knowing-ness is knower-svabhāva. / The means of body-preservation — is the knowing-faculty.
सर्प जाणोन डंखूं आला । प्राणी जाणोन पळाला । दोहींकडे जाणीवेला । बरें पाहा
sarpa jāṇona ḍamkhūm ālā | prāṇī jāṇona paḷālā | dohīmkaḍe jāṇīvelā | barem pāhā
The serpent knowing came to bite; the creature knowing fled. / On both sides, knowing-ness — see well.
दोहींकडे जाणीवेसी पाहिलें । तरी अंतःकर्ण येकचि जालें । विचारितां प्रत्यया आलें । जाणीवरूपें
dohīmkaḍe jāṇīvesī pāhilem | tarī amtaḥkarṇa yekaci jālem | vicāritām pratyayā ālem | jāṇīvarūpem
On both sides, knowing-ness — seen; hence the antaḥkaraṇa is one. / On investigation, it comes to pratyaya — in knowing-form.
जाणीवरूपें अंतःकर्ण । सकळांचे येक हें प्रमाण । जीवमात्रास जाणपण । येकचि असे
jāṇīvarūpem amtaḥkarṇa | sakaḷāmce yeka hem pramāṇa | jīvamātrāsa jāṇapaṇa | yekaci ase
In knowing-form, antaḥkaraṇa is one for all — this is the measure. / For every jīva, knowing — is one-and-the-same.
येके दृष्टीचें देखणें । येके जिव्हेचें चाखणें । ऐकणें स्पर्शणें वास घेणें । सर्वत्रास येक
yeke dṛṣṭīcem dekhaṇem | yeke jivhecem cākhaṇem | aikaṇem sparśaṇem vāsa gheṇem | sarvatrāsa yeka
The seeing by one eye; the tasting by one tongue; / hearing, touching, smelling — for all, one.
पशु पक्षी किडा मुंगी । जीवमात्र निर्माण जगीं । जाणीवकळा सर्वांलागीं । येकचि आहे
paśu pakṣī kiḍā mumgī | jīvamātra nirmāṇa jagīm | jāṇīvakaḷā sarvāmlāgīm | yekaci āhe
Beasts, birds, insects, ants — every jīva created in the world — / the knowing-faculty for all — is one alone.
सर्वांस जळ तें सीतळ । सर्वांस अग्नि तेजाळ । सर्वांस अंतःकर्ण केवळ । जाणीव कळा
sarvāmsa jaḷa tem sītaḷa | sarvāmsa agni tejāḷa | sarvāmsa amtaḥkarṇa kevaḷa | jāṇīva kaḷā
For all, water is cool; for all, fire is blazing; / for all, antaḥkaraṇa is merely — the knowing-faculty.
आवडे नावडे ऐसें जालें । तरी हें देहस्वभावावरी गेलें । परंतु हें कळों आलें । अंतःकर्णयोगें
āvaḍe nāvaḍe aisem jālem | tarī hem dehasvabhāvāvarī gelem | paramtu hem kaḷom ālem | amtaḥkarṇayogem
'Likes-and-dislikes arise' — that is due to body-svabhāva. / Yet this is known — by antaḥkaraṇa-function.
सर्वांचे अंतःकर्ण येक । ऐसा निश्चयो निश्चयात्मक । जाणती याअचें कौतुक । चहुंकडे
sarvāmce amtaḥkarṇa yeka | aisā niścayo niścayātmaka | jāṇatī yāacem kautuka | cahumkaḍe
The antaḥkaraṇa of all is one — such a determination, definitive. / They know the delight of it — on every side.
इतुकेन फिटली आशंका । आतां अनुमान करूं नका । जाणणें तितुकें येका । अंतःकर्णाचें
itukena phiṭalī āśamkā | ātām anumāna karūm nakā | jāṇaṇem titukem yekā | amtaḥkarṇācem
By this much the doubt is cleared; now do not infer. / Knowing — all that is of one — antaḥkaraṇa.
जाणोन जीव चारा घेती । जाणोन भिती लपती । जाणोनियां पळोन जाती । प्राणीमात्र
jāṇona jīva cārā ghetī | jāṇona bhitī lapatī | jāṇoniyām paḷona jātī | prāṇīmātra
Knowing, jīvas take fodder; knowing, fearful, they hide; / knowing, they flee — every creature.
किडामुंगीपासून ब्रह्मादिक । समस्तां अंतःकर्ण येक । ये गोष्टीचें कौतुक । प्रत्यें जाणावें
kiḍāmumgīpāsūna brahmādika | samastām amtaḥkarṇa yeka | ye goṣṭīcem kautuka | pratyem jāṇāvem
From insect-ant to Brahma-etc., all — antaḥkaraṇa is one. / The delight of this matter — experience it.
थोर लहान तरी अग्नी । थोडें बहु तरी पाणी । न्यून पूर्ण तरी प्राणी । अंतःकर्णें जाणती
thora lahāna tarī agnī | thoḍem bahu tarī pāṇī | nyūna pūrṇa tarī prāṇī | amtaḥkarṇem jāṇatī
Big or small — still fire; little or much — still water; / deficient or complete — still creatures — know by antaḥkaraṇa.
कोठें उणें कोठें अधीक । परंतु जिनसमासला येक । जंगम प्राणी कोणीयेक । जाटिल्याविण नाहीं
koṭhem uṇem koṭhem adhīka | paramtu jinasamāsalā yeka | jamgama prāṇī koṇīyeka | jāṭilyāviṇa nāhīm
Somewhere less, somewhere more; but the species is one. / A moving creature anywhere — cannot be without [this knowing-faculty].
जाणीव म्हणिजे अंतःकर्ण । अंतःकर्ण विष्णूचा अंश जाण । विष्णु करितो पाळण । येणें प्रकारें
jāṇīva mhaṇije amtaḥkarṇa | amtaḥkarṇa viṣṇūcā amśa jāṇa | viṣṇu karito pāḷaṇa | yeṇem prakārem
Knowing means antaḥkaraṇa; know antaḥkaraṇa as a portion of Viṣṇu. / Viṣṇu does the nourishing — in this manner.
नेणतां प्राणी संव्हारितो । नेणीव तमोगुण बोलिजेतो । तमोगुणें रुद्र संव्हारितो । येणें प्रकारें
neṇatām prāṇī samvhārito | neṇīva tamoguṇa bolijeto | tamoguṇem rudra samvhārito | yeṇem prakārem
Not-knowing destroys the creature; not-knowing is called tamo-guṇa. / By tamo-guṇa, Rudra destroys — in this manner.
कांही जाणीव कांही नेणीव । हा रजोगुणाचा स्वभाव । जाणतां नेणतां जीव । जन्मास येती
kāmhī jāṇīva kāmhī neṇīva | hā rajoguṇācā svabhāva | jāṇatām neṇatām jīva | janmāsa yetī
Some knowing, some not-knowing — this is the svabhāva of rajo-guṇa. / Knowing and not-knowing, jīvas — come to birth.
जाणीवेनें होतें सुख । नेणीवेनें होतें दुःख । सुखदुःख अवश्यक । उत्पत्तिगुणें
jāṇīvenem hotem sukha | neṇīvenem hotem duḥkha | sukhaduḥkha avaśyaka | utpattiguṇem
By knowing, happiness arises; by not-knowing, suffering. / Happiness-and-suffering are necessary — due to utpatti-guṇa.
जाणण्यानेणण्याची बुद्धि । तोंचि देहीं जाणावा विधी । स्थूळ देहीं ब्रह्मा त्रिशुद्धि । उत्पत्तिकर्ता
jāṇaṇyāneṇaṇyācī buddhi | tomci dehīm jāṇāvā vidhī | sthūḷa dehīm brahmā triśuddhi | utpattikartā
The buddhi of knowing-and-not-knowing — know that as Brahmā in the body. / In the sthūla-body, Brahmā is threefold-pure — the utpatti-creator.
ऐसा उत्पत्ति स्थिति संहार । प्रसंगें बोलिला विचार । परंतु याचा निर्धार । प्रत्यें पाहावा
aisā utpatti sthiti samhāra | prasamgem bolilā vicāra | paramtu yācā nirdhāra | pratyem pāhāvā
Such utpatti, sthiti, samhāra — the consideration occasioned. / But the determination of this — see it directly.