संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 11
Dashak 11 · Samāsa 4
30 ovis
ब्रह्म म्हणिजे निराकार । गगनासारिखा विचार ।
विकार नाहीं निर्विकार । तेंचि ब्रह्म
brahma mhaṇije nirākāra | gaganāsārikhā vicāra |
vikāra nāhīm nirvikāra | temci brahma
Brahma means nirākāra — the consideration like the sky. / No vikāra, nirvikāra — that itself is Brahma.
ब्रह्म म्हणिजे निश्चळ । अंतरात्मा तो चंचळ ।
द्रष्टा साक्शी केवळ । बोलिजे तया
brahma mhaṇije niścaḷa | amtarātmā to camcaḷa |
draṣṭā sākśī kevaḷa | bolije tayā
Brahma means niścala; Antarātmā is cañcala. / Dṛṣṭā, sākṣī — merely — is called of him.
तो अंतरात्मा म्हणिजे देव । त्याचा चंचळ स्वभाव ।
पाळिताहे सकळ जीव । अंतरी वसोनी
to amtarātmā mhaṇije deva | tyācā camcaḷa svabhāva |
pāḷitāhe sakaḷa jīva | amtarī vasonī
That Antarātmā means Deva; his svabhāva is moving. / He nourishes all jīvas — dwelling within.
त्यावेगळे जड पदार्थ । तेणेंवीण देह वेर्थ ।
तेणेंचि कळे परमार्थ । सकळ कांही
tyāvegaḷe jaḍa padārtha | teṇemvīṇa deha vertha |
teṇemci kaḷe paramārtha | sakaḷa kāmhī
Apart from him, inert objects — without him, body is vain. / Only by him is paramārtha known — everything.
कर्ममार्ग उपासना मार्ग । ज्ञानमार्ग सिद्धांतमार्ग ।
प्रवृत्तिमार्ग निवृत्तिमार्ग । देवची चालवी
karmamārga upāsanā mārga | jñānamārga siddhāmtamārga |
pravṛttimārga nivṛttimārga | devacī cālavī
Karma-mārga, upāsanā-mārga, jñāna-mārga, siddhānta-mārga, / pravṛtti-mārga, nivṛtti-mārga — Deva operates all.
चंचळेविण निश्चळ कळेना । चंचळ तरी स्थिरावेना ।
ऐसें हे विचार नाना । बरे पाहा
camcaḷeviṇa niścaḷa kaḷenā | camcaḷa tarī sthirāvenā |
aisem he vicāra nānā | bare pāhā
Without cañcala, niścala is not known; cañcala itself does not stabilize. / Such various considerations — see well.
चंचळनिश्चळाची संधी । तेथें भांबावते बुद्धि ।
कर्ममार्गाचे जे विधी । ते मग ऐलिकडे
camcaḷaniścaḷācī samdhī | tethem bhāmbāvate buddhi |
karmamārgāce je vidhī | te maga ailikaḍe
At the junction of moving-and-unmoving, buddhi becomes confused. / The rules of the karma-path — then are on this side.
देव या सकळांचे मूळ । देवास मूळ ना डाळ ।
परब्रह्म तें निश्चळ । निर्विकारी
deva yā sakaḷāmce mūḷa | devāsa mūḷa nā ḍāḷa |
parabrahma tem niścaḷa | nirvikārī
Deva is the root of all this; Deva has neither mūla (root) nor ḍāla (branch). / Para-brahma is niścala, nirvikārī.
निर्विकारी आणि विकारी। येक म्हणेल तो भिकारी ।
विचाराची होते वारी । देखतदेखतां
nirvikārī āṇi vikārī | yeka mhaṇela to bhikārī |
vicārācī hote vārī | dekhatadekhatām
Nirvikārī and vikārī — one who says this is a beggar. / The distribution of consideration happens — in plain sight.
सकळ परमार्थास मूळ । पंचीकर्ण माहावाक्य केवळ ।
तेंची करावें प्रांजळ । पुनःपुन्हां
sakaḷa paramārthāsa mūḷa | pamcīkarṇa māhāvākya kevaḷa |
temcī karāvem prāmjaḷa | punaḥpunhām
The root of all paramārtha — pañcīkaraṇa and Mahāvākya alone; / that itself should be made clear — again and again.
पहिला देह स्थूळकाया । आठवा देह मूळमाया ।
अष्ट देह निर्शलियां । विकार कैंचा
pahilā deha sthūḷakāyā | āṭhavā deha mūḷamāyā |
aṣṭa deha nirśaliyām | vikāra kaimcā
The first body is sthūla-kāya; the eighth body is mūla-māyā. / On negating the eight bodies — whence vikāra?
याकारणें विकारी । साचाऐसी बाजीगरी ।
येक समजे येक खरी । मानिताहे
yākāraṇem vikārī | sācāaisī bājīgarī |
yeka samaje yeka kharī | mānitāhe
For this reason, vikārī — like genuine juggling — / one understands, one takes it as real — [they] accept.
उत्पत्ति स्थिती संव्हार । यावेगळा निर्विकार ।
कळायासाठीं सारासार । विचार केला
utpatti sthitī samvhāra | yāvegaḷā nirvikāra |
kaḷāyāsāṭhīm sārāsāra | vicāra kelā
Utpatti, sthiti, samhāra — apart from these, nirvikāra. / For knowing, sāra-asāra-vicāra — has been done.
सार असार दोनी येक । तेथें कैंचा उरला विवेक ।
परिक्शा नेणती तंक । पापी करंटे
sāra asāra donī yeka | tethem kaimcā uralā viveka |
parikśā neṇatī tamka | pāpī karamṭe
If sāra and asāra are one, there what vivek remains? / Those who do not know examination are called fakirs — pāpī, failures.
जो येकचि विस्तारला । तो अंतरात्मा बोलिला ।
नाना विकारीं विकारला । निर्विकारी नव्हे
jo yekaci vistāralā | to amtarātmā bolilā |
nānā vikārīm vikāralā | nirvikārī navhe
He who expanded as one — is called Antarātmā. / Transformed in various vikāras — he is not nirvikārī.
ऐसें प्रगटचि आहे । आपुल्या प्रत्ययें पाहे ।
काय राहे काय न राहे । हें कळेना
aisem pragaṭaci āhe | āpulyā pratyayem pāhe |
kāya rāhe kāya na rāhe | hem kaḷenā
Such is manifest; see by your own pratyaya. / What remains, what does not — this is not known.
जें अखंड होत जातें । जें सर्वदा संव्हारतें ।
रोकडें प्रचितीस येतें । जनामधें
jem akhamḍa hota jātem | jem sarvadā samvhāratem |
rokaḍem pracitīsa yetem | janāmadhem
What continuously becomes-and-goes; what always is destroyed; / cash-in-hand pratīti comes — among people.
येक रडे येक चर्फडी । येकांची धरी नरडी ।
येकमेकां झोंबती बराडी । दुकळ्ळले जैसे
yeka raḍe yeka carphaḍī | yekāmcī dharī naraḍī |
yekamekām jhombatī barāḍī | dukaḷḷale jaise
One cries, one frets; one clutches the throat; / [they] cling to each other — like the famine-stricken.
नाहीं न्यावे नाहिं नीति । ऐसे हे लोक वर्तती ।
आणि अवघेंच सार म्हणती । विवेकहीन
nāhīm nyāve nāhim nīti | aise he loka vartatī |
āṇi avaghemca sāra mhaṇatī | vivekahīna
No justice, no ethics — such is how people conduct. / And all say 'it is sāra' — the vivek-less.
धोंडे सांडून सोनें घ्यावें । माती सांडून अन्न खावें ।
आणि आवघेंचि सार म्हणावें । बाष्कळपणें
dhomḍe sāmḍūna sonem ghyāvem | mātī sāmḍūna anna khāvem |
āṇi āvaghemci sāra mhaṇāvem | bāṣkaḷapaṇem
Leave stones, take gold; leave dirt, eat food; / yet call all sāra — with nonsense.
म्हणौनि हा विचार करावा । सत्यमार्ग तोचि धरावा ।
लाभ जाणोन घ्यावा । विवेकाचा
mhaṇauni hā vicāra karāvā | satyamārga toci dharāvā |
lābha jāṇona ghyāvā | vivekācā
Therefore this consideration — the truth-path itself should be held. / Gain should be taken knowingly — of vivek.
सारगार येकचि सरी । तेथें परीक्शेस कैंची उरी ।
याकारणें चतुरीं । परीक्शा करावी
sāragāra yekaci sarī | tethem parīkśesa kaimcī urī |
yākāraṇem caturīm | parīkśā karāvī
If sāra and gāra (rubbish) are one rule, there whence remains examination? / For this reason, by the clever, examination should be done.
जेथें परीक्शेचा अभाव । तेथें दे घाव घे घाव ।
सगट सारिखा स्वभाव । लौंदपणाचा
jethem parīkśecā abhāva | tethem de ghāva ghe ghāva |
sagaṭa sārikhā svabhāva | laumdapaṇācā
Where examination is absent, there is 'give blow, take blow'; / all-alike disposition — of the dull-brute.
घेव ये तेंचि घ्यावें । घेव न ये तें सोंडावें ।
उंच नीच वोळखावें । त्या नाव ज्ञान
gheva ye temci ghyāvem | gheva na ye tem somḍāvem |
umca nīca voḷakhāvem | tyā nāva jñāna
What is to be received — receive; what is not — let go. / High and low — should be recognized; that is called jñāna.
संसारसांतेस आले । येक लाभें अमर जाले ।
येक ते करंटे ठकले । मुदल गेलें
samsārasāmtesa āle | yeka lābhem amara jāle |
yeka te karamṭe ṭhakale | mudala gelem
Having come to the market of samsāra — some became immortal by gain; / some wretched were cheated — capital is gone.
जाणत्यानें ऐसें न करावें । सार तेंचि शोधून घ्यावें ।
असार तें जाणोन त्यागावें । वमक जैसें
jāṇatyānem aisem na karāvem | sāra temci śodhūna ghyāvem |
asāra tem jāṇona tyāgāvem | vamaka jaisem
The knowing-one should not do thus; the sāra alone should be sought. / The asāra known should be abandoned — like vomit.
तें वमक करी प्राशन । तरी तें स्वानाचें लक्शण ।
तेथें सुचिस्मंत ब्राह्मण । काय करी
tem vamaka karī prāśana | tarī tem svānācem lakśaṇa |
tethem sucismamta brāhmaṇa | kāya karī
He who drinks vomit — that is the mark of a dog. / There a pure Brahmin — what does he do?
जेहि।म् जैसें संचित केलें । तयास तैसेंचि घडलें ।
जें अभ्यासीं पडोन जडलें । तें तों सुटेना
jehi |m jaisem samcita kelem | tayāsa taisemci ghaḍalem |
jem abhyāsīm paḍona jaḍalem | tem tom suṭenā
Whoever has such samcita (accumulated karma), to him such is done. / What attached by practice — does not release.
येक दिव्यान्नें भक्शिती । येक विष्ठा सावडिती ।
आपुल्या वडिलांचा घेती । साभिमान
yeka divyānnem bhakśitī | yeka viṣṭhā sāvaḍitī |
āpulyā vaḍilāmcā ghetī | sābhimāna
Some consume divine food; some smell excreta; / they take the pride — of their elders.
असो विवेकेविण । बोलणें तितुका सीण ।
कोणीयेकें श्रवण मनन । केलेंचि करावें
aso vivekeviṇa | bolaṇem titukā sīṇa |
koṇīyekem śravaṇa manana | kelemci karāvem
So let it be — without vivek, all speech is exhaustion. / Someone should — śravaṇa-manana — do what has been done.