संत साहित्य · Dāsabodha · Dashak 15
Dashak 15 · Samāsa 5
32 ovis
दोघां ऐसीं तीन चालती । अगुणी अष्टधा प्रकृती ।
अधोर्ध सांडून वर्तती । इंद्रफणी ऐसीं
doghām aisīm tīna cālatī | aguṇī aṣṭadhā prakṛtī |
adhordha sāmḍūna vartatī | imdraphaṇī aisīm
Three move like two; aguṇī (without-guṇa) aṣṭadhā-prakṛti. / Setting aside up-and-down they act — like Indra-phaṇi.
पणतोंडें भक्षितो पणजा । मूल बापास मारी वोजा ।
चुकार्या गेला राजा । चौघां जणांचा
paṇatomḍem bhakṣito paṇajā | mūla bāpāsa mārī vojā |
cukāryā gelā rājā | caughām jaṇāmcā
The great-grandchild eats the great-grandfather; the child strikes the father at will; / the king went wandering — to the four.
देव देवाळयामधें लपाला । देऊळ पूजितां पावे त्याला ।
सृष्टिमधें ज्याला त्याला । ऐसेंचि आहे
deva devāḷayāmadhem lapālā | deūḷa pūjitām pāve tyālā |
sṛṣṭimadhem jyālā tyālā | aisemci āhe
Deva hid in the temple; on worshipping the temple, he reaches Him. / In the sṛṣṭi, for each — it is so.
दोनी नामें येकास पडिलीं । लोकीं नेमस्त कल्पिलीं ।
विवेकें प्रत्ययें पाहिलीं । तों येकचि नाम
donī nāmem yekāsa paḍilīm | lokīm nemasta kalpilīm |
vivekem pratyayem pāhilīm | tom yekaci nāma
Two names fell to one; people imagined rigorously; / by vivek, by pratyaya examined — only one name.
नाहीं पुरुष ना वनिता । लोकीं कल्पिलें तत्त्वता ।
त्याचा बरा शोध घेतां । कांहींच नाहीं
nāhīm puruṣa nā vanitā | lokīm kalpilem tattvatā |
tyācā barā śodha ghetām | kāmhīmca nāhīm
Neither man nor woman; people imagined truly; / on searching well — there is nothing.
स्त्री नदी पुरुष खळाळ । ऐसें बोलती सकळ ।
विचार पाहातां निवळ । देह नाहीं
strī nadī puruṣa khaḷāḷa | aisem bolatī sakaḷa |
vicāra pāhātām nivaḷa | deha nāhīm
Woman is river, man is cascade — all say thus; / on examining consideration — clearly, there is no body.
आपण आपणास कळेना । पाहों जातां आकळेना ।
काशास कांहींच मिळेना । उदंडपणें
āpaṇa āpaṇāsa kaḷenā | pāhom jātām ākaḷenā |
kāśāsa kāmhīmca miḷenā | udamḍapaṇem
Oneself is not known to oneself; on looking cannot be grasped. / Nothing at all fits — by abundance.
येकलाचि उदंड जाला । उदंडचि येकला पडिला ।
आपणासी आपला । गल्बला सोसवेना
yekalāci udamḍa jālā | udamḍaci yekalā paḍilā |
āpaṇāsī āpalā | galbalā sosavenā
One alone has become abundant; the abundant has fallen alone; / to oneself, one's own — the commotion cannot be borne.
येक असोन फुटी पडिली । फुटी असोन स्थिति येकली ।
विचित्र कळा पैसावली । प्राणीमात्रीं
yeka asona phuṭī paḍilī | phuṭī asona sthiti yekalī |
vicitra kaḷā paisāvalī | prāṇīmātrīm
One being, a split fell; split being, state is one; / wondrous arts spread — in every creature.
वल्लिमधें जल संचरे । कोरडेपणें हें वावरे ।
वोलेवांचून न थिरे । कांहीं केल्यां
vallimadhem jala samcare | koraḍepaṇem hem vāvare |
volevāmcūna na thire | kāmhīm kelyām
Water enters into vines; it moves through dryness; / without wetness it does not settle — anything done.
झाडांमधें केलीं आळीं । झाडें धांवती निराळीं ।
कित्येक झाडें अंतराळीं । उडोन जाती
jhāḍāmmadhem kelīm āḷīm | jhāḍem dhāmvatī nirāḷīm |
kityeka jhāḍem amtarāḷīm | uḍona jātī
Hollows are made in trees; trees run separately; / several trees fly off — into the firmament.
भूमीपासून वेगळीं जालीं । परी तें नाहींत वाळलीं ।
निराळींच बळावलीं । जेथतेथें
bhūmīpāsūna vegaḷīm jālīm | parī tem nāhīmta vāḷalīm |
nirāḷīmca baḷāvalīm | jethatethem
Separate from earth, yet not dried up; / grew stronger separately — wherever.
देवाकरितां चालती झाडें । देव नस्तां होती लाकडें ।
नीटचि आहे कुवाडें । सर्वथा नव्हे
devākaritām cālatī jhāḍem | deva nastām hotī lākaḍem |
nīṭaci āhe kuvāḍem | sarvathā navhe
Trees move on account of Deva; without Deva they become wood; / straight is crooked — not at all otherwise.
झाडापासून झाडें होती । तेहि अंतरीक्ष जाती ।
मुळानें भेदिली जगती । कदापि नाहीं
jhāḍāpāsūna jhāḍem hotī | tehi amtarīkṣa jātī |
muḷānem bhedilī jagatī | kadāpi nāhīm
From trees, trees arise; they too go into mid-air; / the earth pierced by root — never.
झाडास झाडें खातपाणी । घालून पाळिलीं प्रतिदिनीं ।
बोलकीं झाडें शब्दमथनीं । विचार घेती
jhāḍāsa jhāḍem khātapāṇī | ghālūna pāḷilīm pratidinīm |
bolakīm jhāḍem śabdamathanīm | vicāra ghetī
Tree waters-tree, fed every day; / speaking trees in word-churning — take consideration.
होणार तितुकें आधींच जालें । मग कल्पकल्पून बोलिलें ।
जाणतयासी समजलें । सकळ कांहीं
hoṇāra titukem ādhīmca jālem | maga kalpakalpūna bolilem |
jāṇatayāsī samajalem | sakaḷa kāmhīm
What was to happen has already happened; then imaginations are spoken. / The knowing understood — everything.
समजलें तरी उमजेना । उमजलें तरी समजेना ।
प्रत्ययेंविण अनुमानेना । सकळ कांहीं
samajalem tarī umajenā | umajalem tarī samajenā |
pratyayemviṇa anumānenā | sakaḷa kāmhīm
Understood, yet not comprehended; comprehended, yet not understood; / without pratyaya, it is not inferred — everything.
सर्वत्रांचा वडिल कोण । हेचि पाहावी वोळखण ।
भेटे आपणास आपण । जगदांतरें
sarvatrāmcā vaḍila koṇa | heci pāhāvī voḷakhaṇa |
bheṭe āpaṇāsa āpaṇa | jagadāmtarem
Who is the elder-of-all? — this recognition should be seen. / Oneself meets oneself — in the jagad-antara.
अंतरनिष्ठांची उंच कोटी । बाहेरमुद्र्याची संगती खोटी ।
मूर्ख काये समजेल गोष्टी । शाहाणे जाणती
amtaraniṣṭhāmcī umca koṭī | bāheramudryācī samgatī khoṭī |
mūrkha kāye samajela goṣṭī | śāhāṇe jāṇatī
High rank of the antara-niṣṭhas; bad company of the outer-mudrā-bearers; / what will the fool understand? — the wise know.
अंतरें राखतां राजी । भलत्यास भलताच नवाजी ।
अंतरें न राखतां भाजी । मिळणार नाहीं
amtarem rākhatām rājī | bhalatyāsa bhalatāca navājī |
amtarem na rākhatām bhājī | miḷaṇāra nāhīm
Preserving interior, pleased — one blesses whoever; / not preserving interior, even vegetables — are not found.
ऐसें वर्ततें प्रत्यक्ष । अलक्षीं लावावें लक्ष ।
दक्षास भेटतां दक्ष । समाधान होतें
aisem vartatem pratyakṣa | alakṣīm lāvāvem lakṣa |
dakṣāsa bheṭatām dakṣa | samādhāna hotem
Such operates directly; apply lakṣa to alakṣa; / alert meeting alert — samādhāna occurs.
मनास मिळतां मन । पाहोन येती निरंजन ।
चंचळचक्र उलंघून । पैलाड जाती
manāsa miḷatām mana | pāhona yetī niramjana |
camcaḷacakra ulamghūna | pailāḍa jātī
Mind meeting mind, after seeing, come to nirañjana; / crossing the cañcala-wheel — they go beyond.
येकदा जाऊन पाहोन आले । मग तें सन्निध देखिलें ।
चर्मचक्षी लक्षिलें । न वचे कदा
yekadā jāūna pāhona āle | maga tem sannidha dekhilem |
carmacakṣī lakṣilem | na vace kadā
Once they went and saw, then saw it near at hand; / targeted by the eye of flesh — never.
नाना शरीरीं चंचळ । अखंड करी चळवळ ।
परब्रह्म तें निश्चळ । सर्वां ठाईं
nānā śarīrīm camcaḷa | akhamḍa karī caḷavaḷa |
parabrahma tem niścaḷa | sarvām ṭhāīm
In various bodies the cañcala — always does motion; / para-brahma is niścala — in every place.
चंचळ धांवे येकीकडे । वोस पडे दुसरेकडे ।
चंचळ पुरे सर्वांकडे । हें तो घडेना
camcaḷa dhāmve yekīkaḍe | vosa paḍe dusarekaḍe |
camcaḷa pure sarvāmkaḍe | hem to ghaḍenā
Cañcala runs to one side; becomes empty on the other side; / that cañcala fills all sides — does not happen.
चंचळ चंचळास पुरेना । आवघें चंचळ विवरेना ।
निश्चळ अपार अनुमाना । कैसें येतें
camcaḷa camcaḷāsa purenā | āvaghem camcaḷa vivarenā |
niścaḷa apāra anumānā | kaisem yetem
Cañcala is not enough for cañcala; does not examine all cañcala; / the endless niścala to inference — how does it come?
गगनीं चालिली हवावी । कैसी पावेल पार पदवी ।
जातां मधेंचि विझावी । हा स्वभावचि तिचा
gaganīm cālilī havāvī | kaisī pāvela pāra padavī |
jātām madhemci vijhāvī | hā svabhāvaci ticā
In the sky a rocket rose; how will it reach the far shore? / Going, in the middle it burns out — this is its svabhāva.
मनोधर्म येकदेशी । कैसा आकळिल वस्तुसी ।
निर्गुण सांडून अपेसी । सर्व ब्रह्म म्हणे
manodharma yekadeśī | kaisā ākaḷila vastusī |
nirguṇa sāmḍūna apesī | sarva brahma mhaṇe
The mental faculty is local; how will it grasp Vastu? / Leaving nirguṇa, the ill-fated — say 'all is Brahma.'
नाहीं सारासार विचार । तेथें अवघा अंधकार ।
खरें सांडून खोटें पोर । नेणतें घेतें
nāhīm sārāsāra vicāra | tethem avaghā amdhakāra |
kharem sāmḍūna khoṭem pora | neṇatem ghetem
Where no sāra-asāra-vicāra — all is darkness. / Abandoning true, false — the child-ignorant takes.
ब्रह्मांडाचें माहाकारण । तेथून हें पंचीकर्ण ।
माहावाक्याचें विवर्ण । वेगळें असे
brahmāmḍācem māhākāraṇa | tethūna hem pamcīkarṇa |
māhāvākyācem vivarṇa | vegaḷem ase
Mahākāraṇa of brahmāṇḍa; from there is pañcīkaraṇa; / the exposition of the Mahāvākya — is separate.
महत्तत्त्व महद्भूत । तोचि जाणावा भगवंत ।
उपासना हे समाप्त । येथून जाली
mahattattva mahadbhūta | toci jāṇāvā bhagavamta |
upāsanā he samāpta | yethūna jālī
Mahat-tattva, mahad-bhūta — know as Bhagavant. / Upāsanā thus complete — from here became done.
कर्म उपासना आणि ज्ञान । त्रिकांड वेद हें प्रमाण ।
ज्ञानाचें होतें विज्ञान । परब्रह्मी
karma upāsanā āṇi jñāna | trikāmḍa veda hem pramāṇa |
jñānācem hotem vijñāna | parabrahmī
Karma, upāsanā, and jñāna — tri-kāṇḍa Veda is authority. / Jñāna becomes vijñāna — in para-brahma.