संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 10
Dashak 10 · Samāsa 4
46 ovis
आतां पाहों जातां उत्पत्ति । मनुष्यापासून मनुष्यें होती ।
पशुपासून पशु निपजती। प्रत्यक्ष आतां
ātām pāhom jātām utpatti | manuṣyāpāsūna manuṣyem hotī |
paśupāsūna paśu nipajatī | pratyakṣa ātām
Looking now at the utpatti — from humans, humans arise; / from beasts, beasts are born — directly, now.
खेंचरें आणी भूचरें । वनचरें आणी जळचरें ।
नाना प्रकारीचीं शरीरें । शरीरांपासून होती
khemcarem āṇī bhūcarem | vanacarem āṇī jaḷacarem |
nānā prakārīcīm śarīrem | śarīrāmpāsūna hotī
Sky-dwellers, land-dwellers, forest-dwellers, water-dwellers — / various kinds of bodies arise from bodies.
प्रत्ययास आणी प्रमाण । निश्चयास आणी अनुमान ।
मार्ग देखोन आडरान । घेऊंच नये
pratyayāsa āṇī pramāṇa | niścayāsa āṇī anumāna |
mārga dekhona āḍarāna | gheūmca naye
Pratyaya is pramāṇa; certainty by inference. / Seeing the path, do not take to the wilderness.
विपरीतपासून विपरीतें होती । परी शरीरेंच बोलिजेती ।
शरीरावांचून उत्पत्ती । होणार नाहीं
viparītapāsūna viparītem hotī | parī śarīremca bolijetī |
śarīrāvāmcūna utpattī | hoṇāra nāhīm
Contrary from contrary arise; yet they are called 'bodies.' / Without a body, utpatti — will not happen.
तरी हे उत्पत्ति कैसी जाली । कासयाची कोणें केली ।
जेणें केली त्याची निर्मिली । काया कोणें
tarī he utpatti kaisī jālī | kāsayācī koṇem kelī |
jeṇem kelī tyācī nirmilī | kāyā koṇem
Then how did utpatti happen? Of what? By whom? / He who did — whose body created him?
ऐसें पाहातां उदंड लांबलें । परी मुळीं शेरीर जैसें जालें ।
कासयाचें उभारिलें । कोणें कैसें
aisem pāhātām udamḍa lāmbalem | parī muḷīm śerīra jaisem jālem |
kāsayācem ubhārilem | koṇem kaisem
Thus considered, it stretches far; but at root, how did the body become? / Of what was it erected? By whom? How?
ऐसी हे मागील आशंका । राहात गेली ते ऐका ।
कदापी जाजु घेऊं नका । प्रत्ययो आलियानें
aisī he māgīla āśamkā | rāhāta gelī te aikā |
kadāpī jāju gheūm nakā | pratyayo āliyānem
Such a past doubt remained; hear it. / Do not be bewildered on [any] occasion — when pratyaya has come.
प्रत्ययोचि आहे प्रमाण । मूर्खास वाटे अप्रमाण ।
पिंडें प्रचितशब्दें जाण । विश्वासासी
pratyayoci āhe pramāṇa | mūrkhāsa vāṭe apramāṇa |
pimḍem pracitaśabdem jāṇa | viśvāsāsī
Pratyaya is pramāṇa; to the fool it seems apramāṇa. / In piṇḍa, by pratīti-word — for faith.
ब्रह्मीं मूळमाया जाली । तेचि अष्टधा प्रकृती बोलिली ।
भूतीं त्रिगुणीं कालवली । मूळमाया
brahmīm mūḷamāyā jālī | teci aṣṭadhā prakṛtī bolilī |
bhūtīm triguṇīm kālavalī | mūḷamāyā
In Brahma mūla-māyā arose; that is called aṣṭadhā-prakṛti. / In bhūtas, in tri-guṇas, mūla-māyā is churned.
तें मूळमाया वायोस्वरूप । वायोमध्यें जाणीवेचें रूप ।
तेचि इच्च्हा परी आरोप । ब्रह्मीं न घडे
tem mūḷamāyā vāyosvarūpa | vāyomadhyem jāṇīvecem rūpa |
teci icchā parī āropa | brahmīm na ghaḍe
That mūla-māyā is vāyu-svarūpa; in vāyu is the knowing-form. / That very icchā is an imposition — it cannot settle on Brahma.
तथापि ब्रह्मीं कल्पिला । तरी तो शब्द वायां गेला ।
आत्मा निर्गुण संचला । शब्दातीत
tathāpi brahmīm kalpilā | tarī to śabda vāyām gelā |
ātmā nirguṇa samcalā | śabdātīta
Yet if imagined on Brahma, that speech goes in vain. / The Ātman-nirguṇa pervades — beyond speech.
आत्मा निर्गुण वस्तु ब्रह्म । नाममात्र तितुका भ्रम ।
कल्पून लाविला संभ्रम । तरी तो लागणार नाहीं
ātmā nirguṇa vastu brahma | nāmamātra titukā bhrama |
kalpūna lāvilā sambhrama | tarī to lāgaṇāra nāhīm
Ātman is nirguṇa, vastu is Brahma; the name-only is delusion. / Imagined and attached like confusion — it will not stick.
तथापि आग्रहें लाविला । जरी धोंडा मारिला आकाशाला ।
आकाशावरी थुंकिला । तरी तें तुटेना
tathāpi āgrahem lāvilā | jarī dhomḍā mārilā ākāśālā |
ākāśāvarī thumkilā | tarī tem tuṭenā
Even if imposed by force — if a stone is thrown at the sky, / if one spits at the sky — it does not tear.
तैसें ब्रह्म निर्विकार । निर्विकारीं लाविती विकार ।
विकार नासे निर्विकार । जैसें तैसें
taisem brahma nirvikāra | nirvikārīm lāvitī vikāra |
vikāra nāse nirvikāra | jaisem taisem
Likewise Brahma is nirvikāra; in the nirvikāra, vikāras are imposed. / Vikāra perishes; nirvikāra — as-it-is.
आतां ऐका प्रत्ययो । जाणोनि धरावा निश्चयो ।
तरीच पाविजे जयो । अनुभवाचा
ātām aikā pratyayo | jāṇoni dharāvā niścayo |
tarīca pāvije jayo | anubhavācā
Now hear the pratyaya — knowing, hold the certainty. / Only then is the victory of anubhava attained.
मायाब्रह्मीं जो समीर। त्यांत जाणता तो ईश्वर ।
ईश्वर आणि सर्वेश्वर । तयासीच बोलिजे
māyābrahmīm jo samīra | tyāmta jāṇatā to īśvara |
īśvara āṇi sarveśvara | tayāsīca bolije
In māyā-brahma, that is the breath (samīra); the knowing-one in it is Īśvara. / Īśvara and sarveśvara — he alone is called so.
तोचि ईश्वर गुणासी आला । त्याचा त्रिगुणभेद जाला ।
ब्रह्मा विष्णु महेश उपजला । तये ठाईं
toci īśvara guṇāsī ālā | tyācā triguṇabheda jālā |
brahmā viṣṇu maheśa upajalā | taye ṭhāīm
That Īśvara came to guṇas; his tri-guṇa-bhed arose. / Brahmā, Viṣṇu, Maheśa arose — in that place.
सत्व रज आणी तम । हे त्रिगुण उत्तमोत्तम ।
यांच्या स्वरूपाचा अनुक्रम । मागां निरोपिला
satva raja āṇī tama | he triguṇa uttamottama |
yāmcyā svarūpācā anukrama | māgām niropilā
Sattva, rajas, and tamas — these three guṇas, best-of-best. / Of these the sequence-of-form — has been expounded before.
जाणता विष्णु भगवान । जाणता नेणता चतुरानन ।
नेणता महेश पंचानन । अत्यंत भोळा
jāṇatā viṣṇu bhagavāna | jāṇatā neṇatā caturānana |
neṇatā maheśa pamcānana | atyamta bhoḷā
Viṣṇu the knower, Bhagavant; the four-faced — both knower and not-knower; / Maheśa the five-faced — not-knower, extremely naive.
त्रिगुण त्रिगुणीं कालवले । कैसे होती वेगळाले ।
परी विशेष न्यून भासले । ते बोलावे लागती
triguṇa triguṇīm kālavale | kaise hotī vegaḷāle |
parī viśeṣa nyūna bhāsale | te bolāve lāgatī
Tri-guṇas in tri-guṇas churn; how do they become separate? / Yet more-or-less distinction appears; that must be spoken.
वायोमध्यें विष्णु होता । तो वायोस्वरूपचि तत्वता ।
पुढें जाला देहधर्ता । चतुर्भुज
vāyomadhyem viṣṇu hotā | to vāyosvarūpaci tatvatā |
puḍhem jālā dehadhartā | caturbhuja
In vāyu, Viṣṇu was; that is vāyu-svarūpa truly. / Ahead he became body-bearer — four-armed.
तैसाच ब्रह्मा आणी महेश । देह धरिती सावकास ।
गुप्त प्रगट होतां तयास । वेळ नाहीं
taisāca brahmā āṇī maheśa | deha dharitī sāvakāsa |
gupta pragaṭa hotām tayāsa | veḷa nāhīm
Likewise Brahmā and Maheśa — they hold bodies leisurely. / Hidden-to-manifest for them — takes no time.
आतां रोकडी प्रचिती । मनुष्यें गुप्त प्रगटती ।
मां त्या देवांच्याच मूर्ती । सामर्थ्यवंत
ātām rokaḍī pracitī | manuṣyem gupta pragaṭatī |
mām tyā devāmcyāca mūrtī | sāmarthyavamta
Now direct pratīti: humans hidden become manifest. / So the devas' own mūrtis — are powerful.
देव देवता भूतें देवतें । चढतें सामर्थ्य तेथें ।
येणेंचि न्यायें राक्षसांतें । सामर्थ्यकळा
deva devatā bhūtem devatem | caḍhatem sāmarthya tethem |
yeṇemci nyāyem rākṣasāmtem | sāmarthyakaḷā
Deva, devatā, bhūtas, devatas — with ascending power there. / By the same logic, to the rākṣasas — a power-art.
झोटींग वायोस्वरूप असती । सवेंच खुळखुळां चालती ।
खोबरीं खारिका टाकून देती । अकस्मात
jhoṭīmga vāyosvarūpa asatī | savemca khuḷakhuḷām cālatī |
khobarīm khārikā ṭākūna detī | akasmāta
Jhoṭingas are vāyu-svarūpa; they walk shakingly; / coconut, dates they throw — suddenly.
अवघेंचि न्याल अभावें । तरी तें बहुतेकांस ठावें ।
आपुल्याला अनुभवें । विश्वलोक जाणती
avaghemci nyāla abhāvem | tarī tem bahutekāmsa ṭhāvem |
āpulyālā anubhavem | viśvaloka jāṇatī
If all is taken as non-existent — to many it is known. / By one's own anubhava — the world-people know.
मनुष्यें धरती शरीरवेष । नाना परकाया प्रवेश ।
मां तो परमात्मा जगदीश । कैसा न धरी
manuṣyem dharatī śarīraveṣa | nānā parakāyā praveśa |
mām to paramātmā jagadīśa | kaisā na dharī
Humans hold body-appearance; various para-kāyā entries. / Then that paramātmā jagad-īśa — why would he not hold?
म्हणोनि वायोस्वरूपें देह धरिलें । ब्रह्मा विष्णु महेश जालें ।
पुढें तेचि विस्तारलें । पुत्रपौत्रीं
mhaṇoni vāyosvarūpem deha dharilem | brahmā viṣṇu maheśa jālem |
puḍhem teci vistāralem | putrapautrīm
Therefore, in vāyu-form, bodies were held — Brahmā, Viṣṇu, Maheśa became. / Ahead they expanded — through sons and grandsons.
अंतरींच स्त्रिया कल्पिल्या । तों त्या कल्पितांच निर्माण जाल्या ।
परी तयापासून प्रजा निर्मिल्या । नाहींत कदा
amtarīmca striyā kalpilyā | tom tyā kalpitāmca nirmāṇa jālyā |
parī tayāpāsūna prajā nirmilyā | nāhīmta kadā
Within they imagined women; on imagining, they were created. / But from them, progeny were not created — never.
इच्हून पुत्र कल्पिले । ते ते प्रसंगीं निर्माण जाले ।
येणें प्रकारें वर्तले । हरिहरादिक
ichūna putra kalpile | te te prasamgīm nirmāṇa jāle |
yeṇem prakārem vartale | hariharādika
By wish they imagined sons; by occasion they were created. / In this manner — Hari-Hara etc. behaved.
पुढें ब्रह्मयानें सृष्टी कल्पिली । इच्हेसरिसी सृष्टी जाली ।
जीवसृष्टि निर्माण केली । ब्रह्मदेवें
puḍhem brahmayānem sṛṣṭī kalpilī | ichesarisī sṛṣṭī jālī |
jīvasṛṣṭi nirmāṇa kelī | brahmadevem
Then Brahmā imagined sṛṣṭi; as-wished, sṛṣṭi arose. / Jīva-sṛṣṭi was created — by Brahmā.
नाना प्रकारीचे प्राणी कल्पिले । इच्हेसरिसे निर्माण जाले ।
अवघे जोडेचि उदेले । अंडजजारजादिक
nānā prakārīce prāṇī kalpile | ichesarise nirmāṇa jāle |
avaghe joḍeci udele | amḍajajārajādika
Various creatures imagined; as-wished, they arose. / All twinned births — egg-born, viviparous, etc.
येक जळस्वेदापासून जाले । ते प्राणी स्वेदज बोलिले ।
येक वायोकरितां जाले । अकस्मात उद्भिज
yeka jaḷasvedāpāsūna jāle | te prāṇī svedaja bolile |
yeka vāyokaritām jāle | akasmāta udbhija
Some from water-sweat arose; those creatures are called svedaja. / Some arose from vāyu suddenly — udbhija (sprouting).
मनुष्याची गौडविद्या । राक्षसांची वोडंबरी विद्या ।
ब्रह्मयाची सृष्टिविद्या । येणें प्रकरें
manuṣyācī gauḍavidyā | rākṣasāmcī voḍambarī vidyā |
brahmayācī sṛṣṭividyā | yeṇem prakarem
Humans' gauḍa-vidyā; rākṣasas' oḍambarī-vidyā; / Brahmā's sṛṣṭi-vidyā — in this manner.
कांहीयेक मनुष्यांची । त्याहून विशेष राक्षसांची ।
त्याहून विशेष ब्रह्मयाची । सृष्टिविद्या
kāmhīyeka manuṣyāmcī | tyāhūna viśeṣa rākṣasāmcī |
tyāhūna viśeṣa brahmayācī | sṛṣṭividyā
Something is of humans; more special is of rākṣasas; / more special than that is of Brahmā — the sṛṣṭi-vidyā.
जाणते नेणते प्राणी निर्मिले । वेद वदोन मार्ग लाविले ।
ब्रह्मयानें निर्माण केले । येणें प्रकारें
jāṇate neṇate prāṇī nirmile | veda vadona mārga lāvile |
brahmayānem nirmāṇa kele | yeṇem prakārem
Knowing-and-not-knowing creatures created; by speaking Vedas, the path was laid. / Brahmā created — in this manner.
मग शरीपासून शरीरें । सृष्टी वाढली विकारें ।
सकळ शरीरें येणें प्रकारें । निर्माण जाली
maga śarīpāsūna śarīrem | sṛṣṭī vāḍhalī vikārem |
sakaḷa śarīrem yeṇem prakārem | nirmāṇa jālī
Then body from body, sṛṣṭi grew by vikāra. / All bodies, in this manner, were created.
येथें आशंका फिटली । सकळ सृष्टी विस्तारली ।
विचार पाहातं प्रत्यया आली । येथान्वयें
yethem āśamkā phiṭalī | sakaḷa sṛṣṭī vistāralī |
vicāra pāhātam pratyayā ālī | yethānvayem
Here the doubt is cleared; all sṛṣṭi has spread. / On examining, it has come to pratyaya — consistently.
ऐसी सृष्टी निर्माण केली । पुढें विष्णुनें कैसी प्रतिपाळिली ।
हेहि विवंचना पाहिली । पाहिजे श्रोतीं
aisī sṛṣṭī nirmāṇa kelī | puḍhem viṣṇunem kaisī pratipāḷilī |
hehi vivamcanā pāhilī | pāhije śrotīm
Such sṛṣṭi was created; then how did Viṣṇu nourish? / This inquiry too — listeners should see.
सकळ प्राणी निर्माण जाले । ते मूळरूपें जाणोन पाळिले ।
शरीरें दैत्य निर्दाळिले । नाना प्रकारींचे
sakaḷa prāṇī nirmāṇa jāle | te mūḷarūpem jāṇona pāḷile |
śarīrem daitya nirdāḷile | nānā prakārīmce
All creatures were created; they were protected from mūla-rūpa. / Bodies of demons (daityas) were crushed — of various kinds.
नाना अवतार धरणें । दुष्टांचा संहार करणें ।
धर्म स्थापायाकारणें । विष्णुस जन्म
nānā avatāra dharaṇem | duṣṭāmcā samhāra karaṇem |
dharma sthāpāyākāraṇem | viṣṇusa janma
Various avatāras were taken; destroying the wicked; / for establishing dharma — Viṣṇu is born.
म्हणोन धर्मस्थापनेचे नर । तेंहि विष्णुचे अवतार ।
अभक्त दुर्जन रजनीचर । सहजचि जाले
mhaṇona dharmasthāpanece nara | temhi viṣṇuce avatāra |
abhakta durjana rajanīcara | sahajaci jāle
Therefore people who establish dharma — they too are Viṣṇu's avatāras. / Abhaktas, wicked, night-walkers (rākṣasas) — arose naturally.
आतां प्राणी जे जन्मले । ते नेणोन संव्हारिले ।
मूळरूपें संव्हारिलें । येणें प्रकारें
ātām prāṇī je janmale | te neṇona samvhārile |
mūḷarūpem samvhārilem | yeṇem prakārem
Now the creatures who were born — they were destroyed (without their knowing). / They are destroyed in mūla-form — in this manner.
शरीरें रुद्र खवळेल । तैं जीवसृष्टि संव्हारेल ।
अवघें ब्रह्मांडचि जळेल । संव्हारकाळीं
śarīrem rudra khavaḷela | taim jīvasṛṣṭi samvhārela |
avaghem brahmāmḍaci jaḷela | samvhārakāḷīm
When Rudra rages in body — then the jīva-sṛṣṭi will be destroyed. / The whole brahmāṇḍa itself will burn — at samhāra-time.
एवं उत्पत्ति स्थिती संव्हार । याचा ऐसा आहे विचार ।
श्रोतीं होऊन तत्पर । अवधान द्यावें
evam utpatti sthitī samvhāra | yācā aisā āhe vicāra |
śrotīm hoūna tatpara | avadhāna dyāvem
Thus utpatti, sthiti, samhāra — this is the consideration. / Listeners, being eager, should attend.
कल्पांतीं संव्हार घडेल । तोचि पुढें सांगिजेल ।
पंचप्रळय वोळखेल । तोचि ज्ञानी
kalpāmtīm samvhāra ghaḍela | toci puḍhem sāmgijela |
pamcapraḷaya voḷakhela | toci jñānī
At kalpānta, samhāra will occur — that ahead will be told. / He who recognizes the pañca-pralaya — he alone is jñānī.