संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 14
Dashak 14 · Samāsa 3
54 ovis
कवित्व शब्दसुमनमाळा । अर्थ परिमळ आगळा ।
तेणें संतषट्पदकुळा । आनंद होये
kavitva śabdasumanamāḷā | artha parimaḷa āgaḷā |
teṇem samtaṣaṭpadakuḷā | ānamda hoye
Poetry is a word-flower-garland; meaning — the fragrance is supreme. / By it, the saint-bee-family — rejoices.
ऐसी माळा अंतःकरणीं । गुंफुन पूजा रामचरणीं ।
वोंकारतंत अखंडपणीं । खंडूं च नये
aisī māḷā amtaḥkaraṇīm | gumphuna pūjā rāmacaraṇīm |
vomkāratamta akhamḍapaṇīm | khamḍūm ca naye
Such a garland in antaḥkaraṇa — woven for pūjā at Rāma's feet; / the omkāra-thread, unbroken — should never be snapped.
परोपकाराकारणें । कवित्व अगत्य करणें ।
तया कवित्वाचीं लक्षणें । बोलिजेती
paropakārākāraṇem | kavitva agatya karaṇem |
tayā kavitvācīm lakṣaṇem | bolijetī
For the sake of benevolence — poetry must essentially be done. / Of that poetry the marks — will be spoken.
जेणें घडे भगवद्भक्ती । जेणें घडे विरक्ती ।
ऐसिया कत्वाची युक्ती । आधीं वाढवावी
jeṇem ghaḍe bhagavadbhaktī | jeṇem ghaḍe viraktī |
aisiyā katvācī yuktī | ādhīm vāḍhavāvī
By which Bhagavad-bhakti occurs; by which vairakti occurs — / the yukti of such poetry — should be grown first.
क्रियेवीण शब्दज्ञान । तया न मानिती सज्जन ।
म्हणौनी देव प्रसन्न । अनुतापें करावा
kriyevīṇa śabdajñāna | tayā na mānitī sajjana |
mhaṇaunī deva prasanna | anutāpem karāvā
Word-jñāna without kriyā — the sajjana do not accept. / Therefore make Deva pleased — with anutāpa.
देवाचेन प्रसन्नपणें । जें जें घडे बोलणें ।
तें तें अत्यंत श्लाघ्यवाणें । या नाव प्रासादिक
devācena prasannapaṇem | jem jem ghaḍe bolaṇem |
tem tem atyamta ślāghyavāṇem | yā nāva prāsādika
By Deva's pleasure, whatever speech occurs — / all that is extremely praiseworthy — this is called prasādika.
धीट पाठ प्रसादिक । ऐसें बोलती अनेक ।
तरी हा त्रिविध विवेक । बोलिजेल
dhīṭa pāṭha prasādika | aisem bolatī aneka |
tarī hā trividha viveka | bolijela
Bold, by-memory, prasādika — thus many say. / These three-fold vivek — will be spoken.
धीट म्हणिजे धीटपणें केलें । जें जें आपुल्या मनास आलें ।
बळेंचि कवित्व रचिलें । या नाव धीट बोलिजे
dhīṭa mhaṇije dhīṭapaṇem kelem | jem jem āpulyā manāsa ālem |
baḷemci kavitva racilem | yā nāva dhīṭa bolije
Bold means done boldly; whatever came to mind; / forcibly, poetry composed — this is called dhīṭa.
पाठ म्हणिजे पाठांतर । बहुत पाहिलें ग्रंथांतर ।
तयासरिखा उतार । आपणचि केला
pāṭha mhaṇije pāṭhāmtara | bahuta pāhilem gramthāmtara |
tayāsarikhā utāra | āpaṇaci kelā
Pāṭha means pāṭhāntara; much grantha-reading seen; / like that, a sharp-similar [composition] — was made by oneself.
सीघ्रचि कवित्व जोडिलें । दृष्टि पडिलें तें चि वर्णिलें ।
भक्तिवांचून जें केलें । त्या नाव धीटपाठ
sīghraci kavitva joḍilem | dṛṣṭi paḍilem tem ci varṇilem |
bhaktivāmcūna jem kelem | tyā nāva dhīṭapāṭha
Quickly composed poetry; describing whatever falls on sight. / What is done without bhakti — is called dhīṭa-pāṭha.
कामिक रसिक श्रृंघारिक । वीर हास्य प्रस्ताविक ।
कौतुक विनोद अनेक । या नाव धीटपाठ
kāmika rasika śrṛmghārika | vīra hāsya prastāvika |
kautuka vinoda aneka | yā nāva dhīṭapāṭha
Amorous, aesthetic, erotic; heroic, humorous, incidental; / delight, amusement — many — this is called dhīṭa-pāṭha.
मन जालें कामाकार । तैसेचि निघती उद्गार ।
धीटपाठें परपार । पाविजेत नाहीं
mana jālem kāmākāra | taiseci nighatī udgāra |
dhīṭapāṭhem parapāra | pāvijeta nāhīm
Mind became kāma-shaped; such utterances issue. / By dhīṭa-pāṭha, the far-shore — is not attained.
व्हावया उदरशांती । करणें लागे नरस्तुती ।
तेथें केली जे वित्पत्ति । त्या नाव धीटपाठ
vhāvayā udaraśāmtī | karaṇem lāge narastutī |
tethem kelī je vitpatti | tyā nāva dhīṭapāṭha
For belly-satiation, one engages in man-praise. / There the learning applied — is called dhīṭa-pāṭha.
कवित्व नसावें धीटपाठ । कवित्व नसावें खटपट ।
कवित्व नसावें उद्धट । पाषांडमत
kavitva nasāvem dhīṭapāṭha | kavitva nasāvem khaṭapaṭa |
kavitva nasāvem uddhaṭa | pāṣāmḍamata
Poetry should not be dhīṭa-pāṭha; should not be mere fuss; / should not be arrogant — heterodox doctrine.
कवित्व नसावें वादांग । कवित्व नसावें रसभंग ।
कवित्व नसावें रंगभंग । दृष्टांतहीन
kavitva nasāvem vādāmga | kavitva nasāvem rasabhamga |
kavitva nasāvem ramgabhamga | dṛṣṭāmtahīna
Poetry should not be argumentative; not flavor-breaking; / not color-breaking; not lacking analogies.
कवित्व नसावें पाल्हाळ । कवित्व नसावें बाष्कळ ।
कवित्व नसावें कुटीळ । लक्षुनियां
kavitva nasāvem pālhāḷa | kavitva nasāvem bāṣkaḷa |
kavitva nasāvem kuṭīḷa | lakṣuniyām
Poetry should not be prolix; should not be idle-chatter; / should not be crooked — with a hidden motive.
हीन कवित्व नसावें । बोलिलेंचि न बोलावें ।
छंदभंग न करावें । मुद्राहीन
hīna kavitva nasāvem | bolilemci na bolāvem |
chamdabhamga na karāvem | mudrāhīna
Poor poetry should not be; what was said should not be re-said; / rhythm-breaking should not be done — without [proper] mudrā.
वित्पत्तिहीन तर्कहीन । कळाहीन शब्दहीन ।
भक्तिज्ञानवैराग्यहीन । कवित्व नसावें
vitpattihīna tarkahīna | kaḷāhīna śabdahīna |
bhaktijñānavairāgyahīna | kavitva nasāvem
Lacking learning, lacking tarka; lacking art, lacking diction; / lacking bhakti-jñāna-vairāgya — poetry should not be.
भक्तिहीन जें कवित्व । तेंचि जाणावें ठोंबें मत ।
आवडीहीन जें वगत्रृत्व । कंटाळवाणें
bhaktihīna jem kavitva | temci jāṇāvem ṭhombem mata |
āvaḍīhīna jem vagatrṛtva | kamṭāḷavāṇem
Bhakti-less poetry — know as stupid-doctrine. / Love-less eloquence — is tedious.
भक्तिविण जो अनुवाद । तोचि जाणावा विनोद ।
प्रीतीविण संवाद । घडे केवी
bhaktiviṇa jo anuvāda | toci jāṇāvā vinoda |
prītīviṇa samvāda | ghaḍe kevī
Without bhakti, the narration — is known as joke. / Without affection, dialogue — how does it happen?
असो धीट पाठ तें ऐसें । नाथिलें अहंतेचें पिसें ।
आतां प्रसादिक तें कैसें । सांगिजेल
aso dhīṭa pāṭha tem aisem | nāthilem ahamtecem pisem |
ātām prasādika tem kaisem | sāmgijela
So let dhīṭa-pāṭha be such — the futile madness of ahantā. / Now what prasādika is like — will be told.
वैभव कांता कांचन । जयास वाटे हें वमन ।
अंतरीं लागलें ध्यान । सर्वोत्तमाचें
vaibhava kāmtā kāmcana | jayāsa vāṭe hem vamana |
amtarīm lāgalem dhyāna | sarvottamācem
Wealth, wife, gold — whoever regards as vomit; / within, dhyāna has engaged — of Sarvottama.
जयास घडीनें घडी । लागे भगवंतीं आवडी ।
चढती वाढती गोडी । भगद्भजनाची
jayāsa ghaḍīnem ghaḍī | lāge bhagavamtīm āvaḍī |
caḍhatī vāḍhatī goḍī | bhagadbhajanācī
To whom moment-by-moment, love for Bhagavant arises; / ascending-and-growing sweetness — of Bhagavad-bhajana.
जो भगवद्भजनेंवीण । जाऊं नेदी येक क्षण ।
सर्वकाळ अंतःकरण । भक्तिरंगें रंगलें
jo bhagavadbhajanemvīṇa | jāūm nedī yeka kṣaṇa |
sarvakāḷa amtaḥkaraṇa | bhaktiramgem ramgalem
Who, without Bhagavad-bhajana, does not let one moment pass; / always antaḥkaraṇa — coloured with bhakti-hue.
जया अंतरी भगवंत । अचळ राहिला निवांत ।
तो स्वभावें जें बोलत । तें ब्रह्मनिरूपण
jayā amtarī bhagavamta | acaḷa rāhilā nivāmta |
to svabhāvem jem bolata | tem brahmanirūpaṇa
He in whose interior Bhagavant — unshakably, peacefully abides; / he, by svabhāva, what speaks — is brahma-nirūpaṇa.
अंतरी बैसला गोविंद । तेणें लागला भक्तिछंद ।
भक्तीविण अनुवाद । आणीक नाहीं
amtarī baisalā govimda | teṇem lāgalā bhaktichamda |
bhaktīviṇa anuvāda | āṇīka nāhīm
Inwardly Govinda sits; by that, bhakti-mood attaches. / Apart from bhakti, [any other] narration — is nothing.
आवडी लागली अंतरीं । तैसीच वदे वैखरी ।
भावें करुणाकीर्तन करी । प्रेमभरें नाचतु
āvaḍī lāgalī amtarīm | taisīca vade vaikharī |
bhāvem karuṇākīrtana karī | premabharem nācatu
Love attached within — so the Vaikharī utters. / By bhāva, he does karuṇā-kīrtana — dancing with prema.
भगवंतीं लागलें मन । तेणें नाठवे देहभान ।
शंका लज्या पळोन । दुरी ठेली
bhagavamtīm lāgalem mana | teṇem nāṭhave dehabhāna |
śamkā lajyā paḷona | durī ṭhelī
Mind engaged in Bhagavant — by that, body-awareness is not remembered. / Hesitation, shyness — fled and stood far off.
तो प्रेमरंगें रंगला । तो भक्तिमदें मातला ।
तेणें अहंभाव घातला । पायांतळीं
to premaramgem ramgalā | to bhaktimadem mātalā |
teṇem ahambhāva ghātalā | pāyāmtaḷīm
He is dyed with prema-hue; he is intoxicated with bhakti-mada. / By that, aham-bhāva — he placed under his foot.
गात नाचत निशंक । तयास कैचे दिसती लोक ।
दृष्टीं त्रैलोक्यनायेक । वसोन ठेला
gāta nācata niśamka | tayāsa kaice disatī loka |
dṛṣṭīm trailokyanāyeka | vasona ṭhelā
Singing-dancing fearlessly — where would he see people? / In his sight, trailokya-nāyaka — dwells steadfast.
ऐसा भगवंतीं रंगला । आणीक कांहीं नलगे त्याला ।
स्वैछा वर्णूं लागला । ध्यान कीर्ती प्रताप
aisā bhagavamtīm ramgalā | āṇīka kāmhīm nalage tyālā |
svaichā varṇūm lāgalā | dhyāna kīrtī pratāpa
Such a one colored with Bhagavant — nothing else is needed. / He began to describe at will — dhyāna, kīrti, pratāpa.
नाना ध्यानें नाना मूर्ती । नाना प्रताप नाना कीर्ती ।
तयापुढें नरस्तुती । त्रुणतुल्य वाटे
nānā dhyānem nānā mūrtī | nānā pratāpa nānā kīrtī |
tayāpuḍhem narastutī | truṇatulya vāṭe
Various dhyānas, various mūrtis; various pratāpas, various kīrtis; / before him, praise-of-man — seems like a straw.
असो ऐसा भगवद्भक्त । जो ये संसारीं विरक्त ।
तयास मानिती मुक्त । साधुजन
aso aisā bhagavadbhakta | jo ye samsārīm virakta |
tayāsa mānitī mukta | sādhujana
So such a Bhagavad-bhakta — who is detached in this samsāra — / the sādhus accept him as mukta.
त्याचे भक्तीचें कौतुक । तयानव प्रसादिक ।
सहज बोलतां विवेक । प्रगट होय
tyāce bhaktīcem kautuka | tayānava prasādika |
sahaja bolatām viveka | pragaṭa hoya
The delight of his bhakti — its name is prasādika. / Spontaneously, in speech, vivek — becomes manifest.
ऐका कवित्वलक्षण । केलेंच करूं निरूपण ।
जेणे निवे अंतःकर्ण । श्रोतयांचें
aikā kavitvalakṣaṇa | kelemca karūm nirūpaṇa |
jeṇe nive amtaḥkarṇa | śrotayāmcem
Hear kavitva-lakṣaṇa — done-and-redone the nirūpaṇa. / By which antaḥkaraṇa cools — of the listeners.
कवित्व असावें निर्मळ । कवित्व असावें सरळ ।
कवित्व असावें प्रांजळ । अन्वयाचें
kavitva asāvem nirmaḷa | kavitva asāvem saraḷa |
kavitva asāvem prāmjaḷa | anvayācem
Poetry should be nirmala; poetry should be straight; / poetry should be clear — of anvaya.
कवित्व असावें भक्तिबळें । कवित्व असावें अर्थागळें ।
कवित्व असावें वेगळें । अहंतेसी
kavitva asāvem bhaktibaḷem | kavitva asāvem arthāgaḷem |
kavitva asāvem vegaḷem | ahamtesī
Poetry should be by bhakti-strength; poetry should be meaning-rich; / poetry should be apart — from ahantā.
कवित्व असावें कीर्तिवाड । कवित्व असावें रम्य गोड ।
कवित्व असावें जाड । प्रतापविषीं
kavitva asāvem kīrtivāḍa | kavitva asāvem ramya goḍa |
kavitva asāvem jāḍa | pratāpaviṣīm
Poetry should be famous-bearing; poetry should be delightful, sweet; / poetry should be dense — in matter of pratāpa.
कवित्व असावें सोपें । कवित्व असावें अल्परूपें ।
कवित्व असावें सुल्लपें । चरणबंद
kavitva asāvem sopem | kavitva asāvem alparūpem |
kavitva asāvem sullapem | caraṇabamda
Poetry should be simple; poetry should be brief-form; / poetry should be easy — metrical form.
मृदु मंजुळ कोमळ । भव्य अद्भुत विशाळ ।
गौल्य माधुर्य रसाळ । भक्तिरसें
mṛdu mamjuḷa komaḷa | bhavya adbhuta viśāḷa |
gaulya mādhurya rasāḷa | bhaktirasem
Soft, melodious, tender; grand, wondrous, vast; / sweet, honey, juicy — with bhakti-juice.
अक्षरबंद पदबंद । नाना चातुर्य प्रबंद ।
नाना कौशल्यता छंदबंद । धाटी मुद्रा अनेक
akṣarabamda padabamda | nānā cāturya prabamda |
nānā kauśalyatā chamdabamda | dhāṭī mudrā aneka
Syllable-composition, word-composition; various cleverness-composition; / various skill, rhyme-composition — many forms, mudrās.
नाना युक्ती नाना बुद्धी । नाना कळा नाना सिद्धी ।
नाना अन्वये साधी । नाना कवित्व
nānā yuktī nānā buddhī | nānā kaḷā nānā siddhī |
nānā anvaye sādhī | nānā kavitva
Various yuktis, various buddhis; various kalās, various siddhis; / various anvayas that accomplish — various poetry.
नाना साहित्य दृष्टांत । नाना तर्क धात मात ।
नाना संमती सिद्धांत । पूर्वपक्षेंसीं
nānā sāhitya dṛṣṭāmta | nānā tarka dhāta māta |
nānā sammatī siddhāmta | pūrvapakṣemsīm
Various literatures, analogies; various tarkas, twists, turns; / various sanctions, siddhāntas — with pūrva-pakṣa.
नाना गती नाना वित्पत्ती । नाना मती नाना स्फुर्ति ।
नाना धारणा नाना धृती । या नाव कवित्व
nānā gatī nānā vitpattī | nānā matī nānā sphurti |
nānā dhāraṇā nānā dhṛtī | yā nāva kavitva
Various motions, various learnings; various wits, various flashes; / various dhāraṇās, various fortitudes — this is called kavitva.
शंका आशंका प्रत्योत्तरें । नाना काव्यें शास्त्राधारें ।
तुटे संशये निर्धारें । दिर्धारितां
śamkā āśamkā pratyottarem | nānā kāvyem śāstrādhārem |
tuṭe samśaye nirdhārem | dirdhāritām
Doubts, sub-doubts, counter-replies; various kāvyas with śāstra-authority; / breaks doubt with certainty — on determining.
नाना प्रसंग नाना विचार । नाना योग नाना विवर ।
नाना तत्वचर्चासार । या नाव कवित्व
nānā prasamga nānā vicāra | nānā yoga nānā vivara |
nānā tatvacarcāsāra | yā nāva kavitva
Various occasions, various considerations; various yogas, various disquisitions; / various tattva-discussion essence — this is called kavitva.
नाना साधनें पुरश्चरणें । नाना तपें तीर्थाटणें ।
नाना संदेह फेडणें । या नाव कवित्व
nānā sādhanem puraścaraṇem | nānā tapem tīrthāṭaṇem |
nānā samdeha pheḍaṇem | yā nāva kavitva
Various sādhanas, puraścaraṇas; various tapas, pilgrimages; / various doubts resolved — this is called kavitva.
जेणें अनुताप उपजें । जेणें लोकिक लाजे ।
जेणें ज्ञान उमजे । या नाव कवित्व
jeṇem anutāpa upajem | jeṇem lokika lāje |
jeṇem jñāna umaje | yā nāva kavitva
By which anutāpa (repentance) arises; by which the worldly becomes ashamed; / by which jñāna is understood — this is called kavitva.
जेणें ज्ञान हें प्रबळे । जेणें वृत्ती हे मावळें ।
जेणें भक्तिमार्ग कळे । या नाव कवित्व
jeṇem jñāna hem prabaḷe | jeṇem vṛttī he māvaḷem |
jeṇem bhaktimārga kaḷe | yā nāva kavitva
By which jñāna becomes powerful; by which vṛtti recedes; / by which the bhakti-path is known — this is called kavitva.
जेणें सद्बुद्धि तुटे । जेणें भवसिंधु आटे ।
जेणें भगवंत प्रगटे । या नाव कवित्व
jeṇem sadbuddhi tuṭe | jeṇem bhavasimdhu āṭe |
jeṇem bhagavamta pragaṭe | yā nāva kavitva
By which sad-buddhi snaps; by which bhava-sindhu dries up; / by which Bhagavant becomes manifest — this is called kavitva.
जेणें सद्बुद्धि लागे । जेणें पाषांड भंगे ।
जेणें विवेक जागे । या नाव कवित्व
jeṇem sadbuddhi lāge | jeṇem pāṣāmḍa bhamge |
jeṇem viveka jāge | yā nāva kavitva
By which sad-buddhi attaches; by which heresy breaks; / by which vivek awakens — this is called kavitva.
जेणें सद्वस्तु भासे । जेणें भास हा निरसे ।
जेणें भिन्नत्व नासे । या नाव कवित्व
jeṇem sadvastu bhāse | jeṇem bhāsa hā nirase |
jeṇem bhinnatva nāse | yā nāva kavitva
By which sad-vastu appears; by which this appearance is dispelled; / by which separateness perishes — this is called kavitva.
जेणें होये समाधान । जेणें तुटे संसारबंधन ।
जया मानिती सज्जन । तया नाव कवित्व
jeṇem hoye samādhāna | jeṇem tuṭe samsārabamdhana |
jayā mānitī sajjana | tayā nāva kavitva
By which samādhāna occurs; by which samsāra-bondage snaps; / which the sajjanas accept — that is called kavitva.
ऐसें कवित्वलक्षण । सांगतां तें असाधारण ।
परंतु कांहींयेक निरूपण । बुझावया केलें
aisem kavitvalakṣaṇa | sāmgatām tem asādhāraṇa |
paramtu kāmhīmyeka nirūpaṇa | bujhāvayā kelem
Such kavitva-lakṣaṇa — telling it is extraordinary. / But some nirūpaṇa was done — for the sake of understanding.