संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 13
Dashak 13 · Samāsa 7
30 ovis
निर्मळ आभास निराभास । तयास दृष्टांत आकाश ।
आकाश म्हणिजे अवकाश । पसरला पैस
nirmaḷa ābhāsa nirābhāsa | tayāsa dṛṣṭāmta ākāśa |
ākāśa mhaṇije avakāśa | pasaralā paisa
Nirmala, ābhāsa, nirābhāsa — its analogy is ākāśa. / Ākāśa means avakāśa — spread, expanse.
आधीं पैस मग पदार्थ । प्रत्यये पाहातां यथार्थ ।
प्रत्ययेंविण पाहातां वेर्थ । सकळ कांहीं
ādhīm paisa maga padārtha | pratyaye pāhātām yathārtha |
pratyayemviṇa pāhātām vertha | sakaḷa kāmhīm
First the expanse, then objects; by pratyaya, the proper. / Without pratyaya, all is vain.
ब्रह्म म्हणिजे तें निश्चळ । आत्मा म्हणिजे तो चंचळ ।
तयास दृष्टांत केवळ । वायो जाणावा
brahma mhaṇije tem niścaḷa | ātmā mhaṇije to camcaḷa |
tayāsa dṛṣṭāmta kevaḷa | vāyo jāṇāvā
Brahma means niścala; Ātman means cañcala. / Its analogy is simply — vāyu — know.
घटाकाश दृष्टांत ब्रह्माचा । घटबिंब दृष्टांत आत्म्याचा ।
विवरतां अर्थ दोहींचा । भिन्न आहे
ghaṭākāśa dṛṣṭāmta brahmācā | ghaṭabimba dṛṣṭāmta ātmyācā |
vivaratām artha dohīmcā | bhinna āhe
Ghaṭākāśa is the analogy of Brahma; ghaṭa-bimba the analogy of Ātman. / On examining, the meanings of both — are distinct.
भूत म्हणिजे जितुकें जालें । जालें तितुके निमालें ।
चंचळ आलें आणी गेलें । ऐसें जाणावें
bhūta mhaṇije jitukem jālem | jālem tituke nimālem |
camcaḷa ālem āṇī gelem | aisem jāṇāvem
Bhūta means whatever has come-to-be; what came-to-be has perished. / Cañcala came and went — so know.
अविद्या जड आत्मा चंचळ । जड कर्पूर आत्मा अनळ ।
दोनी जळोन तत्काळ । विझोन जाती
avidyā jaḍa ātmā camcaḷa | jaḍa karpūra ātmā anaḷa |
donī jaḷona tatkāḷa | vijhona jātī
Avidyā is inert; Ātman is cañcala. Inert is camphor; Ātman is fire. / Both burn at once — extinguish.
ब्रह्म आकाश निश्चळ जाती । आत्मा वायो चंचळ जाती ।
परीक्षवंत परीक्षिती । खरें किं खोटें
brahma ākāśa niścaḷa jātī | ātmā vāyo camcaḷa jātī |
parīkṣavamta parīkṣitī | kharem kim khoṭem
Brahma-ākāśa — niścala; Ātman-vāyu — cañcala. / Examiners examine — true or false.
जड अनेक आत्मा येक । ऐसा आतानात्माविवेक ।
जगा वर्तविता जगन्नायेक । तयास म्हणावें
jaḍa aneka ātmā yeka | aisā ātānātmāviveka |
jagā vartavitā jagannāyeka | tayāsa mhaṇāvem
Inert is many, Ātman is one — such is ātma-anātma-vivek. / The one who moves the world — is called jagan-nāyaka.
जड अनात्मा चेतवी आत्मा । सर्वीं वर्ते सर्वात्मा ।
अवघा मिळोन चंचळात्मा । निश्चळ नव्हे
jaḍa anātmā cetavī ātmā | sarvīm varte sarvātmā |
avaghā miḷona camcaḷātmā | niścaḷa navhe
The inert anātman Ātman enlivens; Sarvātmā operates in all. / Joined all — cañcalātmā — is not niścala.
निश्चळ तें परब्रह्म । जेथें नाहीं दृश्यभ्रम ।
विमळ ब्रह्म तें निभ्रम । जैसें तैसें
niścaḷa tem parabrahma | jethem nāhīm dṛśyabhrama |
vimaḷa brahma tem nibhrama | jaisem taisem
Niścala is para-brahma — where no dṛśya-bhrama. / Vimala Brahma is free-of-delusion — as-it-is.
आधी आत्मानात्माविवेक थोर । मग सारासारविचार ।
सारासारविचारें संव्हार । प्रकृतीचा
ādhī ātmānātmāviveka thora | maga sārāsāravicāra |
sārāsāravicārem samvhāra | prakṛtīcā
First, great ātma-anātma-vivek; then sāra-asāra-vicāra. / By sāra-asāra-vicāra, the destruction — of prakṛti.
विचारें प्रकृती संव्हारे । दृश्य अस्तांच वोसरे ।
अंतरात्मा निर्गुणीं संचरे । अध्यात्मश्रवणें
vicārem prakṛtī samvhāre | dṛśya astāmca vosare |
amtarātmā nirguṇīm samcare | adhyātmaśravaṇem
By vicāra, prakṛti destroys; dṛśya while existing recedes. / Antarātmā enters nirguṇa — by adhyātma-śravaṇa.
चढता अर्थ लागला । तरी अंतरात्मा चढतचि गेला ।
उतरल्या अर्थें उतरला । भूमंडळीं
caḍhatā artha lāgalā | tarī amtarātmā caḍhataci gelā |
utaralyā arthem utaralā | bhūmamḍaḷīm
If ascending meaning attaches, then Antarātmā ascends. / By descending meaning, it descends — on the earth-globe.
अर्थासारिखा आत्मा होतो । जिकडे नेला तिकडे जातो ।
अनुमानें संदेहीं पडतो । कांहींयेक
arthāsārikhā ātmā hoto | jikaḍe nelā tikaḍe jāto |
anumānem samdehīm paḍato | kāmhīmyeka
As the meaning, so the Ātman becomes; wherever taken, thither goes. / By inference, falls in doubt — something.
निसंदेह अर्थ चालिला। तरी आत्मा निसंदेहचि जाला ।
अनुमान-अर्थें जाला । अनुमानरूपी
nisamdeha artha cālilā | tarī ātmā nisamdehaci jālā |
anumāna-arthem jālā | anumānarūpī
If the doubtless meaning proceeds — then the Ātman becomes doubtless. / By inference-meaning, it becomes — inference-form.
नवरसिक अर्थ चाले । श्रोते तद्रूपचि जाले ।
चाटपणें होऊन गेले । चाटचि अवघे
navarasika artha cāle | śrote tadrūpaci jāle |
cāṭapaṇem hoūna gele | cāṭaci avaghe
If nine-flavor meaning proceeds — listeners become tad-rūpa. / By flatterers' way, became — flatterers, all.
जैसा जैसा घडे संग । तैसे गुह्यराचे रंग ।
याकारणें उत्तम मार्ग । पाहोन धरावा
jaisā jaisā ghaḍe samga | taise guhyarāce ramga |
yākāraṇem uttama mārga | pāhona dharāvā
As the association occurs, so the colours of the mystery. / For this reason, the excellent path — should be found and held.
उत्तम अन्नें बोलत गेले । तरी मन अन्नाकारचि जालें ।
लावण्य वनितेचें वर्णिलें । तरी मन तेथेंचि बैसे
uttama annem bolata gele | tarī mana annākāraci jālem |
lāvaṇya vanitecem varṇilem | tarī mana tethemci baise
If you speak of excellent foods, mind becomes food-shaped. / If you describe a beautiful woman — mind sits there.
पदार्थवर्णन अवघें । किती म्हणोन सांगावें ।
परंतु अंतरीं समजावें । होये किं नव्हे
padārthavarṇana avaghem | kitī mhaṇona sāmgāvem |
paramtu amtarīm samajāvem | hoye kim navhe
All object-description — how much to tell? / But within — should be understood — whether it happens or not.
जें जें देखिलें आणी ऐकिलें । तें अंतरीं दृढ बैसलें ।
हित अन्हित परीक्षिलें । परीक्षवंतीं
jem jem dekhilem āṇī aikilem | tem amtarīm dṛḍha baisalem |
hita anhita parīkṣilem | parīkṣavamtīm
What was seen and heard — is fixed firmly within. / Hita-ahita examined — by the examiners.
याकारणें सर्व सांडावें । येक देवास धुंडावें ।
तरीचवर्म पडे ठावें । कांहींयेक
yākāraṇem sarva sāmḍāvem | yeka devāsa dhumḍāvem |
tarīcavarma paḍe ṭhāvem | kāmhīmyeka
For this reason, abandon all; search for the One Deva. / Only then does the secret fall into place — something.
नाना सुखें देवें केलीं । लोकें तयास चुकलीं ।
ऐसीं चुकतां च गेलीं । जन्मवरी
nānā sukhem devem kelīm | lokem tayāsa cukalīm |
aisīm cukatām ca gelīm | janmavarī
Various sukhas Deva made; people missed them. / Such missing went on — up to birth.
सर्व सांडून शोधा मजला । ऐसें देवचि बोलिला ।
लोकीं शब्द अमान्य केला । भगवंताचा
sarva sāmḍūna śodhā majalā | aisem devaci bolilā |
lokīm śabda amānya kelā | bhagavamtācā
'Abandoning all, search for me' — so Deva himself said. / Among people, Bhagavant's word — was held as unacceptable.
म्हणोन नाना दुःखें भोगिती । सर्वकाळ कष्टी होती ।
मनीं सुखचि इछिती । परी तें कैंचें
mhaṇona nānā duḥkhem bhogitī | sarvakāḷa kaṣṭī hotī |
manīm sukhaci ichitī | parī tem kaimcem
Therefore various sorrows are borne; always they suffer. / In mind they desire sukha — but whence?
उदंड सुख जया लागलें । वेडें तयास चुकलें ।
सुख सुख म्हणताच मेलें । दुःख भोगितां
udamḍa sukha jayā lāgalem | veḍem tayāsa cukalem |
sukha sukha mhaṇatāca melem | duḥkha bhogitām
Much sukha was attached; the fool missed it. / Saying 'sukha, sukha' — [he] died — while bearing duḥkha.
शाहाण्यानें ऐसें न करावें । सुख होये तेंचि करावें ।
देवासी धुंडित जावें । ब्रह्मांडापरतें
śāhāṇyānem aisem na karāvem | sukha hoye temci karāvem |
devāsī dhumḍita jāvem | brahmāmḍāparatem
The wise should not do so; do what brings sukha. / Go searching for Deva — beyond the brahmāṇḍa.
मुख्य देवचि ठाईं पडिला । मग काये उणें तयाला ।
लोक वेडे विवेकाला । सांडून जाती
mukhya devaci ṭhāīm paḍilā | maga kāye uṇem tayālā |
loka veḍe vivekālā | sāmḍūna jātī
When the chief Deva falls into place — what then lacks for him? / Foolish people, from vivek — turn and go.
विवेकाचें फळ तें सुख । अविवेकाचें फळ तें दुःख ।
यांत मानेल तें अवश्यक । केलें पाहिजे
vivekācem phaḷa tem sukha | avivekācem phaḷa tem duḥkha |
yāmta mānela tem avaśyaka | kelem pāhije
Vivek's fruit is sukha; avivek's fruit is duḥkha. / Whichever is acceptable — must be done.
कर्तयासी वोळखावें । यास विवेक म्हणावें
विवेक सांडितां व्हावें । परम दुःखी
kartayāsī voḷakhāvem | yāsa viveka mhaṇāvem
viveka sāmḍitām vhāvem | parama duḥkhī
Recognize the kartā — this is called vivek. / Abandoning vivek — become — supremely sorrowful.
आतां असो हें बोलणें । कर्त्यास वोळखणें ।
आपलें हित विचक्षणें । चुकों नये
ātām aso hem bolaṇem | kartyāsa voḷakhaṇem |
āpalem hita vicakṣaṇem | cukom naye
Now let this speech be; recognize the kartā. / The insightful should not miss — their own hita.