संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 13 · Samāsa 10

29 ovis

पालेमाळा सुमनमाळा । फळमाळा बीजमाळा । पाषाणमाळा कवडेमाळा । सुत्रें चालती
pālemāḷā sumanamāḷā | phaḷamāḷā bījamāḷā | pāṣāṇamāḷā kavaḍemāḷā | sutrem cālatī
Leaf-garlands, flower-garlands; fruit-garlands, seed-garlands; / stone-garlands, cowrie-garlands — strings hold.
स्फटिकमाळा मोहरेमाळा । काष्ठमाळा गंधमाळा । धातुमाळा रत्नमाळा । जाळ्या वोलि चांदोवे
sphaṭikamāḷā moharemāḷā | kāṣṭhamāḷā gamdhamāḷā | dhātumāḷā ratnamāḷā | jāḷyā voli cāmdove
Crystal-garlands, mohara-garlands; wood-garlands, scent-garlands; / metal-garlands, gem-garlands — webs, fringes, canopies.
परी हें तंतूनें चालतें। तंतू नस्तां विष्कळीत होतें। तैसें म्हणों आत्मयातें। तरी साहित्य न पडे
parī hem tamtūnem cālatem | tamtū nastām viṣkaḷīta hotem | taisem mhaṇom ātmayātem | tarī sāhitya na paḍe
But this is held by thread; without thread, scattered. / Likewise to call Ātman so — the analogy does not fit.
तंतूस मणी वोविला। तंतूमध्येंचि राहिला । आत्मा सर्वांगीं व्यापला । पाहाना कां
tamtūsa maṇī vovilā | tamtūmadhyemci rāhilā | ātmā sarvāmgīm vyāpalā | pāhānā kām
The thread, the bead is threaded; it remains in the thread. / Ātman pervades every body — see, no?
आत्मा चपळ सहजगुणें । दोरी काये चळों जाणे । म्हणोन दृष्टांत देणें । साहित्य न घडे
ātmā capaḷa sahajaguṇem | dorī kāye caḷom jāṇe | mhaṇona dṛṣṭāmta deṇem | sāhitya na ghaḍe
Ātman is agile by svabhāva; what does a rope know to move? / Therefore giving the analogy — is not fitting.
नाना वल्लींत जळांश । उसांमध्यें दाटला रस । परी तो रस आणी बाकस । येक नव्हे
nānā vallīmta jaḷāmśa | usāmmadhyem dāṭalā rasa | parī to rasa āṇī bākasa | yeka navhe
Various vines have water-portion; in sugarcane is packed juice; / but that juice and the bagasse — are not one.
देही आत्मा देह अनात्मा । त्याहून पर तो परमात्मा । निरंजनास उपमा । असेचिना
dehī ātmā deha anātmā | tyāhūna para to paramātmā | niramjanāsa upamā | asecinā
In-body is Ātman; body is anātman; beyond that is paramātmā. / To the nirañjana — there is no analogy.
रायापासून रंकवरी । अवघ्या मनुष्यांचियां हारी । सगट समान सरी । कैसी करावी
rāyāpāsūna ramkavarī | avaghyā manuṣyāmciyām hārī | sagaṭa samāna sarī | kaisī karāvī
From king to beggar — every row of humans; / all-together-equal — how is it to be made?
देव दानव मानव । नीच योनी हीन जीव । पापी सुकृति अभिप्राव । उदंड आहे
deva dānava mānava | nīca yonī hīna jīva | pāpī sukṛti abhiprāva | udamḍa āhe
Deva, dānava, mānava; low yoni, low jīva; / pāpī, sukṛtī purpose — abound.
येकांशें जग चाले । परी सामर्थ्य वेगळालें । येकासंगे मुक्त केलें । येकासंगें रवरव
yekāmśem jaga cāle | parī sāmarthya vegaḷālem | yekāsamge mukta kelem | yekāsamgem ravarava
By one portion the world proceeds; but power is different. / By one's company, mukta was made; by another's company, raurava (hell).
साकर माती पृथ्वी होये । परी ते माती खातां न ये । गरळ आप नव्हे काये । परी तें खोटें
sākara mātī pṛthvī hoye | parī te mātī khātām na ye | garaḷa āpa navhe kāye | parī tem khoṭem
Sugar, soil — become earth; but soil cannot be eaten. / Salt, is it not water? but it is foul.
पुण्यात्मा आणी पापात्मा । दोहिंकडे अंतरात्मा । साधु भोंदु सीमा । सांडूंच नये
puṇyātmā āṇī pāpātmā | dohimkaḍe amtarātmā | sādhu bhomdu sīmā | sāmḍūmca naye
Puṇyātmā and pāpātmā — on both sides, Antarātmā. / Sādhu-and-cheat, the limit — should not be abandoned.
अंतर येक तों खरें । परी सांगातें घेऊं न येती माहारे । पंडित आणि चाटें पोरें । येक कैसीं
amtara yeka tom kharem | parī sāmgātem gheūm na yetī māhāre | pamḍita āṇi cāṭem porem | yeka kaisīm
That interior is one, true; but the outcastes cannot be taken as companions. / Paṇḍita and street-urchins — how are they one?
मनुष्य आणि गधडे । राजहंस आणि कोंबडें । राजे आणि माकडें । एक कैसीं
manuṣya āṇi gadhaḍe | rājahamsa āṇi kombaḍem | rāje āṇi mākaḍem | eka kaisīm
Man and donkey; rāja-hamsa and chicken; / kings and monkeys — how are they one?
भागीरथीचें जळ आप । मोरी संवदणी तेंहि आप । कुश्चिळ उदक अल्प । सेववेना
bhāgīrathīcem jaḷa āpa | morī samvadaṇī temhi āpa | kuściḷa udaka alpa | sevavenā
Bhāgīrathī's water is āpa; the gutter-drain is also āpa; / small filthy water — should not be drunk.
याकारणें आचारशुद्ध । त्याउपरी विचारशुद्ध । वीतरागी आणि सुबुद्ध । ऐसा पाहिजे
yākāraṇem ācāraśuddha | tyāuparī vicāraśuddha | vītarāgī āṇi subuddha | aisā pāhije
For this reason, pure conduct; and thereafter pure consideration; / dispassionate and good-minded — such should be.
शूरांहून मानिलें लंडी । तरी युद्धप्रसंगीं नरकाडी । श्रीमंत सांडून बराडी । सेविता कैसें
śūrāmhūna mānilem lamḍī | tarī yuddhaprasamgīm narakāḍī | śrīmamta sāmḍūna barāḍī | sevitā kaisem
If the cowardly is preferred to the brave — then in war-occasion, a fire-brand [useless]. / Abandoning the wealthy, serving a beggar — how?
येका उदकें सकळ जालें । परी पाहोन पाहिजे सेविलें । सगट अवघेंच घेतलें । तरी तें मूर्खपण
yekā udakem sakaḷa jālem | parī pāhona pāhije sevilem | sagaṭa avaghemca ghetalem | tarī tem mūrkhapaṇa
By one water all arose; but on seeing, it should be served. / To take all together — is foolishness.
जीवनाचेंच जालें अन्न । अन्नाचें जालें वमन । परी वमनाचें भोजन । करितां न ये
jīvanācemca jālem anna | annācem jālem vamana | parī vamanācem bhojana | karitām na ye
Water itself became food; food itself became vomit. / But to eat vomit — does not come.
तैसें निंद्य सोडूनद्यावें । वंद्य तें हृदईं धरावें । सत्कीर्तीनें भरावें। भूमंडळ
taisem nimdya soḍūnadyāvem | vamdya tem hṛdaīm dharāvem | satkīrtīnem bharāvem | bhūmamḍaḷa
Likewise, leave the condemnable; hold the worthy in heart; / fill the earth-globe — with good fame.
उत्तमांसि उत्तम माने। कनिष्ठांस तें न माने । म्हणौन करंटे देवानें । करून ठेवले
uttamāmsi uttama māne | kaniṣṭhāmsa tem na māne | mhaṇauna karamṭe devānem | karūna ṭhevale
Excellent to the excellent seems excellent; to the lesser, it does not seem [so]. / Therefore by Deva, the wretched — have been made.
सांडा अवघें करंटपण । धरावें उत्तम लक्षण । हरिकथा पुराण श्रवण । नीति न्याये
sāmḍā avaghem karamṭapaṇa | dharāvem uttama lakṣaṇa | harikathā purāṇa śravaṇa | nīti nyāye
Abandon all wretchedness; hold the excellent mark; / Hari-kathā, Purāṇa, śravaṇa, nīti, nyāya —
वर्तयाचाविवेक । राजी राखणें सकळ लोक । हळुहळु पुण्यलोक। करीत जावे
vartayācāviveka | rājī rākhaṇem sakaḷa loka | haḷuhaḷu puṇyaloka | karīta jāve
The vivek of conduct; keep all people happy. / Slowly, slowly to the puṇya-loka — should be taken.
मुलाचे चालीनें चालावें । मुलाच्या मनोगतें बोलावें । तैसें जनास सिकवावें । हळुहळु
mulāce cālīnem cālāvem | mulācyā manogatem bolāvem | taisem janāsa sikavāvem | haḷuhaḷu
Walk at the child's pace; speak the child's inner-aim. / Thus teach the people — slowly, slowly.
मुख्य मनोगत राखणें । हेंचि चातुर्याचीं लक्षणें । चतुर तो चतुरांग जाणें । इतर तीं वेडीं
mukhya manogata rākhaṇem | hemci cāturyācīm lakṣaṇem | catura to caturāmga jāṇem | itara tīm veḍīm
The chief is preserving inner-aim — these are the marks of cleverness. / The clever knows four-fold-limbed [skill]; the others are fools.
वेड्यास वेडें म्हणों नये । वर्म कदापि बोलों नये। तरीच घडे दिग्विजये । निस्पृहासी
veḍyāsa veḍem mhaṇom naye | varma kadāpi bolom naye | tarīca ghaḍe digvijaye | nispṛhāsī
Do not call the fool 'fool'; do not speak the vital-point. / Only then does dig-vijaya occur — for the niṣpṛha.
उदंड स्थळीं उदंड प्रसंग । जाणोनि करणें येथासांग । प्राणिमात्राचा अंतरंग । होऊन जावें
udamḍa sthaḷīm udamḍa prasamga | jāṇoni karaṇem yethāsāmga | prāṇimātrācā amtaramga | hoūna jāvem
In abundant places, abundant occasions; knowing, do appropriately. / Enter the inner-aim — of every creature.
मनोगत राखोन जातां । परस्परें होये अवस्ता । मनोगत तोडितां वेवस्तां । बरी नाहीं
manogata rākhona jātām | parasparem hoye avastā | manogata toḍitām vevastām | barī nāhīm
Preserving the inner-aim, mutually the state happens. / On cutting the inner-aim, the arrangement — is not good.
याकारणें मनोगत । राखेल तो मोठा महंत । मनोगत राखतां समस्त । वोढोन येती
yākāraṇem manogata | rākhela to moṭhā mahamta | manogata rākhatām samasta | voḍhona yetī
For this reason, he who preserves inner-aim — is a great mahant. / [Dāsa says: 'such alone is he — who should be recognized'.]