संत साहित्य
Work in progress. Translations and commentary are AI-generated and may contain inaccuracies or hallucinations — please use your own judgement and check against the original sources.
संत साहित्य · Tukārām · Abhanga 615 of 4582

Abhanga 615

Looking honestly at a life spent chasing pleasure with no real effort toward freedom, Tukaram asks God for just one thing before death: a small share of devoted service.

When the bhakta confesses life-wasted in worldly-pleasure — and you have to recognize this register
When garbha-yātanā was the time of dhyāna — and you accept this irony

The verse

सर्वसुखाचिया आशा जन्म गेला । क्षण मुक्ती यत्न नाहीं केला । हिंडतां दिशा सीण पावला । मायावेष्टीला जीव माझा ॥१॥ माझें स्वहित नेणती कोणी । कांहीं न करितां मजवांचुनी । स्वजन तंव सुखमांडणी । नेणती कोणी आदि अंत ॥ध्रु.॥ काय सांगों गर्भीची यातना । मज भोगितां नारायणा । मांस मळ मूत्र जाणा । तुज क्षणक्षणा ध्यात असें ॥२॥ मज चालतां प्रयाणकाळीं । असतां न दिसती जवळी । मृत्तिके मृत्तिका कवळी । एकले मेळीं संचिताचे ॥३॥ आतां मज ऐसें करीं गा देवा । कांहीं घडे तुझी चरणसेवा । तुका विनवीतसे केशवा । चालवीं दावा संसारें ॥४॥

Literal translation

Janma in sarva-sukha āśā went — kṣaṇa-mukti yatna none — wandering diśāsīṇamāyā-vēṣṭilā jīva. Sva-hita — none knows — sva-janasukha-māmḍaṇī — none — ādi-anta. Garbha-yātanā — what say? — bhōga Nārāyaṇamāmsa-maḷa-mūtrakṣaṇa-kṣaṇa dhyāta. Prayāṇa-kāḷa — near, none seen — clay-clay — alone in samcita-meḷa. Now make me — some caraṇa-sevā. Tuka beseeches Keśava — drive samsāra.

मराठी: सर्वसुखाचिया आशा जन्म गेला — क्षण मुक्ती यत्न नाहीं केला — हिंडतां दिशा सीण पावला — मायावेष्टीला जीव माझा. माझें स्वहित नेणती कोणी — कांहीं न करितां मजवांचुनी — स्वजन तंव सुखमांडणी — नेणती कोणी आदि अंत. काय सांगों गर्भीची यातना — मज भोगितां नारायणा — मांस मळ मूत्र जाणा — तुज क्षणक्षणा ध्यात असें. मज चालतां प्रयाणकाळीं — असतां न दिसती जवळी — मृत्तिके मृत्तिका कवळी — एकले मेळीं संचिताचे. तुकाराम म्हणतां — आतां मज ऐसें करीं गा देवा — कांहीं घडे तुझी चरणसेवा — तुका विनवीतसे केशवा — चालवीं दावा संसारें.

Word-by-word gloss
Marathi Meaning
सर्वसुखाचिया आशा जन्म गेला "sarva-sukha āśājanma went"
क्षण मुक्ती यत्न नाहीं केला "no kṣaṇa-mukti yatna"
हिंडतां दिशा सीण पावला "wandering diśāsīṇa"
मायावेष्टीला जीव माझा "māyā-vēṣṭilā jīva"
माझें स्वहित नेणती कोणी "sva-hita — none knows"
स्वजन तंव सुखमांडणी "sva-janasukha-māmḍaṇī"
नेणती कोणी आदि अंत "none — ādi-anta"
काय सांगों गर्भीची यातना "garbha-yātanā — what say?"
मज भोगितां नारायणा "bhōgaNārāyaṇa"
मांस मळ मूत्र जाणा "māmsa-maḷa-mūtra"
तुज क्षणक्षणा ध्यात असें "kṣaṇa-kṣaṇadhyāta"
मज चालतां प्रयाणकाळीं "prayāṇa-kāḷa"
असतां न दिसती जवळी "near, none seen"
मृत्तिके मृत्तिका कवळी "clay-with-clay"
एकले मेळीं संचिताचे "alone in samcita-meḷa"
कांहीं घडे तुझी चरणसेवा "some caraṇa-sevā occur"
चालवीं दावा संसारें "drive samsāra"

What it means

A life-wasted-confession-and-petition-for-caraṇa-sevā abhang. Existential-confession with the famous garbha-yātanā claim. Four claims:

  1. सर्वसुखाचिया आशा जन्म गेला — क्षण मुक्ती यत्न नाहीं केला — हिंडतां दिशा सीण पावला — मायावेष्टीला जीव माझाlife-wasted: janma went in āśā for sarva-sukha (all-pleasure);no kṣaṇa's yatna (effort) for mukti; wanderingdiśā(directions) gavesīṇa(weariness); māyā-vēṣṭilā jīva (māyā-wrapped jīva).Whole-life-wasted-in-pleasure-pursuit-no-effort-for-mukti.

  2. माझें स्वहित नेणती कोणी — कांहीं न करितां मजवांचुनी — स्वजन तंव सुखमांडणी — नेणती कोणी आदि अंतsva-jana-only-for-pleasure: mysva-hita(own-good) — none knows besides me; sva-jana (own-people) only for sukha-māmḍaṇī (pleasure-arrangement);none knows ādi-anta (beginning-end).Family-only-for-pleasure-not-for-self-good.

  3. काय सांगों गर्भीची यातना — मज भोगितां नारायणा — मांस मळ मूत्र जाणा — तुज क्षणक्षणा ध्यात असेंgarbha-yātanā-dhyāta-You: what to say ofgarbha-yātanā(womb's-suffering)?; Nārāyaṇa, thebhōga(suffering) was endured; māmsa-maḷa-mūtra (flesh-filth-urine — the womb's-environment);every kṣaṇa I dhyāta You.In-the-womb-I-meditated-on-You; born-and-forgot (the classic-claim of pre-natal-deva-meditation).

  4. मज चालतां प्रयाणकाळीं — असतां न दिसती जवळी — मृत्तिके मृत्तिका कवळी — एकले मेळीं संचिताचे — आतां मज ऐसें करीं गा देवा — कांहीं घडे तुझी चरणसेवा — तुका विनवीतसे केशवा — चालवीं दावा संसारेंclosing-petition: at theprayāṇa-kāḷa(departure-time, death); though they are near, none seen / accompany; clay-with-clay (= body-mixes-with-clay) alone insamcita-meḷa(samcita-gathering); now make-for-me, deva, that somecaraṇa-sevāoccur; Tuka beseechesKeśava; drive (the dāvā / chariot) onsamsāra(= drive-me-on-through-the-rest-of-life). At-death-alone; petition-for-some-caraṇa-sevā-now.

[T]

For someone today

Tukaram takes stock of his life honestly: he spent it chasing every kind of pleasure, wandering from place to place and never once making an effort toward freedom, and now he feels worn out and tangled in illusion. Even his own family, he says, cared only about arranging comforts, not about what was actually good for him. He recalls, in a striking image, that even in the womb, surrounded by flesh and filth, he was aware of God every single moment, yet somehow forgot that awareness once he was born. Facing the thought of death, when no one will really be beside him and he will be alone with only the consequences of what he has done, he turns and simply asks God for one thing: some small share of devoted service before the end. It is a clear-eyed reckoning with a wasted life that ends not in despair but in a modest, honest request.

मराठी: तुकाराम इथे आपल्या आयुष्याचा प्रामाणिकपणे हिशोब मांडतात: संपूर्ण आयुष्य सुखाच्या मागे धावण्यात गेले, इकडे तिकडे भटकण्यात गेले, आणि मुक्तीसाठी क्षणभरही प्रयत्न झाला नाही; आता ते थकले आहेत आणि मायेत गुरफटले आहेत असे त्यांना वाटते. स्वतःचे नातेवाईकसुद्धा फक्त सुखसोयी जुळवण्यातच रस घेतात, आपले खरे हित कशात आहे हे कोणालाच माहीत नाही, असे ते म्हणतात. एका विलक्षण प्रतिमेत ते आठवतात की गर्भात, मांस-मळ-मूत्राच्या वेढ्यात असतानाही, ते प्रत्येक क्षणी देवाचे स्मरण करत होते — पण जन्मल्यावर मात्र ते विसरून गेले. मृत्यूच्या क्षणाची कल्पना करताना, जेव्हा जवळचे कोणीही खरोखर सोबत नसेल आणि फक्त आपल्या कर्मांच्या साथीने एकटे राहावे लागेल, तेव्हा ते देवाकडे एकच गोष्ट मागतात — मृत्यूआधी थोडीशी तरी चरणसेवा घडावी. वाया गेलेल्या आयुष्याचा हा स्पष्ट हिशोब निराशेत संपत नाही, तर एका साध्या, प्रामाणिक विनंतीत संपतो.

Where this applies

Related verses