संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 12 · Samāsa 6

31 ovis

ब्रह्म निर्मळ निश्चळ । शाश्वत सार अमळ विमळ । अवकाश घन पोकळ । गगनाऐसें
brahma nirmaḷa niścaḷa | śāśvata sāra amaḷa vimaḷa | avakāśa ghana pokaḷa | gaganāaisem
Brahma is nirmala, niścala; eternal, essence, pure, spotless. / Dense avakāśa, spacious — like the sky.
तयास करणें ना धरणें । तयास जन्म ना मरणें । तेथें जाणणें ना नेणणें । सुन्यातीत
tayāsa karaṇem nā dharaṇem | tayāsa janma nā maraṇem | tethem jāṇaṇem nā neṇaṇem | sunyātīta
It has no doing, no holding; no birth, no death; / no knowing, no not-knowing — śūnyātīta.
तें रचेना ना खचेना । तें होयेना ना जायेना । मायातीत निरंजना पारचि नाहीं
tem racenā nā khacenā | tem hoyenā nā jāyenā | māyātīta niramjanā pāraci nāhīm
It is not built, not demolished; it does not come, does not go; / beyond māyā, nirañjana — no far-shore.
पुढें संकल्प उठिला । षडगुणेश्वर बोलिजे त्याला । अर्धरारीनटेश्वराला । बोलिजेतें
puḍhem samkalpa uṭhilā | ṣaḍaguṇeśvara bolije tyālā | ardharārīnaṭeśvarālā | bolijetem
Ahead, samkalpa arose; he is called ṣaḍ-guṇeśvara. / Ardhanārī-Naṭeśvara — is spoken.
सर्वेश्वर सर्वज्ञ । साक्षी द्रष्टा ज्ञानघन । परेश परमात्मा जगजीवन । मूळपुरुष
sarveśvara sarvajña | sākṣī draṣṭā jñānaghana | pareśa paramātmā jagajīvana | mūḷapuruṣa
Sarveśvara, sarvajña, sākṣī, dṛṣṭā, jñāna-ghana, / Pareśa, paramātmā, jagajjīvana, Mūla-puruṣa.
ते मूळमाया बहुगुणी । अधोमुखें गुणक्षोभिणी । गुणत्रये तिजपासूनि । निर्माण जाले
te mūḷamāyā bahuguṇī | adhomukhem guṇakṣobhiṇī | guṇatraye tijapāsūni | nirmāṇa jāle
That mūla-māyā, of many guṇas; facing-down is guṇa-kṣobhiṇī. / The three guṇas were created — from her.
पुढें विष्णु जाला निर्माण । जाणतीकळा सत्वगुण । जो करिताहे पाळण । त्रैलोक्याचें
puḍhem viṣṇu jālā nirmāṇa | jāṇatīkaḷā satvaguṇa | jo karitāhe pāḷaṇa | trailokyācem
Ahead Viṣṇu was created — knowing-art, sattva-guṇa — / who does nourishment — of the three worlds.
पुढें जाणीवनेणीवमिश्रित । ब्रह्मा जाणावा नेमस्त । त्याच्या गुणें उत्पत्ति होत । भुवनत्रैं
puḍhem jāṇīvaneṇīvamiśrita | brahmā jāṇāvā nemasta | tyācyā guṇem utpatti hota | bhuvanatraim
Ahead, knowing-and-not-knowing mixed — Brahmā, rigorously know. / By his guṇa, utpatti arises — in the three bhuvanas.
पुढें रुद्र तमोगुण । सकळ संव्हाराचें कारण । सकळ कांहीं कर्तेपण । तेथेंचि आलें
puḍhem rudra tamoguṇa | sakaḷa samvhārācem kāraṇa | sakaḷa kāmhīm kartepaṇa | tethemci ālem
Ahead Rudra, tamo-guṇa — cause of all samhāra. / All doer-hood — has come there.
तेथून पुढें पंचभूतें । पावलीं पष्ट दशेतें । अष्टधा प्रकृतीचें स्वरूप तें । मुळींच आहे
tethūna puḍhem pamcabhūtem | pāvalīm paṣṭa daśetem | aṣṭadhā prakṛtīcem svarūpa tem | muḷīmca āhe
From there, ahead, the pañca-bhūtas reached — the pure-state. / The svarūpa of aṣṭadhā-prakṛti — is at root.
निश्चळीं जालें चळण । तेंचि वायोचें लक्षण । पंचभूतें आणि त्रिगुण । सूक्ष्म अष्टधा
niścaḷīm jālem caḷaṇa | temci vāyocem lakṣaṇa | pamcabhūtem āṇi triguṇa | sūkṣma aṣṭadhā
In the niścala, motion arose — that alone is the mark of vāyu. / Pañca-bhūtas and tri-guṇas — subtle aṣṭadhā.
आकाश म्हणिजे अंतरात्मा । प्रत्ययें पाहवा महिमा । त्या आकाशापासून जन्मा । वायो आला
ākāśa mhaṇije amtarātmā | pratyayem pāhavā mahimā | tyā ākāśāpāsūna janmā | vāyo ālā
Ākāśa means Antarātmā; by pratyaya, the greatness — should be seen. / From that ākāśa, birth — came to vāyu.
तया वायोच्या दोनी झुळुका । उष्ण सीतळ ऐका । सीतळापासून तारा मयंका । जन्म जाला
tayā vāyocyā donī jhuḷukā | uṣṇa sītaḷa aikā | sītaḷāpāsūna tārā mayamkā | janma jālā
From that vāyu two breezes — hot and cool — hear; / from cool, stars and moon — had birth.
उष्णापासून रवि वन्ही । विद्युल्यता आदिकरूनि । सीतळ उष्ण मिळोनि । तेज जाणावें
uṣṇāpāsūna ravi vanhī | vidyulyatā ādikarūni | sītaḷa uṣṇa miḷoni | teja jāṇāvem
From hot, sun, fire, lightning, etc.; / cool and hot mixed — know as tejas.
तया तेजापासून जालें आप । आप आळोन पृथ्वीचें रूप । पुढें औषधी अमूप । निर्माण जाल्यां
tayā tejāpāsūna jālem āpa | āpa āḷona pṛthvīcem rūpa | puḍhem auṣadhī amūpa | nirmāṇa jālyām
From that tejas arose water; water congealing, earth's form; / then abundant herbs — were created.
औषधीपासून नाना रस । नाना बीज अन्नरस । चौर्यासि लक्ष योनीच वास । भूमंडळीं
auṣadhīpāsūna nānā rasa | nānā bīja annarasa | cauryāsi lakṣa yonīca vāsa | bhūmamḍaḷīm
From herbs, various juices; various seeds, food-juices; / 84-lakh yonis dwell — on earth.
ऐसी जाली सृष्टीरचना । विचार आणिला पाहिजे मना । प्रत्ययेंविण अनुमाना । पात्र होईजे
aisī jālī sṛṣṭīracanā | vicāra āṇilā pāhije manā | pratyayemviṇa anumānā | pātra hoīje
Such was the sṛṣṭi-rachanā; consideration should be brought to mind. / Without pratyaya, to inference — becomes deserving.
ऐसा जाला आकार । येणेंचि न्यायें संव्हार । सारासारविचार । यास बोलिजे
aisā jālā ākāra | yeṇemci nyāyem samvhāra | sārāsāravicāra | yāsa bolije
Such was the form; by the same logic, samhāra. / This is called sāra-asāra-vicāra.
जें जें जेथून निर्माण जालें । तें तें तेथेंचि निमालें । येणेंचि न्यायें संव्हारलें । माहाप्रळईं
jem jem jethūna nirmāṇa jālem | tem tem tethemci nimālem | yeṇemci nyāyem samvhāralem | māhāpraḷaīm
Whatever arose from wherever, perished there. / By the same logic, it was destroyed — at mahā-pralaya.
आद्य मध्य अवसान । जें शाश्वत निरंजन । तेथें लावावें अनुसंधान । जाणते पुरुषीं
ādya madhya avasāna | jem śāśvata niramjana | tethem lāvāvem anusamdhāna | jāṇate puruṣīm
Beginning, middle, end — the eternal nirañjana — / there attention-linkage should be made — by the knowing puruṣas.
होत जाते नाना रचना । परी ते कांहींच तगेना । सारासार विचारणा । याकारणें
hota jāte nānā racanā | parī te kāmhīmca tagenā | sārāsāra vicāraṇā | yākāraṇem
Various rachanā happens-and-goes; but none survives. / Sāra-asāra-vicāraṇā — for this reason.
द्रष्टा साक्षी अंतरात्मा । सर्वत्र बोलती महिमा । परी हे सर्वसाक्षिणी अवस्ता मां । प्रत्ययें पाहवी
draṣṭā sākṣī amtarātmā | sarvatra bolatī mahimā | parī he sarvasākṣiṇī avastā mām | pratyayem pāhavī
Dṛṣṭā, sākṣī, Antarātmā — everywhere the greatness is spoken. / But this sarva-sākṣiṇī-state — should be seen by pratyaya.
मुळापासून सेवटवरी । अवघी मायेची भरोवरी । नाना विद्या कळाकुंसरी । तयेमधें
muḷāpāsūna sevaṭavarī | avaghī māyecī bharovarī | nānā vidyā kaḷākumsarī | tayemadhem
From root to end, all is the bazaar of māyā; / various vidyās, art-skill — within her.
जो उपाधीचा सेवट पावेल । त्यास भ्रम ऐसें वाटेल । जो उपाधीमध्यें आडकेल । त्यास काढिता कवण
jo upādhīcā sevaṭa pāvela | tyāsa bhrama aisem vāṭela | jo upādhīmadhyem āḍakela | tyāsa kāḍhitā kavaṇa
He who reaches the end of upādhi — will feel 'it is a bhrama.' / He who is stuck in upādhi — who draws him out?
विवेक प्रत्ययाचीं कामें । कैसीं घडतील अनुमानभ्रमें । सारासारविचाराचेन संभ्रमें । पाविजे ब्रह्म
viveka pratyayācīm kāmem | kaisīm ghaḍatīla anumānabhramem | sārāsāravicārācena sambhramem | pāvije brahma
The tasks of vivek-pratyaya — how will they happen by inference-bhrama? / By sāra-asāra-vicāra-confusion — Brahma is attained.
ब्रह्मांडींचे माहाकारण । ते मुळमाया जाण । अपूर्णास म्हणती ब्रह्म पूर्ण । विवेकहीन
brahmāmḍīmce māhākāraṇa | te muḷamāyā jāṇa | apūrṇāsa mhaṇatī brahma pūrṇa | vivekahīna
In brahmāṇḍa, the mahā-kāraṇa — know as mūla-māyā. / Calling the incomplete 'pūrṇa Brahma' — is vivek-less.
सृष्टीमधें बहुजन । येक भोगिती नृपासन । येक विष्ठा टाकिती जाण । प्रत्येक्ष आतां
sṛṣṭīmadhem bahujana | yeka bhogitī nṛpāsana | yeka viṣṭhā ṭākitī jāṇa | pratyekṣa ātām
In the sṛṣṭi among many people — one enjoys nṛpa-āsana (royal seat); / one scatters excreta — directly, now.
ऐसे उदंड लोक असती । आपणास थोर म्हणती । परी ते विवेकी जाणती । सकळ कांहीं
aise udamḍa loka asatī | āpaṇāsa thora mhaṇatī | parī te vivekī jāṇatī | sakaḷa kāmhīm
Such many people exist; they call themselves 'great.' / But the vivekīs know — everything.
ऐसा आहे समाचार । कारण पाहिजे विचार । बहुतांच्या बोलें हा संसर । नासूं नये
aisā āhe samācāra | kāraṇa pāhije vicāra | bahutāmcyā bolem hā samsara | nāsūm naye
Such is the news; the consideration must be had. / By the words of many, this samsāra — should not be spoiled.
पुस्तकज्ञानें निश्चये धरणें । तरी गुरु कासया करणें । याकारणें विवरणें । आपुल्या प्रत्ययें
pustakajñānem niścaye dharaṇem | tarī guru kāsayā karaṇem | yākāraṇem vivaraṇem | āpulyā pratyayem
Certainty should be held by book-jñāna — then why make a guru? / For this reason, examine — by one's own pratyaya.
जो बहुतांच्या बोलें लागला । तो नेमस्त जाणावा बुडाला । येक साहेब नस्तां कोणाला । मुश्यारा मगावा
jo bahutāmcyā bolem lāgalā | to nemasta jāṇāvā buḍālā | yeka sāheba nastām koṇālā | muśyārā magāvā
He who goes by many's words — should be known rigorously as drowned. / Without one saheba, from whom — should wages be asked?