संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.

Dashak 18 · Samāsa 10

49 ovis

कोणीयेका कार्याचा साक्षप । कांहीं तऱ्ही घडे विक्षेप । काळ साहे तें आपेंआप । होत जातें
koṇīyekā kāryācā sākṣapa | kāmhīm taṟhī ghaḍe vikṣepa | kāḷa sāhe tem āpemāpa | hota jātem
Attention to a certain work; somehow obstruction occurs; / if time permits, spontaneously — it happens.
कार्यभाग होत चालिला । तेणें प्राणी शोक जाला । विचारहि सुचों लागला । दिवसेंदेवस
kāryabhāga hota cālilā | teṇem prāṇī śoka jālā | vicārahi sucom lāgalā | divasemdevasa
Work began to proceed; by that the creature sorrow arose; / consideration too began to come — day by day.
कोणीयेक प्राणी जन्मासी येतो । कांहीं तऱ्ही काळ साहे होतो । दुःखाउपरी सुख देतो । देव कृपाळुपणें
koṇīyeka prāṇī janmāsī yeto | kāmhīm taṟhī kāḷa sāhe hoto | duḥkhāuparī sukha deto | deva kṛpāḷupaṇem
Some creatures come to birth; somehow time permits; / after sorrow gives sukha — Deva with compassion.
अवघाचि काळ जरी सजे । तरी अवघेचि होती राजे । कांहीं सजे कांहीं न सजे । ऐसें आहे
avaghāci kāḷa jarī saje | tarī avagheci hotī rāje | kāmhīm saje kāmhīm na saje | aisem āhe
If all time became favorable — all would become kings. / Some succeed, some don't — such it is.
येकलोक अथवा परलोक । साधतां कोणीयेक विवेक । अद्भूत होये स्वाभाविक । देणें ईश्वराचें
yekaloka athavā paraloka | sādhatām koṇīyeka viveka | adbhūta hoye svābhāvika | deṇem īśvarācem
This-world or other-world; on obtaining some vivek; / wondrous happens spontaneously — gift of Īśvara.
ऐकल्याविण कळलें । शिकल्याविण शहाणपण आलें । देखिलें ना ऐकिलें । भूमंडळीं
aikalyāviṇa kaḷalem | śikalyāviṇa śahāṇapaṇa ālem | dekhilem nā aikilem | bhūmamḍaḷīm
Known without hearing; wisdom arrived without learning; / has not been seen or heard — on earth-globe.
सकळ कांहीं ऐकतां कळे । कळतां कळतां वृत्ति निवळे । नेमस्त मनामधें आकळे । सारासार
sakaḷa kāmhīm aikatām kaḷe | kaḷatām kaḷatām vṛtti nivaḷe | nemasta manāmadhem ākaḷe | sārāsāra
All this comes to know on hearing; on knowing-and-knowing, vṛtti clears; / rigorously in mind it grasps — the sāra-asāra.
श्रवण म्हणिजे ऐकावें । मनन म्हणिजे मनीं धरावें । येणें उपायें स्वभावें । त्रयलोक्य चाले
śravaṇa mhaṇije aikāvem | manana mhaṇije manīm dharāvem | yeṇem upāyem svabhāvem | trayalokya cāle
Śravaṇa means to hear; manana means to hold in mind; / by this means naturally — three worlds proceed.
श्रवणाआड विक्षेप येती । नाना जिनस सांगो किती । सावध असतां प्रत्यय येती । सकळ कांहीं
śravaṇāāḍa vikṣepa yetī | nānā jinasa sāmgo kitī | sāvadha asatām pratyaya yetī | sakaḷa kāmhīm
Obstacles come in śravaṇa; various kinds — how many to tell? / When alert, pratyayas come — everything.
श्रवणीं लोक बैसले । बोलतां बोलतां येकाग्र जाले । त्याउपरी जे नूतन आले । ते येकाग्र नव्हेती
śravaṇīm loka baisale | bolatām bolatām yekāgra jāle | tyāuparī je nūtana āle | te yekāgra navhetī
In śravaṇa people sat; speaking-speaking became one-pointed; / thereafter those who newly came — are not one-pointed.
मनुष्य बाहेर हिंडोनी आलें । नाना प्रकारीचें ऐकिलें । उदंड गलबलूं लागलें । उगें असेना
manuṣya bāhera himḍonī ālem | nānā prakārīcem aikilem | udamḍa galabalūm lāgalem | ugem asenā
Man roamed outside and came; heard various kinds; / began much commotion — not being silent.
प्रसंग पाहोन चालती । ऐसे लोक थोडे असती । श्रवणीं नाना विक्षेप होती । ते हे ऐका
prasamga pāhona cālatī | aise loka thoḍe asatī | śravaṇīm nānā vikṣepa hotī | te he aikā
Those who walk seeing occasion — such people are few. / Various obstructions occur in śravaṇa — hear them.
श्रवणीं बैसले ऐकाया । अडों लागलीसें काया । येती कडकडां जांभया । निद्राभरें
śravaṇīm baisale aikāyā | aḍom lāgalīsem kāyā | yetī kaḍakaḍām jāmbhayā | nidrābharem
Sat to listen in śravaṇa; body began to falter; / yawns come crackling — from sleep's force.
बैसले सुचित करूनि मना । परी तें मनचि ऐकेना । मागें होतें ऐकिलें नाना । तेंचि धरुनी बैसलें
baisale sucita karūni manā | parī tem manaci aikenā | māgem hotem aikilem nānā | temci dharunī baisalem
Sat making mind alert; but that mind does not listen; / what was heard earlier — it sits holding that.
तत्पर केलें शरीर । परी मनामधें आणीक विचार । कल्पना कल्पी तो विस्तार । किती म्हणौनि सांगावा
tatpara kelem śarīra | parī manāmadhem āṇīka vicāra | kalpanā kalpī to vistāra | kitī mhaṇauni sāmgāvā
Made body eager; but in mind, other consideration; / kalpanā imagines its expanse — how much to tell?
जें जें कांहीं श्रवणीं पडिलें । तितुकें समजोन विवरलें । तरीच कांहीं सार्थक जालें । निरूपणीं
jem jem kāmhīm śravaṇīm paḍilem | titukem samajona vivaralem | tarīca kāmhīm sārthaka jālem | nirūpaṇīm
Whatever fell in the ears, that much understood and examined; / only then something is fulfilled — in nirūpaṇa.
मन दिसतें मां धरावें । ज्याचें त्यानें आवरावें । आवरून विवेकें धरवें । अर्थांतरीं
mana disatem mām dharāvem | jyācem tyānem āvarāvem | āvarūna vivekem dharavem | arthāmtarīm
Mind appears, but must be held; each one must restrain; / restraining, should hold by vivek — in meaning-depth.
निरूपणीं येऊन बैसला । परी तो उदंड जेऊन आला । बैसतांच कासाविस जाला । त्रुषाकांत
nirūpaṇīm yeūna baisalā | parī to udamḍa jeūna ālā | baisatāmca kāsāvisa jālā | truṣākāmta
Came and sat in nirūpaṇa; but ate a lot and came; / on sitting became distressed — thirsty.
आधीं उदक आणविलें । घळघळां उदंड घेतलें । तेणें मळमळूं लागलें । उठोनी गेला
ādhīm udaka āṇavilem | ghaḷaghaḷām udamḍa ghetalem | teṇem maḷamaḷūm lāgalem | uṭhonī gelā
First water was brought; gulped abundantly; / by that began to feel nauseous — rose and left.
कर्पट ढेंकर उचक्या देती । वारा सरतां मोठी फजिती । क्षणक्षणा उठोनी जाती । लघुशंकेसी
karpaṭa ḍhemkara ucakyā detī | vārā saratām moṭhī phajitī | kṣaṇakṣaṇā uṭhonī jātī | laghuśamkesī
Dry-burps, hiccoughs give; on passing gas, great shame; / moment-by-moment rise and go — for low-urination.
दिशेनें कासाविस केला । आवघेंचि सांडून धांविला । निरूपणप्रसंगीं निघोन गेला । अखंड ऐसा
diśenem kāsāvisa kelā | āvaghemci sāmḍūna dhāmvilā | nirūpaṇaprasamgīm nighona gelā | akhamḍa aisā
Bowel-need distresses; abandoning all, runs; / left during nirūpaṇa-occasion — thus unbroken.
दृष्टांती कांहीं अपूर्व आलें । अंतःकर्ण तेथेंचि राहिलें । कोठवरी काये वाचिलें । कांहीं कळेना
dṛṣṭāmtī kāmhīm apūrva ālem | amtaḥkarṇa tethemci rāhilem | koṭhavarī kāye vācilem | kāmhīm kaḷenā
In the example something wondrous came; the antaḥkaraṇa stayed there; / how much was read up to where — nothing is known.
निरूपणीं येऊन बैसला । तो विंचुवें फणकाविला । कैचें निरूपण जाला । कासाविस
nirūpaṇīm yeūna baisalā | to vimcuvem phaṇakāvilā | kaicem nirūpaṇa jālā | kāsāvisa
Came and sat in nirūpaṇa; a scorpion snapped him; / how will nirūpaṇa happen? — distressed.
पोटामधें तिडिक उठिली । पाठीमधें करक भरली । चालक चिखल्या पुळी जाली । बैसवेना
poṭāmadhem tiḍika uṭhilī | pāṭhīmadhem karaka bharalī | cālaka cikhalyā puḷī jālī | baisavenā
Cramp arose in belly; ache filled the back; / cracked sole, boil formed — cannot sit.
पिसोळा चाऊन पळाला । तेणें प्राणी दुश्चीत जाला । कोणें नेटें गल्बला केला । तेथेंचि धावें
pisoḷā cāūna paḷālā | teṇem prāṇī duścīta jālā | koṇem neṭem galbalā kelā | tethemci dhāvem
A mad-dog bit and fled; by that the creature became distracted; / whoever made a loud commotion — runs there.
विषै लोक श्रवणीं येती । ते बायेकांकडेच पाहाती । चोरटे लोक चोरून जाती । पादरक्षा
viṣai loka śravaṇīm yetī | te bāyekāmkaḍeca pāhātī | coraṭe loka corūna jātī | pādarakṣā
Lustful people come in śravaṇa; they look at women; / thieves secretly steal — sandals.
होये नव्हे वादवेवाद । तेणें उदंड जाला खेद । सिव्या गाळी अप्रमाद । होतां चुकला
hoye navhe vādavevāda | teṇem udamḍa jālā kheda | sivyā gāḷī apramāda | hotām cukalā
'Yes-or-no' dispute — by that abundant grief; / insults, curses accidentally — occur missed.
कोणी निरूपणीं बैसती । सावकस गोष्टी लाविती । हरिदास ते रें रें करिती । पोटासाठीं
koṇī nirūpaṇīm baisatī | sāvakasa goṣṭī lāvitī | haridāsa te rem rem karitī | poṭāsāṭhīm
Some sit in nirūpaṇa; leisurely start chatting; / haridāsas do 're re' — for their belly.
बहुत जाणते मिळाले । येकापुढें येक बोले । लोकांचे आशये राहिले । कोण जाणे
bahuta jāṇate miḷāle | yekāpuḍhem yeka bole | lokāmce āśaye rāhile | koṇa jāṇe
Many knowers gathered; one speaks before another; / people's aspirations remained — who knows?
माझें होये तुझें नव्हे । ऐसी अखंड जयास सवे । न्याये नीति सांडून धावे । अन्यायाकडे
mājhem hoye tujhem navhe | aisī akhamḍa jayāsa save | nyāye nīti sāmḍūna dhāve | anyāyākaḍe
'Mine is, yours isn't' — such a constant habit; / leaving justice-ethics, runs — to injustice.
आपल्य थोरपणासाठीं । अच्यावाच्या तोंड पिटी । न्याये नाहीं ते सेवटीं । परम अन्याई
āpalya thorapaṇāsāṭhīm | acyāvācyā tomḍa piṭī | nyāye nāhīm te sevaṭīm | parama anyāī
For one's own greatness — spouts nonsense; / where there's no justice at the end — is the supreme unjust.
येकेकडे अभिमान उठे । दूसरेकडे उदंड पेटे । ऐसे श्रोते खरे खोटे । कोण जाणे
yekekaḍe abhimāna uṭhe | dūsarekaḍe udamḍa peṭe | aise śrote khare khoṭe | koṇa jāṇe
Pride arises on one side; grows abundant on the other; / such listeners true-or-false — who knows?
म्हणोन जाणते विचक्षण । तें आधींच धरिती नेणेपण । मूर्ख टोणपा आपण । कांहींच नाहीं
mhaṇona jāṇate vicakṣaṇa | tem ādhīmca dharitī neṇepaṇa | mūrkha ṭoṇapā āpaṇa | kāmhīmca nāhīm
Therefore the knowing insightful — hold not-knowing first; / themselves remain fool-insensitive — [as if] nothing at all.
आपणाहून देव थोर । ऐसा जयास कळला विचार । सकळ कांहीं जगदांतर । तेहिं राखावें
āpaṇāhūna deva thora | aisā jayāsa kaḷalā vicāra | sakaḷa kāmhīm jagadāmtara | tehim rākhāvem
'Deva is greater than oneself' — he who has known this consideration; / should preserve all jagad-antara — too.
सभेमधें कळहो जाला । शब्द येतो जाणत्याला । अंतरें राखों नाहीं सिकला । कैसा योगी । ३५ ॥ वैर करितां वैरचि वाढे । आपणास दुःख भोग्णें घडे । म्हणोनि शाहाण्याचे कुकडे । कळों आलें
sabhemadhem kaḷaho jālā | śabda yeto jāṇatyālā | amtarem rākhom nāhīm sikalā | kaisā yogī | 35 || vaira karitām vairaci vāḍhe | āpaṇāsa duḥkha bhogṇem ghaḍe | mhaṇoni śāhāṇyāce kukaḍe | kaḷom ālem
In an assembly, a quarrel arose; the word comes to the knower; / has not learned to preserve interiors — what yogī? / Doing enmity, enmity grows; oneself must bear duḥkha; / therefore the wise — have seen signals.
अखंड आपणा सांभळिती । क्षुल्लकपण येऊं नेदिती । थोर लोकांस क्ष्मा शांति । अगत्य करणें
akhamḍa āpaṇā sāmbhaḷitī | kṣullakapaṇa yeūm neditī | thora lokāmsa kṣmā śāmti | agatya karaṇem
Unbroken watch over oneself; do not let triviality come; / for great people, kṣamā-śānti — is essential.
अवगुणापासीं बैसला गुणी । आवगुण कळतो ततक्षणीं । विवेकी पुरुषाची करणी । विवेकें होते
avaguṇāpāsīm baisalā guṇī | āvaguṇa kaḷato tatakṣaṇīm | vivekī puruṣācī karaṇī | vivekem hote
The virtuous sat near the defective; defects became known at that moment; / the vivekī puruṣa's doing — happens by vivek.
उपाये परियाये दीर्घ प्रेत्‌न । विवेकबळें नाना येत्‌न । करील तयाचें महिमान । तोचि जाणे
upāye pariyāye dīrgha pretna | vivekabaḷem nānā yetna | karīla tayācem mahimāna | toci jāṇe
Means, alternatives, long effort; by vivek-strength, various efforts; / one who does these — his greatness — only he knows.
दुर्जनीं वेवदरून घेतला । बाश्कळ लोकीं घसरिला । विवेकापासून चेवला । विवेकी कैसा
durjanīm vevadarūna ghetalā | bāśkaḷa lokīm ghasarilā | vivekāpāsūna cevalā | vivekī kaisā
Turned off-course by the wicked; dragged by loose people; / awakened from vivek — how is a vivekī?
न्याये परियाये उपाये । मूर्खास हें कळे काये । मूर्खाकरितां चिवडा होये । मज्यालसीचा
nyāye pariyāye upāye | mūrkhāsa hem kaḷe kāye | mūrkhākaritām civaḍā hoye | majyālasīcā
Justice, alternative, means — to the fool, what is known? / By the fool, chutney is made — of the conversation.
मग ते शाहाणे नीट करिती । स्वयें साहोन साहविती । स्वयें करून करविती । लोकांकरवीं
maga te śāhāṇe nīṭa karitī | svayem sāhona sāhavitī | svayem karūna karavitī | lokāmkaravīm
Then the wise set it right; themselves bear and cause-to-bear; / themselves do and cause-to-be-done — through people.
पृथ्वीमधें उदंड जन । जनामधें असती सज्जन । जयांकरितां समाधान । प्राणीमात्रासी
pṛthvīmadhem udamḍa jana | janāmadhem asatī sajjana | jayāmkaritām samādhāna | prāṇīmātrāsī
On earth abundant people; among people are sajjanas; / through whom samādhāna — to every creature.
तो मनोगतांचीं आंगें जाणे । मान प्रसंग समये जाणे । संतप्तालागीं निवऊ जाणे । नाना प्रकारें
to manogatāmcīm āmgem jāṇe | māna prasamga samaye jāṇe | samtaptālāgīm nivaū jāṇe | nānā prakārem
He knows the body-parts of inner-aims; knows honor, occasion, time; / knows to cool the angered — in various ways.
ऐसा तो जाणता लोक । समर्थ तयाचा विवेक । त्यचें करणें कांहिं येक । जनास कळेना
aisā to jāṇatā loka | samartha tayācā viveka | tyacem karaṇem kāmhim yeka | janāsa kaḷenā
Such is the knowing person; his vivek is powerful; / his some doing — is not known to people.
बहुत जनस चलवी । नाना मंडळें हालवी । ऐसी हे समर्थपदवी । विवेकें होते
bahuta janasa calavī | nānā mamḍaḷem hālavī | aisī he samarthapadavī | vivekem hote
Moves many people; moves various gatherings; / such is the rank of samarthya — occurs by vivek.
विवेक एकांती करावा । जगदीश धारणेनें धरावा । लोक आपला आणी परावा । म्हणोंचि नये
viveka ekāmtī karāvā | jagadīśa dhāraṇenem dharāvā | loka āpalā āṇī parāvā | mhaṇomci naye
Vivek must be done in solitude; hold the jagadīśa by dhāraṇā; / 'this is our person, and that foreign' — should not be said.
येकांती विवेक ठाईं पडे । येकांतीं येत्‌न सांपडे । येकांतीं तर्क वावडे । ब्रह्मांडगोळीं
yekāmtī viveka ṭhāīm paḍe | yekāmtīm yetna sāmpaḍe | yekāmtīm tarka vāvaḍe | brahmāmḍagoḷīm
In solitude vivek falls in place; in solitude effort is found; / in solitude tarka soars — in the brahmāṇḍa-globe.
येकांती स्मरण करावें । चुकलें निधान पडे ठावें । अंतरात्म्यासरिसें फिरावें । कांहीं तरी
yekāmtī smaraṇa karāvem | cukalem nidhāna paḍe ṭhāvem | amtarātmyāsarisem phirāvem | kāmhīm tarī
In solitude smaraṇa should be done; missed treasure falls in place; / with the Antarātmā roams — something.
जयास येकांत मानला । अवघ्या आधीं कळे त्याला । त्यावेगळें वडिलपणाला । ठवचि नाहीं
jayāsa yekāmta mānalā | avaghyā ādhīm kaḷe tyālā | tyāvegaḷem vaḍilapaṇālā | ṭhavaci nāhīm
To whom solitude is accepted — to him all is known first; / apart from that, greatness — has no place.